Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Jób 38, 1-41

1 Takto odpovedal Hospodin Jóbovi z búrky: 2 Ktože to zatemňuje zámer nevedomými slovami? 3 Opáš si teda bedrá ako chlap, budem sa ťa pýtať a ty ma poučíš. 4 Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Povedz, ak niečo rozumné o tom vieš! 5 Kto určil jej rozmery — veď to vieš! — kto nad ňou natiahol šnúru na meranie? 6 Do čoho sú zapustené jej piliere, kto položil jej uholný kameň, 7 keď ranné hviezdy spoločne jasali a všetci Boží synovia radostne výskali? 8 Kto uzatvoril more vrátami, keď vyvrelo z lona zeme, 9 keď som mu dal oblak za odev a temné mračno ho obvinulo, 10 keď som mu stanovil medzu, a dal závoru a vráta, 11 keď som povedal: Potiaľto smieš prísť, ďalej nie, tu sa zlomí pýcha tvojich vĺn? 12 Azda si niekedy v živote dal rozkaz ránu a dal si poznať rannej zore jej miesto, 13 aby uchopila zem za okraje a boli z nej vytrasení zločinci? 14 Vtedy sa zem mení ako hlina pod pečatným valčekom a všetko sa ukáže vo farbe ako šaty. 15 Bezbožným bude však svetlo odoprené a ich pozdvihnuté rameno bude zlomené. 16 Vari si došiel až k prameňom mora a po dne prahlbiny si sa prechádzal? 17 Azda sa ti odkryli brány smrti, na vráta tieňa smrti si pozeral? 18 Uvedomil si si šírku zeme? Povedz, ak si ju celú spoznal! 19 Kde je cesta k príbytku svetla a kde má miesto tma? 20 Vedel by si ju odviesť k jej hranici a preskúmať chodníky k jej domu? 21 Určite to vieš, veď vtedy si sa narodil a veľký je už počet tvojich dní! 22 Došiel si k zásobám snehu a videl si zásoby ľadovca, 23 ktoré udržujem na čas úzkosti, na deň boja a vojny? 24 Kadiaľ vedie cesta ta, kde sa delí svetlo, a odkiaľ sa ženie východný vietor na zem? 25 Kto utvoril korytá pre povodeň a kto pripravil cestu pre búrkové mračno, 26 aby pršalo na ľudoprázdnu krajinu, na púšť, kde niet človeka, 27 aby sa napojili spustošené a pusté miesta a vzišla mladá tráva? 28 Vari má dážď otca, alebo kto splodil kvapky rosy? 29 Z čieho lona vyšiel ľad a kto porodil nebeský srieň? 30 Voda stuhne na kameň a zamrzne hladina nad hlbinou. 31 Zviažeš vari Plejády reťazami alebo uvoľníš povrazy Orióna? 32 Vyvedieš azda v pravý čas hviezdy zverokruhu a určíš dráhu Veľkého a Malého voza? 33 Poznáš azda zákony nebies a určuješ ich vládu na zemi? 34 Keď zakričíš na oblak, pokryje ťa záplava vôd? 35 Posielaš azda po blesky, aby prišli a povedali: Tu sme!? 36 Kto dal ibisovi múdrosť alebo kto dal kohútovi rozum? 37 Kto vo svojej múdrosti poráta oblaky a kto povylieva nebeské mechy, 38 takže prach stuhne ako zliatina a hrudy zeme sa zlepia? 39 Vari ty pre levicu ulovíš korisť a nasýtiš hlad levíčat, 40 keď sa krčia v ležoviskách a striehnu skryté v húštine? 41 Kto pripraví krkavcovi úlovok, keď jeho mláďatá volajú k Bohu a blúdia bez potravy?

Verš 33

Poznáš azda zákony nebies a určuješ ich vládu na zemi?

Jer 31:35 - Toto hovorí Hospodin, ktorý dáva dňu slnko za svetlo, noci určuje mesiac a hviezdy, aby svietili, vzdúva more, takže hučia jeho vlny, Hospodin zástupov je jeho meno:

Verš 2

Ktože to zatemňuje zámer nevedomými slovami?

Jób 42:3 - Kto tu pre neznalosť zakrýva múdre rozhodnutie? Preto odpovedám: Ja som hovoril o veciach, ktoré som nechápal, a o divoch, o ktorých neviem.

Verš 4

Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Povedz, ak niečo rozumné o tom vieš!

Prís 8:29 - keď moru vymedzoval jeho hranice, aby sa vody neprelievali cez brehy, keď vyznačoval základy zeme,

Verš 39

Vari ty pre levicu ulovíš korisť a nasýtiš hlad levíčat,

Ž 104:21 - Levíčatá revú za korisťou, od Boha žiadajú potravu.

