  | Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(EKU - Ekumenický preklad) | Jób 21, 1-34 |
1 Jób 21, 1 Nato Jób odpovedal takto: 2 Jób 21, 2 Dobre počúvajte, čo hovorím, aspoň to nech ma poteší! 3 Jób 21, 3 Vydržte ešte, keď budem hovoriť! Až keď dohovorím, potom sa posmievaj! 4 Jób 21, 4 Vari je moja sťažnosť určená ľuďom? Ak nie, ako by som nemal byť netrpezlivý? 5 Jób 21, 5 Obráťte sa ku mne a žasnite! Dajte si ruku na ústa! 6 Jób 21, 6 Keď si na to spomeniem, chytá ma hrôza a moje telo zachvacuje triaška. 7 Jób 21, 7 Prečo bezbožní ľudia žijú, dosahujú vysoký vek, ba dokonca nadobúdajú veľký majetok? 8 Jób 21, 8 Ich deti sú zabezpečené, sú s nimi a oni sa tešia pohľadom na ne. 9 Jób 21, 9 Ich domy majú pokoj od strachu a Božia palica im nehrozí. 10 Jób 21, 10 Jeho býk oplodňuje bez ťažkostí, jeho krava sa otelí a nepotratí. 11 Jób 21, 11 Svojich chlapcov vypúšťajú ako stádo a ich deti si poskakujú v tanci. 12 Jób 21, 12 Spievajú pri bubne a harfe a radujú sa pri zvuku flauty. 13 Jób 21, 13 Svoje dni dožívajú v blahobyte a náhle zostupujú do podsvetia. 14 Jób 21, 14 Bohu povedali: Odíď od nás, my nechceme poznať tvoje cesty! 15 Jób 21, 15 Kto je Všemohúci, že by sme mu mali slúžiť? Čo nám prospeje, ak na neho budeme naliehať s prosbami? 16 Jób 21, 16 Nuž, svoj blahobyt nemajú vo vlastných rukách. Ďaleko nech je odo mňa zmýšľanie bezbožných! 17 Jób 21, 17 Ako často vyhasne kahanec bezbožných? Ako často príde na neho nešťastie? Ako často ho Boh bude ničiť vo svojom hneve? 18 Jób 21, 18 Ako často sú sťa slama vo vetre a sťa plevy, ktoré unáša víchor? 19 Jób 21, 19 Odkladá Boh nešťastie pre jeho synov? Nech ho vyplatí priamo, aby vedel, ako je to! 20 Jób 21, 20 Nech vidí na vlastné oči svoju pohromu a nech pije z hnevu Všemohúceho! 21 Jób 21, 21 Čo mu už záleží na dome, keď bude po ňom a počet jeho mesiacov sa skončil? 22 Jób 21, 22 Možno vari učiť Boha poznatkom, keď on sám tých najvyšších súdi? 23 Jób 21, 23 Niekto zomiera v plnom rozkvete síl, bezstarostný a v pokoji, 24 Jób 21, 24 jeho nádoby sú plné mlieka a jeho kostná dreň sa obnovuje. 25 Jób 21, 25 Iný zomiera so zatrpknutou dušou a neužil si blahobytu. 26 Jób 21, 26 Obaja si ľahnú do prachu, kde ich pokryjú červy. 27 Jób 21, 27 Nuž, ja poznám vaše myšlienky a viem, aké úklady proti mne kujete, 28 Jób 21, 28 lebo vravíte: Kde je dom urodzeného a kde je stan obývaný bezbožníkmi? 29 Jób 21, 29 Azda ste sa nespýtali pocestných a neporozumeli ste ich svedectvám, 30 Jób 21, 30 že v deň nešťastia býva ušetrený zlý človek, že v deň veľkého hnevu bývajú zachránení? 31 Jób 21, 31 Kto mu povie do očí, ako sa správal, a za to, čo urobil, kto sa mu odplatí? 32 Jób 21, 32 Do hrobu ho dôstojne ponesú a pri hrobke budú držať stráž. 33 Jób 21, 33 Sladké sú mu hrudy pohrebiska, všetci kráčajú za ním. Tí, čo idú pred ním, sú bez počtu. 34 Jób 21, 34 Akože ma chcete potešiť nezmyslami? Vaše odpovede sú samý podvod!
| | | Jób 21, 1-34 |
Verš 7
Prečo bezbožní ľudia žijú, dosahujú vysoký vek, ba dokonca nadobúdajú veľký majetok?
