  | ŽalmyBiblia - Sväté písmo(EKU - Ekumenický preklad) | Ž 78, 1-72 |
1 Ž 78, 1 Ásafov poučný žalm. Ľud môj, počúvaj moje poučenie! Svoje ucho nakloň k slovám mojich úst. 2 Ž 78, 2 Chcem hovoriť príslovia, vyrozprávať záhadné príbehy dávnych čias, 3 Ž 78, 3 čo sme počuli a poznáme, o čom nám otcovia rozprávali. 4 Ž 78, 4 Nezatajíme ich deťom, budúcemu pokoleniu rozpovieme slávne skutky Hospodina, jeho moc a divy, ktoré urobil. 5 Ž 78, 5 Jákobovi určil ustanovenia, Izraelovi dal zákon a našim otcom prikázal, aby s ním zoznamovali svoje deti, 6 Ž 78, 6 aby o ňom vedelo aj budúce pokolenie, deti, čo sa narodia. Tie budú o tom ďalej rozprávať svojim deťom, 7 Ž 78, 7 aby dôverovali Bohu, nezabúdali na Božie skutky a zachovávali jeho prikázania, 8 Ž 78, 8 aby neboli ako ich predkovia, pokolenie vzdorovité a neposlušné, pokolenie s nestálym srdcom, ktorého duch nebol verný Bohu. 9 Ž 78, 9 Lukom vyzbrojení Efrajimovci zutekali v deň boja. 10 Ž 78, 10 Nezachovávali zmluvu s Bohom a odmietali žiť podľa jeho zákona. 11 Ž 78, 11 Zabudli na jeho skutky a na divy, ktoré im ukázal. 12 Ž 78, 12 Pred ich otcami robil divy v egyptskej krajine na coánskom poli. 13 Ž 78, 13 Rozdelil more a previedol ich, vodu postavil ako val. 14 Ž 78, 14 Vo dne ich vodieval oblakom a svetlom ohňa v noci. 15 Ž 78, 15 Rozštiepil skaly na púšti a hojne ich napájal ako z podzemného vodstva, 16 Ž 78, 16 vyviedol riavy zo skaly a vody nechal tiecť prúdom. 17 Ž 78, 17 No oni ďalej hrešili proti nemu, na púšti sa priečili Najvyššiemu. 18 Ž 78, 18 V mysli pokúšali Boha, žiadali pokrm podľa svojich chúťok. 19 Ž 78, 19 Reptali proti Bohu a hovorili: Môže Boh prestrieť stôl na púšti? 20 Ž 78, 20 Skalu síce udrel tak, že tiekli vody a prúdili potoky, no môže dať aj chlieb a svojmu ľudu pripraviť aj mäso? 21 Ž 78, 21 Počul to Hospodin a rozhneval sa; vzplanul oheň proti Jákobovi, hnev vyšľahol aj proti Izraelovi, 22 Ž 78, 22 lebo nedôverovali Bohu, nedúfali v jeho pomoc. 23 Ž 78, 23 Zhora rozkázal mračnám a uvoľnil otvory nebies; 24 Ž 78, 24 mannu im zosielal ako dážď, aby sa najedli, dával im nebeské obilie. 25 Ž 78, 25 Sýtiť sa smeli anjelským chlebom. Stravu im poslal do sýtosti. 26 Ž 78, 26 Na nebi uvoľnil východný vietor a južný prihnal svojou mocou. 27 Ž 78, 27 Spustil na nich spŕšku mäsa ako prach, okrídlené vtáctvo ako morský piesok. 28 Ž 78, 28 Spustil ho doprostred tábora, okolo ich príbytkov. 29 Ž 78, 29 Najedli, ba presýtili sa; doprial im, čo si žiadali. 30 Ž 78, 30 Nestihli uspokojiť svoju žiadostivosť, jedlo mali ešte v ústach, 31 Ž 78, 31 keď Boží hnev vzplanul proti nim, pozabíjal ich popredných mužov a pozrážal junač Izraela. 32 Ž 78, 32 Napriek tomu ďalej hrešili a neverili jeho divom. 33 Ž 78, 33 V márnosti teda ukončil ich dni a v predčasnom skone ich roky. 34 Ž 78, 34 Kedykoľvek ich trestal smrťou, hľadali ho, opätovne vyhľadávali Boha; 35 Ž 78, 35 rozpamätúvali sa, že Boh je im skalou, Boh, Najvyšší, je ich vykupiteľ. 