  | Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(EKU - Ekumenický preklad) | Jób 30, 1-31 |
1 Jób 30, 1 Teraz sa mi však smejú mladší odo mňa a tí, ktorých otcov som nechcel postaviť ani ku psom svojho stáda. 2 Jób 30, 2 Načo by mi bola sila ich rúk? Veď ich sviežosť zhynula. 3 Jób 30, 3 Pre biedu a krutý hlad vyjedajú step, nedávno spustnutú pustatinu. 4 Jób 30, 4 Vytrhávajú slez pri kríkoch a koreň jalovca je im chlebom. 5 Jób 30, 5 Ľudia ich spomedzi seba vyháňajú, kričia na nich ako na zlodejov, 6 Jób 30, 6 musia bývať v úžľabinách riek, v podzemných dierach a skalných puklinách. 7 Jób 30, 7 Medzi kríkmi pokrikujú, túlia sa v pŕhľave. 8 Jób 30, 8 Hlupáci a niktoši, vyprášili ich z krajiny. 9 Jób 30, 9 A teraz o mne spievajú a posmešne hovoria. 10 Jób 30, 10 S odporom sa odo mňa vzďaľujú a neváhajú napľuť mi do tváre. 11 Jób 30, 11 Pretože Boh moju tetivu uvoľnil a ponížil ma, zbavili sa predo mnou všetkých zábran. 12 Jób 30, 12 Po mojej pravici povstáva zberba tých, čo mi podrážajú nohy, vŕšia proti mne cesty trápenia. 13 Jób 30, 13 Rozryli môj chodník, aby ma zahubili, darí sa im, hoci im nikto nepomáha. 14 Jób 30, 14 Prichádzajú akoby cez široký prielom, ako pri búrke sa valia dnu. 15 Jób 30, 15 Dopadla na mňa hrôza, moja česť uniká ako vietor a moja spása sa míňa sťa oblak. 16 Jób 30, 16 Teraz sa moja duša vo mne rozliala, zachvacujú ma dni trápenia. 17 Jób 30, 17 V noci mi vŕta v kostiach, moje trýznivé bolesti nikdy neutíchajú. 18 Jób 30, 18 Násilím mi berie odev, uchopil ma ako pás tuniky. 19 Jób 30, 19 Hodil ma do blata, som podobný prachu a popolu. 20 Jób 30, 20 Volám k tebe o pomoc, ale mi neodpovedáš, stojím tu, ale si ma nevšímaš. 21 Jób 30, 21 Zmenil si sa a si ku mne neľútostný, silou svojej ruky mi odporuješ. 22 Jób 30, 22 Dvíhaš ma do vetra a nechávaš ma na ňom jazdiť ako na koni, nechávaš ma zmiznúť v búrke. 23 Jób 30, 23 Viem, že ma vrátiš smrti, zhromaždisku všetkých živých. 24 Jób 30, 24 Veď či k núdznemu ruku nevztiahneš, keď v nešťastí kričí o pomoc? 25 Jób 30, 25 Vari som neplakal nad tými, ktorých deň bol ťažký a duša mi nežialila nad chudobným? 26 Jób 30, 26 Nádejal som sa na dobré, prišlo zlé, dúfal som vo svetlo a prišla tma. 27 Jób 30, 27 Vnútornosti vo mne vrú a neutíchajú, stretli ma dni nešťastia. 28 Jób 30, 28 Zarmútený kráčam bez jasu slnka, v zhromaždení vstávam a kričím o pomoc. 29 Jób 30, 29 Stal som sa bratom šakalov, spoločníkom pštrosov. 30 Jób 30, 30 Koža na mne černie, kosti ma pália od horúčky. 31 Jób 30, 31 Moja harfa sa stala nástrojom žiaľu, moja flauta hlasom náreku.
| | | Jób 30, 1-31 |
Verš 9
A teraz o mne spievajú a posmešne hovoria.
Jób 17:6 - Dal ma ľuďom ako porekadlo, preto si predo mnou ľudia odpľujú.