Verš 8

Kto uzatvoril more vrátami, keď vyvrelo z lona zeme,

Gn 1:9 - Boh povedal: Nech sa vody, ktoré sú pod nebom, nahromadia na jedno miesto a nech sa ukáže pevnina. Tak sa aj stalo.

Jób 26:10 - Vodnú hladinu obkolesuje medzou až tam, kde hraničí svetlo a tma.

Ž 33:7 - Zhromaždil morské vody ako do priehrady, oceány vlial do nádrží.

Ž 104:9 - Postavil si im hrádzu, ktorú neprekročia, aby znova nepokryli zem.

Prís 8:29 - keď moru vymedzoval jeho hranice, aby sa vody neprelievali cez brehy, keď vyznačoval základy zeme,

Jer 5:22 - Či sa ma nebojíte? — znie výrok Hospodina. Či sa netrasiete predo mnou? Moru som určil piesok za breh ako večnú hrádzu, ktorú neprekročí. Hoci dorážajú jeho vlny, nič nezmôžu, hoci hučia, neprekročia ju.

Verš 41

Kto pripraví krkavcovi úlovok, keď jeho mláďatá volajú k Bohu a blúdia bez potravy?

Ž 147:9 - Dobytku dáva krmivo a mladým havranom, čo si krákaním žiadajú.

Mt 6:26 - Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, nežnú, nezhromažďujú obilie do sýpok, a váš nebeský Otec ich živí. Či vy nie ste oveľa viac ako ony?

Verš 36

Kto dal ibisovi múdrosť alebo kto dal kohútovi rozum?

Jób 32:8 - No je to duch v človeku a dych Všemohúceho, ktorý ľudí učí rozumnosti.

Kaz 2:26 - Človeku, ktorý sa mu páči, dal múdrosť, poznanie i radosť. Hriešnemu však dal za úlohu zbierať, hromadiť a dávať tomu, kto sa Bohu páči. Aj to je márnosť a honba za vetrom.

Dan 1:17 - Boh dal týmto štyrom mladíkom schopnosť poznať a pochopiť každú náuku a múdrosť. Danielovi okrem toho dal schopnosť porozumieť každé videnie a každý sen.

Verš 27

aby sa napojili spustošené a pusté miesta a vzišla mladá tráva?

Ž 107:35 - On premieňa púšť na jazerá a vyprahnutú zem na vodné žriedla.

Verš 31

Zviažeš vari Plejády reťazami alebo uvoľníš povrazy Orióna?

Jób 9:9 - je tvorcom Veľkého voza aj Orióna, Plejád aj súhvezdí juhu.

Am 5:8 - Ten, čo tvorí Plejády a Orión, mení temnotu na ranný svit a deň zatemňuje v noc, ktorý volá morské vody a vylieva ich na povrch zeme, volá sa Hospodin.

Job 38,7 - Najobvyklejší obraz stvorenia sveta predstavuje Boha ako budovateľa domu (4–6). Keď budovateľ zapustil do budovy uholný kameň, konala sa za spevu slávnosť (porov. Zach 4,7). V Palestíne podnes sprevádzajú kladenie posledných kameňov do klenby striedavými piesňami (Hejčl, Biblie, č. III, 997). Pri zakončovaní budovania vesmíru spievali hviezdy a anjeli na slávu Bohu.

Job 38,14 - Nádheru farieb, ktorá sa zjaví pri rannej zore, porovnáva spisovateľ s červenou pečatnou hlinou. Zmeneným hláskovaním dostaneme však nový obraz, ktorý sa zdá priliehavejším na tomto mieste. Ide tu asi o porovnanie s červeným vínom (Prís 23,31), ktoré sa postupne čistí, ak je uzavreté, a postupne sa v ňom vyvíja utešená farba.

Job 38,21 - Ide o ironickú poznámku o krátkom veku ľudského života.

Job 38,23 - Možno, že verš naráža na Joz 10,11.

Job 38,36 - Zdôrazňuje poriadok, ktorým sa prejavujú sily prírody, akoby podľa rozvahy vyvíjajú svoju činnosť, na svoj čas určenú. Iní prekladajú: Ktože vložil do mrakov múdrosť a ktože požičal mračnám rozvahu? – Iní zasa miesto "mrakov" a "mračien" chcú čítať slová: utajenosť a zjavný dej. Preto prekladajú: Kto vložil do utajenosti múdrosť a kto požičal zjavnému dianiu rozvahu? – V pravidelnosti prírodných javov zračí sa múdrosť toho, kto prírode stanovil jej zákonitosť.