36 Ž 78, 36 Ústami ho však klamali, jazykom mu luhali, 37 Ž 78, 37 ani svojím srdcom neboli pri ňom, nezostali verní jeho zmluve. 38 Ž 78, 38 On však bol milosrdný, odpúšťal vinu, nedopustil záhubu, často odvracal svoj hnev, neprejavil všetku svoju prchkosť. 39 Ž 78, 39 Pamätal, že sú telo, vietor, ktorý zaduje a nevracia sa. 40 Ž 78, 40 Čo sa mu len navzpierali na púšti a natrápili ho na pustatine! 41 Ž 78, 41 Znova pokúšali Boha, zarmucovali Svätého Izraela. 42 Ž 78, 42 Nepripomínali si jeho mocnú ruku ani deň vyslobodenia z útlaku, 43 Ž 78, 43 keď dával svoje znamenia v Egypte, keď konal divy na coánskom poli. 44 Ž 78, 44 Ramená riek a toky premenil na krv, aby sa nemohli napiť. 45 Ž 78, 45 Poslal na nich hmyz, aby ich štípal, žaby, aby im škodili. 46 Ž 78, 46 Ich úrodu vydal napospas hmyzu a plody ich námahy kobylkám. 47 Ž 78, 47 Ich vinič zbil krupobitím a sykomory ľadovcom. 48 Ž 78, 48 Ich dobytok vydal krupobitiu a ich stáda bleskom. 49 Ž 78, 49 Poslal na nich páľavu svojho hnevu, prudkého hnevu, prchkosti a súženia, húf poslov záhuby. 50 Ž 78, 50 Uvoľnil cestu svojmu hnevu, ich duše neušetril pred smrťou, ich život vydal napospas morovej nákaze. 51 Ž 78, 51 V Egypte pozabíjal všetko prvorodené, prvotiny plodnej sily v Chámových stanoch. 52 Ž 78, 52 Svoj ľud však viedol ako ovce. Púšťou ich sprevádzal ako stádo, 53 Ž 78, 53 bezpečne ich vodil, nemuseli sa báť, no ich nepriateľov pohltilo more. 54 Ž 78, 54 Priviedol ich k svojmu svätému územiu, k vrchu, čo získala jeho pravica. 55 Ž 78, 55 Vyhnal národy spred nich, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu a v stanoch pohanov ubytoval izraelské kmene. 56 Ž 78, 56 Pokúšali však Boha, Najvyššieho, vzdorovali mu a nedbali na jeho ustanovenia. 57 Ž 78, 57 Odklonili sa a spreneverili ako ich otcovia, zlyhali ako nespoľahlivý luk. 58 Ž 78, 58 Urážali ho na obetných výšinách a modlami ho podnecovali do žiarlivosti. 59 Ž 78, 59 Boh to počul, rozhneval sa a úplne zavrhol Izrael. 60 Ž 78, 60 Opovrhol príbytkom v Šíle, stanom, v ktorom prebýval medzi ľuďmi. 61 Ž 78, 61 Svoju moc vydal do zajatia a svoju okrasu do rúk protivníka. 62 Ž 78, 62 Svoj ľud vydal meču a zanevrel na svoje dedičstvo. 63 Ž 78, 63 Ich mládencov strávil oheň, ich pannám nespievali svadobné piesne, 64 Ž 78, 64 ich kňazi padli mečom a ich vdovy neplakali. 65 Ž 78, 65 Pán však precitol ako zo spánku, ako hrdina rozjarený vínom. 66 Ž 78, 66 Odrazil svojich protivníkov a vystavil ich večnej potupe. 67 Ž 78, 67 Zavrhol Jozefov stan ani Efrajimov kmeň si nevyvolil, 68 Ž 78, 68 no vyvolil si kmeň Júdov, vrch Sion, ktorý miloval. 69 Ž 78, 69 Postavil svätyňu pevne ako nebesia, ako zem, ktorú založil naveky. 70 Ž 78, 70 Vyvolil si Dávida, svojho sluhu, vzal ho od košiarov, 71 Ž 78, 71 odviedol ho od dojných oviec, aby pásol Jákoba, jeho ľud, a Izrael, jeho dedičstvo. 72 Ž 78, 72 Pásol ich s bezúhonným srdcom, skúsenou rukou ich vodil.
