Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Jób 6, 1-30

1 Nato Jób odpovedal takto: 2 Kiežby dôkladne zvážili môj žiaľa celé moje trápenie položili na váhy! 3 Veď teraz by prevážilo piesok mora. Preto sú moje slová neuvážené. 4 Veď mám v sebe šípy Všemohúceho, môj duch pije ich jed, zoskupili sa proti mne hrôzy od Boha. 5 Híka vari divý osol nad zelenou trávou, a či vôl ručí nad svojím krmivom? 6 Či sa jedlo bez chuti neosolí? Má azda vaječný bielok chuť? 7 Ja sa toho odmietam čo len dotknúť, je to pre mňa, ako keď sa skazí chlieb. 8 Kiežby sa uskutočnila moja žiadosť a Boh splnil moje očakávanie, 9 že by sa Bohu páčilo rozmliaždiť ma, vystrieť ruku a vytnúť ma. 10 Vtedy by som ešte mal útechu a poskočil by som si zmietaný v kŕčoch. Nech nešetrí! Veď som nezaprel slová Svätého. 11 Mám azda toľko sily, že môžem čakať a toľko času, že môžem byť trpezlivý? 12 Je moja sila ako sila kameňa a moje telo pevné ako bronz? 13 Hľa, nemôžem si sám pomôcť a nemám zdravý rozum. 14 Zúfalému patrí od blížneho láskavosť, aj keby prestával byť zbožným. 15 Moji bratia sklamali ako vysychajúci potok. Vzďaľujú sa ako odtekajúce rieky 16 zakalené ľadom a roztopeným snehom. 17 Časom vysychajú a strácajú sa, v horúčave miznú zo svojho miesta. 18 Karavány odbočia zo svojej cesty, dostanú sa do pustatiny a hynú. 19 Vyčkávali na karavány z Témy, na cestujúcich zo Sáby čakali s nádejou, 20 no vyšli na hanbu, lebo sa na ne spoliehali, išli ďalej a boli sklamaní. 21 Teraz ste totiž vy ničomní, pozeráte na ten des a ste prestrašení. 22 Azda som povedal: Niečo mi dajte!? alebo: Zo svojho dajte za mňa úplatok!? 23 Alebo: Vysloboďte ma z ruky protivníka a vykúpte ma z moci ukrutníkov!? 24 Poučte ma a stíchnem, vysvetlite mi, kde som zblúdil. 25 Aké bolestné sú úprimné reči, čo mi to vlastne vyčítate? 26 Či zamýšľate chytať ma za slová, vari len tak do vetra hovorí zúfalec? 27 Žrebujete o sirotu a kupčíte so svojím priateľom. 28 Teraz sa, prosím, obráťte ku mne, či vám do tváre budem klamať, 29 otočte sa teda, nech sa nestane krivda, obráťte sa ešte, veď tu ide o moju spravodlivosť! 30 Azda je na mojom jazyku neprávosť, vari podnebie mojich úst nerozozná skazenosť?

Verš 3

Veď teraz by prevážilo piesok mora. Preto sú moje slová neuvážené.

Prís 27:3 - Kameň je ťažký aj piesok niečo váži, ale hnev blázna od oboch je ťažší.

Verš 4

Veď mám v sebe šípy Všemohúceho, môj duch pije ich jed, zoskupili sa proti mne hrôzy od Boha.

Ž 38:1 - Dávidov žalm na spomienku.

Job 6,3 - Jób svoje poblúdenie vyhovára svojím hrozným položením.

Job 6,6 - Tieto verše majú nejasný zmysel. Znamenajú asi toľko, že priatelia Jóbovi nepekne si počínajú, ak pokladajú Jóba za veľkého hriešnika, a tak svojimi slovami zapríčiňujú mu trpkosť miesto potechy. Jób cíti z toho odpor, aký máva človek pred nepožívateľným pokrmom.

Job 6,10 - "Že nezaprel som slová Svätého" (doslovne: "svoje slovo som neskrýval pred Najsvätejším"), t. j. Jób mnohými slovami prosil Pána, aby mohol už umrieť.

Job 6,15-20 - Zima v Palestíne počína sa v novembri výdatnými dažďami. – Potoky sa v tomto čase rozhojňujú vodou. V dobe sucha, keď karavány tiahnuce krajom najviac by potrebovali vodu, vyschnuté potoky trpko klamú každého, kto sa k nim približuje a hľadá v nich vodu.

Job 6,19 - Tema je kvitnúca oáza v severozápadnej Arábii. Sába je dobre známe obchodné stredisko v južnej Arábii.