Ž 69:12 - Keď som si obliekol vrecovinu, stal som sa im posmešným príslovím.
Nár 3:14 - Bol som na posmech celému môjmu ľudu, hanlivou piesňou každý deň.
Nár 3:63 - Všimni si: či sedia a či vstávajú, spievajú o mne posmešnú pieseň.
Verš 10
S odporom sa odo mňa vzďaľujú a neváhajú napľuť mi do tváre.
Jób 19:19 - Protivím sa všetkým svojim dôverníkom, tí, ktorých som miloval, sa obrátili proti mne.
Verš 23
Viem, že ma vrátiš smrti, zhromaždisku všetkých živých.
Heb 9:27 - A ako každý človek umiera len raz a potom bude súd,
Verš 25
Vari som neplakal nad tými, ktorých deň bol ťažký a duša mi nežialila nad chudobným?
Ž 35:13 - Keď oni boli chorí, ja som sa odel vrecovinou a koril pôstom. Kiežby sa mi modlitba za nich vrátila späť!
Rim 12:15 - Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi.
Verš 29
Stal som sa bratom šakalov, spoločníkom pštrosov.
Ž 102:6 - Od samého vzdychania mi telo vyschlo na kosť.
Verš 30
Koža na mne černie, kosti ma pália od horúčky.
Ž 119:83 - Hoci som ako mech v dyme, nezabúdam na tvoje ustanovenia.
Nár 4:8 - |TU(chét)|Tu Ich výzor však stemnel väčšmi ako čerň, na ulici ich nebolo možné spoznať. Koža na tele im zvráskavela, vysušila sa ako drevo.
Nár 5:10 - Ako popraskaná pec je naša koža od horúčky z hladu.
Job 30,1-8 - Jóbova bieda je nateraz taká veľká, že aj ľudia mravne hlboko kleslí a zo spoločnosti takmer vysotení, teda ľudia najpodlejší, dovoľujú si posmievať sa mu.
Job 30,5 - U arabských beduínov (obyvateľov púšte) panoval prísny rodinný poriadok. Pre určité poklesky a previnenia príslušníka čeľade bolo možno potrestať vylúčením z kmeňa.
Job 30,11 - "Ten ma trápi, čo si putá rozviazal" – nie je doslovný preklad nejasnej hebrejskej osnovy. Preklad by mohol znieť aj takto: Uvoľnil povrazec stanu a mňa podvrátil. – Iní zasa s opravou prekladajú: Uvoľnil mi šľachu na luku – mňa upokoril – nechal padnúť ohradu, čo bola predo mnou. Zmysel miesta vyjadruje toľko: Môj protivník priviedol ma až do nebezpečenstva života.
Job 30,12-24 - Ako sa vedia podliaci posmievať, to svätopisec opisuje obrazom vzatým z obliehania mesta. Preto verš 12 prekladajú aj takto: Povstali proti mne, čo ma osočujú; vrhajú sa na mňa – násypmi rovnajú, proti mne budujú chodníky k záhube. – "Do slučky mi nohy lapajú" môže byť vysvetlivka, ktorá sa dostala z okraja knihy do textu. I tento verš Knihy Jób patrí medzi miesta, kde vykladač ostáva takmer bezradne stáť. Skúsil to už sv. Hieronym, ktorý si za drahý peniaz najal na pomoc židovského učenca, keď prekladal túto knihu. Ale priznáva sa, že nebol múdrejší ani potom, keď už spoločne prebrali túto ťažkú osnovu. – Svojvoľne si doplňovať a opravovať osnovu nedovoľuje nám povinná úcta voči posvätným knihám.
Job 30,18 - Miesto prekladajú rozlične: "Mocný násilník rozmetal mi chodník, ten sa podobá odevu môjmu celkom." – I tento text je značne porušený.
Job 30,29 - Žaloby Jóbove vyznievajú bolestne, asi ako zavýjanie niektorých zvierat na púšti. (Pštros má meno "vták smútku", porov. 39,13 n.)