| | | Ž 78, 1-72 |
Verš 2
Chcem hovoriť príslovia, vyrozprávať záhadné príbehy dávnych čias,
Ž 49:4 - Moje ústa vyslovia múdre výroky a úvahy môjho srdca budú rozumné.
Mt 13:35 - aby sa splnilo, čo bolo povedané ústami proroka: Otvorím svoje ústa v podobenstvách,vyrozprávam, čo bolo skryté od založenia sveta.
Verš 5
Jákobovi určil ustanovenia, Izraelovi dal zákon a našim otcom prikázal, aby s ním zoznamovali svoje deti,
Dt 4:9 - Len sa maj na pozore a poriadne sa chráň, aby si nezabudol na to, čo si na vlastné oči videl a nevymizlo to z tvojho srdca, kým žiješ. Pouč o tom svojich synov a vnukov.
Dt 6:7 - Budeš ich vštepovať svojim synom a budeš o nich hovoriť, či budeš sedieť vo svojom dome, či pôjdeš po ceste, či budeš líhať alebo vstávať.
Verš 8
aby neboli ako ich predkovia, pokolenie vzdorovité a neposlušné, pokolenie s nestálym srdcom, ktorého duch nebol verný Bohu.
Ex 32:9 - Potom Hospodin povedal Mojžišovi: Videl som tento ľud; je to tvrdošijný ľud.
Ex 33:3 - Prídeš do krajiny oplývajúcej mliekom a medom. Ja však nepôjdem s vami, lebo ste tvrdošijný ľud. Inak by som vás musel cestou vyhubiť.
Ex 33:5 - Potom Hospodin povedal Mojžišovi: Povedz Izraelitom: Ste tvrdošijný ľud! Keby som čo len chvíľu šiel s vami, musel by som vás vyhubiť. Teraz však odložte zo seba svoje ozdoby, nech viem, ako s vami naložím.
Ex 34:9 - a hovoril: Pane, ak som získal tvoju priazeň, prosím, Pane, poď medzi nás! Je to síce tvrdošijný ľud, ale odpusť nám viny a hriechy a prijmi nás ako svoje vlastníctvo.
Dt 9:6 - Vedz teda, že nie pre tvoju spravodlivosť ti Hospodin, tvoj Boh, dáva túto dobrú krajinu, aby si ju zaujal. Si totiž tvrdošijný ľud.
Dt 9:13 - Ďalej mi Hospodin povedal: Vidím, že tento ľud je naozaj tvrdošijný.
Dt 31:27 - Ja poznám tvoju vzdorovitosť a tvrdošijnosť. Keď sa už dnes priečite Hospodinovi, ešte za môjho života, keď som medzi vami, o čo viac to bude po mojej smrti.
Verš 13
Rozdelil more a previedol ich, vodu postavil ako val.
Ex 14:21 - Mojžiš vystrel ruku nad more a Hospodin po celú noc zaháňal more prudkým východným vetrom a vysušil ho. Voda sa rozdvojila.
Verš 14
Vo dne ich vodieval oblakom a svetlom ohňa v noci.
Ex 13:21 - Hospodin ich však predchádzal a ukazoval im cestu vo dne oblačným stĺpom a v noci stĺpom ohnivým, aby im svietil, takže mohli putovať dňom i nocou.
