Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Jób 22, 1-30

1 Nato Elífaz z Témanu odpovedal takto: 2 Môže azda muž osožiť Bohu? Veď aj múdry osoží len sebe! 3 Vari má Všemohúci potešenie z toho, keď si spravodlivý, alebo má z tvojich bezúhonných ciest úžitok? 4 Vari ťa posudzuje podľa tvojej bohabojnosti a podľa toho sa s tebou súdi? 5 Či nie je priveľká tvoja zloba a tvoje neprávosti nemajú konca? 6 Veď bezdôvodne berieš záloh od svojich bratov a nahým vyzliekaš šaty. 7 Nenapojíš ustatého vodou a hladnému odopieraš chlieb. 8 Krajinu bude vlastniť ten, kto je pracovitý, a ten, koho Boh milostivo prijal, bude v nej bývať. 9 Ty si však vdovy naprázdno posielal preč a ramená sirôt si lámal. 10 Preto ťa obklopujú nástrahy a opantáva náhly strach 11 alebo taká tma, že nevidíš a záplava vody ťa zakryje. 12 Vari nie je Boh na výšinách nebies? Pozri len na najvzdialenejšie hviezdy — ako sú vysoko! 13 Ty však hovoríš: Čože Boh vie? Môže vari súdiť cez mraky? 14 Oblaky sú mu úkrytom, preto nevidí, tak si kráča po nebeskej klenbe. 15 Chceš sa azda držať starých ciest, po ktorých chodili lotri, 16 čo boli predčasne vytrhnutí a ich základy odplavila rieka? 17 Bohu hovoria: Odstúp od nás! Čo im teda urobí Všemohúci? 18 No on im naplnil domy dobrými vecami. Aj tak nech sú však odo mňa ďaleko plány bezbožných! 19 Spravodliví to uvidia, budú sa tešiť a nevinný sa im vysmeje: 20 Či to nie je tak, že naši odporcovia sú zničení a ich zvyšky pohltil oheň? 21 Zblíž sa s Bohom a budeš mať pokoj. Potom zakúsiš blahobyt. 22 Prijmi poučenie z jeho úst a vezmi si k srdcu jeho slová. 23 Ak sa vrátiš k Všemohúcemu, zveľadí ťa. Vzdiaľ neprávosť od svojho stanu 24 a zahoď zlato do prachu, zlato z Ofíru pokladaj za štrk! 25 Vtedy bude Všemohúci tvojím zlatom a tvojím vyberaným striebrom. 26 Potom sa budeš tešiť zo Všemohúceho a pozdvihneš tvár k Bohu. 27 Poprosíš ho a vypočuje ťa a ty splníš, čo si mu sľúbil. 28 Čo rozhodneš, to sa stane, a nad tvojimi cestami zažiari svetlo. 29 Keď budú iní skľúčení, povieš: Hor sa! Veď on zachráni tých, ktorým sa únavou zatvárajú oči! 30 Vyslobodí toho, kto nie je bez viny, bude zachránený pre čistotu tvojich rúk.

Verš 6

Veď bezdôvodne berieš záloh od svojich bratov a nahým vyzliekaš šaty.

Ex 22:26 - Veď tým plášťom si ako jedinou prikrývkou chráni telo. V čom by spal? Ak bude volať ku mne, vypočujem ho, lebo som milosrdný.

Dt 24:6 - Nikto nesmie vziať do zálohu ani spodný, ani vrchný kameň ručného mlyna, lebo tým by bral do zálohu sám život.

Dt 24:10 - Keď svojmu blížnemu niečo požičiaš, nechoď do jeho domu vymáhať záloh.

Verš 17

Bohu hovoria: Odstúp od nás! Čo im teda urobí Všemohúci?

Jób 21:14 - Bohu povedali: Odíď od nás, my nechceme poznať tvoje cesty!

Verš 18

No on im naplnil domy dobrými vecami. Aj tak nech sú však odo mňa ďaleko plány bezbožných!

Jób 21:16 - Nuž, svoj blahobyt nemajú vo vlastných rukách. Ďaleko nech je odo mňa zmýšľanie bezbožných!

Verš 19

Spravodliví to uvidia, budú sa tešiť a nevinný sa im vysmeje:

Ž 107:42 - Uvidia to úprimní, potešia sa a každej neprávosti sa zavrú ústa.

Verš 23

Ak sa vrátiš k Všemohúcemu, zveľadí ťa. Vzdiaľ neprávosť od svojho stanu

Jób 8:5 - Ak však ty budeš horlivo hľadať Boha a o milosť prosiť Všemohúceho,

Verš 29

Keď budú iní skľúčení, povieš: Hor sa! Veď on zachráni tých, ktorým sa únavou zatvárajú oči!

Prís 29:23 - Človeka poníži jeho povýšenosť, ale ponížený duchom okúsi slávu.

Job 22,8 - Elifazovo tvrdenie nemá nijakého podkladu a odôvodnenia.

Job 22,15-20 - Aj v dobe potopy sveta sa ľudia domnievali, že Boh nebude trestať hriešnikov.

Job 22,17 - Elifaz zopakuje predošlé slová Jóbove (21,14–16), ktoré udalosťami v dobe potopy boli podvrátené (porov. 15 n.).

Job 22,24 - Ofír bola svojím zlatom vychýrená krajina (porov. 1 Kr 9,28). Zlato z tých krajov bolo pokladané za najlepšie a najcennejšie. O polohe krajiny nevieme nič istého. Niektorí by ju chceli hľadať v južnej Arábii, iní – azda správnejšie – na brehoch východnej Afriky.