Ž 17:10 - Srdce im obrástlo tukom, ich ústa hovoria povýšene.
Ž 73:12 - Naozaj, takí sú bezbožníci: stále bez obáv hromadia majetok.
Jer 12:1 - Hospodin, ty si v práve, keď sa s tebou súdim. Predsa chcem s tebou hovoriť o práve. Prečo je úspešná cesta svojvoľných? Všetci, ktorí sa dopúšťajú nevery, si žijú pokojne.
Hab 1:16 - Preto obetuje svojej sieti a svojmu čereňu páli kadidlo, lebo má z nich tučný podiel a výdatný pokrm.
Verš 14
Bohu povedali: Odíď od nás, my nechceme poznať tvoje cesty!
Jób 22:17 - Bohu hovoria: Odstúp od nás! Čo im teda urobí Všemohúci?
Verš 15
Kto je Všemohúci, že by sme mu mali slúžiť? Čo nám prospeje, ak na neho budeme naliehať s prosbami?
Ex 5:2 - Faraón však odpovedal: Kto je Hospodin, aby som ho poslúchol a prepustil Izrael? Hospodina nepoznám a Izrael neprepustím.
Mal 3:14 - Vravíte: Daromné je slúžiť Bohu. Čo máme z toho, že sme zachovávali jeho nariadenia a že sme chodili v smútku pred Hospodinom zástupov?!
Verš 16
Nuž, svoj blahobyt nemajú vo vlastných rukách. Ďaleko nech je odo mňa zmýšľanie bezbožných!
Jób 22:18 - No on im naplnil domy dobrými vecami. Aj tak nech sú však odo mňa ďaleko plány bezbožných!
Verš 17
Ako často vyhasne kahanec bezbožných? Ako často príde na neho nešťastie? Ako často ho Boh bude ničiť vo svojom hneve?
Jób 20:29 - Takýto údel určil Boh bezbožníkovi, takéto dedičstvo dostane od Boha za svoje reči.
Ž 11:6 - Dážď žeravého uhlia a síry spustí na bezbožníkov, horúci vietor bude ich údelom.
Verš 22
Možno vari učiť Boha poznatkom, keď on sám tých najvyšších súdi?
Iz 40:13 - Kto obsiahol Ducha Hospodina a kto ho svojou radou poúčal?
Rim 11:34 - Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie?Alebo kto bol jeho radcom?
1Kor 2:16 - Veď kto poznal Pánovu myseľ, aby ho poúčal? My však máme myseľ Kristovu!
Verš 26
Obaja si ľahnú do prachu, kde ich pokryjú červy.
Jób 17:14 - priepasť oslovím: Ty si môj otec! Červom poviem: Moja matka a moja sestra!
Verš 30
že v deň nešťastia býva ušetrený zlý človek, že v deň veľkého hnevu bývajú zachránení?
Prís 16:4 - Hospodin koná všetko podľa svojho zámeru, podobne aj bezbožník, ale pre deň pohromy.
Job 21,3 - Jób sa stavia asi proti mienke a tvrdeniu Sofarovmu, že Boh tresce hriešnikov odňatím zemského blahobytu. Jób v nasledujúcich veršoch prináša dôkazy o svojej opačnej skúsenosti, keď pripomína, že bezbožníkom sa spravidla dobre vedie na svete (verš 7 a n.) a veľmi často oplývajú blahobytom.
Job 21,5 - "Ruku si dať na ústa" je znakom mlčanlivosti, odmlčania sa.
Job 21,16-21 - Jób zopakuje tvrdenie svojich priateľov (verš 16) a pýta sa, ako často sa stáva, že sa hriešnik dostane do nešťastia (verš 17). Na námietku, že pomsta a nešťastie stihnú aspoň potomkov hriešneho človeka, Jób odpovedá, že z takejto odvety a pomsty hriešnik po svojej smrti už ničoho necíti (verše 19–21).
Job 21,22-26 - Jób zopakuje ďalšiu námietku svojich priateľov (verš 22), na ktorú odpovedá svojím poukazom na nerovný osud mnohých ľudí na tomto svete a na ich smutný podiel v podsvetí (verše 23–26).
Job 21,27-32 - Jób odmietne aj štvrtú námietku svojich priateľov, ako by jeho nešťastie bolo možno vysvetliť a odôvodniť len jeho hriešnosťou (verš 27). Oproti tomu vyhlasuje, že skúsenosť učí, že hriešnik je od zla často uchránený a ušetrený (verš 30).