Ž 105:39 - Rozprestrel oblak ako prikrývku, ohňom im osvecoval noc.
Verš 15
Rozštiepil skaly na púšti a hojne ich napájal ako z podzemného vodstva,
Ex 17:6 - Tam budem stáť pred tebou na skale na Horebe. Keď udrieš skalu, vyjde z nej voda a ľud sa napije. Mojžiš to urobil pred očami starších Izraela.
Nm 20:11 - Mojžiš zodvihol ruku a palicou dvakrát udrel skalu. Vyrazil z nej silný prúd vody, takže sa napila celá pospolitosť i dobytok.
Ž 105:41 - Otvoril skalu a prúdom tiekla voda, valila sa ako rieka pustým územím.
1Kor 10:4 - a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus.
Verš 19
Reptali proti Bohu a hovorili: Môže Boh prestrieť stôl na púšti?
Nm 11:1 - Ľud sa začal pred Hospodinom žalovať, že sa mu zle vodí. Hospodin to počul a veľmi sa rozhneval. Vzplanul proti nim Hospodinov oheň a spálil okraj tábora.
Nm 11:4 - Ľudu, čo sa poschádzal medzi nich, sa zmocnil veľký hlad. Aj Izraeliti začali znova bedákať a vraveli: Kto nás nasýti mäsom?
Verš 20
Skalu síce udrel tak, že tiekli vody a prúdili potoky, no môže dať aj chlieb a svojmu ľudu pripraviť aj mäso?
Ex 17:6 - Tam budem stáť pred tebou na skale na Horebe. Keď udrieš skalu, vyjde z nej voda a ľud sa napije. Mojžiš to urobil pred očami starších Izraela.
Nm 20:11 - Mojžiš zodvihol ruku a palicou dvakrát udrel skalu. Vyrazil z nej silný prúd vody, takže sa napila celá pospolitosť i dobytok.
Verš 21
Počul to Hospodin a rozhneval sa; vzplanul oheň proti Jákobovi, hnev vyšľahol aj proti Izraelovi,
Nm 11:1 - Ľud sa začal pred Hospodinom žalovať, že sa mu zle vodí. Hospodin to počul a veľmi sa rozhneval. Vzplanul proti nim Hospodinov oheň a spálil okraj tábora.
Verš 24
mannu im zosielal ako dážď, aby sa najedli, dával im nebeské obilie.
Ex 16:14 - Keď sa rosa stratila, na povrchu púšte sa objavilo čosi drobné, zrnité, drobné ako inovať.
Verš 25
Sýtiť sa smeli anjelským chlebom. Stravu im poslal do sýtosti.
Jn 6:31 - Naši otcovia jedli mannu na púšti, ako je napísané: Dal im jesť chlieb z neba.
1Kor 10:3 - všetci jedli ten istý duchovný pokrm
Verš 26
Na nebi uvoľnil východný vietor a južný prihnal svojou mocou.
Nm 11:31 - Na príkaz Hospodina zadul vietor a od mora privial prepelice. Vrhol ich na tábor asi do vzdialenosti jedného dňa cesty po oboch stranách tábora a na dva lakte od zeme.
Verš 31
keď Boží hnev vzplanul proti nim, pozabíjal ich popredných mužov a pozrážal junač Izraela.
Nm 11:33 - No ešte mali mäso medzi zubami, skôr než ho stačili požuť, keď proti ľudu vzplanul Hospodinov hnev. Hospodin dopustil na ľud ťažkú ranu.
1Kor 10:5 - Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie, veď zahynuli na púšti.
Verš 44
Ramená riek a toky premenil na krv, aby sa nemohli napiť.
Ex 7:20 - Mojžiš a Áron splnili Hospodinov príkaz. Áron zdvihol palicu, ktorú mal v ruke, a pred očami faraóna a jeho služobníkov udrel vodu Nílu a všetka voda v ňom sa zmenila na krv.
