Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Jób 16, 1-22

1 Nato Jób odpovedal takto: 2 Veľa takého som už počul, všetci ste len takí sužujúci tešitelia. 3 Či už bude koniec rečiam do vetra, alebo čo ťa dráždi, že sa ozývaš? 4 Aj ja by som vedel hovoriť ako vy, keby ste boli na mojom mieste, hromadiť slová proti vám a pokyvovať nad vami hlavou. 5 Posilňoval by som vás ústami a už pohyb mojich perí by vám uľavil. 6 Ak prehovorím, moja bolesť nepoľaví, ak prestanem, čoho sa tým zbavím? 7 Veď práve teraz ma celkom vyčerpal. Vyhubil si celé moje spoločenstvo. 8 Schmatol si ma, stal si sa svedkom, ktorý sa postavil proti mne, moja bieda na mňa žaluje. 9 Jeho hnev ma roztrhal, nenávidel ma a škrípal na mňa zubami. Môj nepriateľ zaostruje na mňa oči. 10 Naširoko roztvorili proti mne ústa, hanebne ma vyfackali, všetci do jedného sa proti mne spolčujú. 11 Boh ma vydáva napospas zločincovi, do rúk bezbožníkov ma odovzdáva. 12 Bol som v bezpečí, ale mnou zatriasol, chytil ma za šiju a roztrieskal, postavil si ma ako terč, 13 obkľučujú ma jeho lukostrelci, krája moje obličky a nemá zľutovanie, na zem vylieva moju žlč. 14 Zasadzuje mi úder za úderom, rúti sa proti mne ako bohatier. 15 Na kožu som si ušil vrecovinu, svoj roh som zaboril do prachu. 16 Tvár mi sčervenela od plaču a na viečkach mám tieň smrti, 17 hoci v mojich dlaniach niet násilia a moja modlitba je čistá. 18 Zem, neprikry moju krv, nech pre môj nárek niet úkrytu. 19 Veď aj teraz — môj svedok je v nebesiach, ten, čo sa za mňa prihovára, je na výsostiach. 20 Priatelia sa mi vysmievajú, ale moje oko roní slzy pred Bohom, 21 aby rozhodol medzi mužom a Bohom, medzi človekom a jeho blížnymi. 22 Veď prejde len niekoľko rokov a vydám sa na cestu, z ktorej sa nevrátim.

Verš 9

Jeho hnev ma roztrhal, nenávidel ma a škrípal na mňa zubami. Môj nepriateľ zaostruje na mňa oči.

Jób 10:16 - Ak zdvihnem hlavu, lovíš ma ako lev a obratom ma prekvapíš.

Jób 13:24 - Prečo ukrývaš svoju tvár a pokladáš ma za svojho nepriateľa?

Verš 2

Veľa takého som už počul, všetci ste len takí sužujúci tešitelia.

Jób 13:4 - zatiaľ čo vy zliepate lži. Naničhodní lekári ste všetci!

Verš 12

Bol som v bezpečí, ale mnou zatriasol, chytil ma za šiju a roztrieskal, postavil si ma ako terč,

Jób 7:20 - Čo ti spôsobím, ak by som zhrešil, ty strážca ľudí? Prečo si si ma postavil za terč, takže som sám sebe na ťarchu?

Nár 3:12 - Napol svoj luk a postavil ma ako terč pre svoj šíp.

Verš 21

aby rozhodol medzi mužom a Bohom, medzi človekom a jeho blížnymi.

Jób 31:35 - Kiežby ma niekto počúval! Tu je moje posledné slovo! Nech mi Všemohúci odpovie! Žalobný spis svojho odporcu

Kaz 6:10 - Čo bolo, dávno bolo pomenované, a je známe, že človek sa nemôže súdiť s tým, kto je silnejší než on.

Iz 45:9 - Beda tomu, kto sa háda so svojím tvorcom, hlinený črep s hrnčiarom. Môže hlina tomu, kto ju stvárňuje, povedať: Čo robíš? V tvojej práci niet zručnosti.

Rim 9:20 - Ó, človek, ktože si ty, že odvrávaš Bohu? Či vari povie výtvor tvorcovi: Prečo si ma takto urobil?

Verš 15

Na kožu som si ušil vrecovinu, svoj roh som zaboril do prachu.

Jób 30:19 - Hodil ma do blata, som podobný prachu a popolu.

Job 16,8 - Veľmi ťažký, azda porušený text.

Job 16,9-10 - Ako si počínajú divé zvery a šelmy proti svojej úbohej koristi, tak kruto si počínajú aj Jóbovi priatelia proti svojmu niekdajšiemu vernému druhovi. Miesto pravej a úprimnej potechy nemilosrdne ho sužujú, keď mu siahajú na posledné, čo mu zostalo po toľkých stratách majetku a zdravia: na jeho nevinnosť a čestné meno.

Job 16,15 - "Žínenka" znamená smútočné rúcho, ušité z vrecoviny, ktoré nosili na holom tele (preto hovorí Jób: "ušil som si ju na kožu").

Job 16,18 - Vyliata krv volala o pomstu. Preto si Jób žiada, aby ju zem nepokryla. Jóbova krv má vznášať žaloby za všetky jeho telesné a duševné útrapy. Taká nevinne vyliata krv volala podľa predstavy tamojších ľudí k Bohu o pomstu (Gn 4,10; Iz 26,21), kým ju nezakryjú, t. j. kým ju nevypomstia. V tých krajoch vládlo prísne ustanovenie o krvnej pomste podľa zásady: Život za život, zub za zub! Dokiaľ zavraždený človek nebol pomstený smrťou samého vraha, mŕtvola nevinne zavraždeného nebola "prikrytá", nemala nárok na pravé spočinutie.