Verš 45
Poslal na nich hmyz, aby ich štípal, žaby, aby im škodili.
Ex 8:24 - Faraón povedal: Prepustím vás teda, aby ste obetovali Hospodinovi, svojmu Bohu, na púšti. Len neodchádzajte príliš ďaleko a proste za mňa.
Ex 8:6 - Faraón povedal: Zajtra. Mojžiš odpovedal: Nech sa stane podľa tvojho slova, ale potom poznáš, že nieto nikoho takého, ako je Hospodin, náš Boh.
Verš 46
Ich úrodu vydal napospas hmyzu a plody ich námahy kobylkám.
Ex 10:13 - Mojžiš zodvihol palicu nad Egypt a Hospodin prihnal na krajinu východný vietor, ktorý dul po celý deň a celú noc. Ráno východný vietor privial kobylky.
Verš 47
Ich vinič zbil krupobitím a sykomory ľadovcom.
Ex 9:23 - Keď Mojžiš zodvihol palicu k nebu, Hospodin zoslal hromobitie i ľadovec. Na zem padal oheň. Takto Hospodin zoslal na Egypt krupobitie.
Verš 50
Uvoľnil cestu svojmu hnevu, ich duše neušetril pred smrťou, ich život vydal napospas morovej nákaze.
Ex 9:6 - Hospodin to nasledujúceho dňa aj urobil. Všetky stáda Egypťanov uhynuli, ale z izraelského stáda neuhynul ani jediný kus.
Verš 51
V Egypte pozabíjal všetko prvorodené, prvotiny plodnej sily v Chámových stanoch.
Ex 12:29 - Keď nastala polnoc, Hospodin usmrtil všetkých prvorodených v Egypte, od faraónovho prvorodeného syna, ktorý mal sedieť na jeho tróne, až po prvorodeného zajatca, ktorý bol v žalári, ako aj všetko prvorodené z dobytka.
Verš 53
bezpečne ich vodil, nemuseli sa báť, no ich nepriateľov pohltilo more.
Ex 14:27 - Mojžiš vystrel ruku nad more a to sa nadránom vrátilo na svoje miesto. Vody sa valili proti utekajúcim Egypťanom a Hospodin ich zalial vlnami uprostred mora.
Ex 15:10 - Zadul si svojím dychom, zalialo ich more, potopili sa ako olovo v mohutných vodách.
Verš 55
Vyhnal národy spred nich, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu a v stanoch pohanov ubytoval izraelské kmene.
Joz 13:7 - Teraz teda rozdeľ túto krajinu do vlastníctva deviatim kmeňom a polovici kmeňa Menaššeho.
Ž 136:21 - Ich krajinu dal do dedičstva, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Verš 58
Urážali ho na obetných výšinách a modlami ho podnecovali do žiarlivosti.
Dt 32:16 - Cudzími bohmi ho podnecovali k žiarlivosti a ohavnosťami ho dráždili.
Dt 32:21 - Falošným bohom ma podnecovali k žiarlivosti, dráždili ma svojimi márnymi modlami. Ja ich falošným ľudom podnietim k žiarlivosti, podráždim ich naničhodným národom.
Verš 61
Svoju moc vydal do zajatia a svoju okrasu do rúk protivníka.
1Sam 4:10 - Filištínci sa pustili do boja, Izrael utrpel porážku a každý utekal do svojho stanu. Bola to zdrvujúca porážka, v ktorej z Izraela padlo tridsaťtisíc pešiakov.
Verš 64
ich kňazi padli mečom a ich vdovy neplakali.
1Sam 4:11 - Korisťou sa stala aj Božia archa a v boji zahynuli aj obaja Éliho synovia, Chofni a Pinchás.
1Sam 4:18 - Len čo spomenul Božiu archu, Éli sa zvalil zo stolca chrbtom do brány, zlomil si šiju a skonal. Bol to muž starý a vážený. Spravoval Izrael štyridsať rokov.
1Sam 4:19 - Jeho nevesta, Pinchásova žena, bola tehotná a blízko pôrodu. Keď počula správu o ukoristení Božej archy a o smrti svojho svokra i muža, zohla sa a porodila, lebo ju zastihli kŕče.
Verš 66
Odrazil svojich protivníkov a vystavil ich večnej potupe.
1Sam 5:6 - Ruka Hospodina ťažko doliehala na Ašdóďanov. Pustošil ich a Ašdód aj s okolím ranil vredmi.
1Sam 6:4 - Spýtali sa: Aký obetný dar za vinu máme poslať? Odpovedali: Päť zlatých vredov a päť zlatých myší, pre každé filištínske knieža po jednom, lebo rovnaká pohroma postihla vás všetkých i vaše kniežatá.
Verš 70
Vyvolil si Dávida, svojho sluhu, vzal ho od košiarov,
1Sam 16:11 - Samuel sa spýtal Izaja: Sú to už všetci tvoji chlapci? Odpovedal: Chýba ešte najmladší, ale ten pasie ovce. Samuel nato povedal Izajovi: Pošli poňho a priveď ho, lebo skôr si nesadneme, kým sem nepríde.
2Sam 7:8 - Teraz povieš môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto vraví Hospodin zástupov: Vzal som ťa z pastvy od oviec, aby si sa stal vojvodcom môjho izraelského ľudu.
Verš 71
odviedol ho od dojných oviec, aby pásol Jákoba, jeho ľud, a Izrael, jeho dedičstvo.
2Sam 5:2 - Už vtedy, keď nám vládol Saul, ty si vodieval vojská Izraela a vracal sa s nimi. Tebe povedal Hospodin: Ty budeš pásť môj izraelský ľud a staneš sa jeho vládcom.
1Krn 11:2 - Ty si viedol Izrael pri výprave i návrate aj predtým, než sa stal Saul kráľom, aj vtedy, keď kraľoval. Hospodin, tvoj Boh, ti povedal: Ty budeš spravovať môj izraelský ľud a staneš sa jeho vojvodcom.
Z 78 - Tento žalm je prvým z tzv. historických žalmov (78, 105, 106). Asaf, ktorý žil ešte i za kráľa Šalamúna (2 Krn 5,12), v žalme zachytáva históriu vyvoleného národa od odchodu z Egypta až po kráľa Dávida, presnejšie, až po vzburu desiatich severných kmeňov, ktorú viedol Seba z Benjamínovho rodu a ktorá nasledovala hneď po potlačení Absolónovej vzbury. Bolo to teda už ku koncu Dávidovho kráľovstva (1012-972).
Z 78,2 - Bude rozprávať v "porekadlách", "v podobenstvách" (hebr. ,mašál'), v poučných obrazoch a v piesni.
Z 78,9 - Kmeň Efraimov počtom veľký, ale vo viere v Boha chabý.
Z 78,12 - "Tanis-Zoán", staré mesto v delte Nílu, vtedy hlavné mesto Egypta.
Z 78,25 - "Chlieb anjelský" - doslova: "Chlieb silných" - "lehem 'abbírim". Anjeli sa v Písme často volajú "silní" (Ž 103,20; Múd 16,20; 19,20). Manna sa volá "chlieb anjelský", lebo prichádza z neba, zo sídla anjelov (a preto aj "chlieb z neba"; porov. Jn 6,32.50).
Z 78,51 - "Stany Chámove" označujú Egypt.
Z 78,61 - "Svoju silu… nádheru" - archu zmluvy.
Z 78,67 - Archa sa už nevracia do Šíla, ktoré je na území Efraima, ale je prenesená na vrch Sion v Júdsku, kde jej Dávid postavil svätyňu (1 Sam 6,1 n.; 7,1.2; 2 Sam 6). Slová sú však aj mesiášske. Veď pozemský Jeruzalem bol zničený (587).
Z 78,71 - Aby vládol nielen nad kmeňom Júdu, ale nad celým národom, ktorý sa tu označuje menami Izrael a Jakub.
