Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Ž 120, 1-7

1 Pútnická pieseň. K Hospodinovi som volal v súžení a on mi odpovedal. 2 Hospodin, zachráň ma pred lživými perami a úlisným jazykom. 3 Čo si zaslúžiš, čo ťa stihne, ty jazyk úlisný? 4 Ostré šípy hrdinu so žeravým uhlím z borievčia. 5 Beda mi, že musím žiť ako hosť v Mešeku, bývať v stanoch Kédaru! 6 Pridlho už bývam s tými, čo nenávidia pokoj. 7 Kým ja hovorím o pokoji, oni chystajú boj.

Verš 2

Hospodin, zachráň ma pred lživými perami a úlisným jazykom.

1Sam 24:9 - Neskôr opustil jaskyňu i Dávid a zavolal za Saulom: Môj pán a kráľ! Saul sa obzrel a Dávid padol tvárou a poklonil sa.

1Sam 26:19 - Nech si teraz môj pán a kráľ vypočuje slová svojho služobníka. Ak ťa proti mne popudil Hospodin, nech prijme láskavo vôňu obety. Ak to však boli ľudia, nech sú prekliati pred Hospodinom, lebo ma dnes vylúčili z účasti na Hospodinovom dedičstve, čím naznačili: Choď si slúžiť iným bohom!

Verš 4

Ostré šípy hrdinu so žeravým uhlím z borievčia.

Ž 11:2 - Pozri, bezbožníci už luk napínajú, šíp si kladú na tetivu, aby za tmy strieľali na úprimných.

Ž 59:7 - Vracajú sa po večeroch, zavýjajú sťa psy, pobehujú okolo mesta.

Z 120 - Nadpis "Pútnická pieseň", dosl. pieseň výstupov - "šir hamma 'álôt", označuje okolnosť, pri ktorej sa žalm spieval. Tento nadpis majú aj nasledujúce žalmy 120 - 134. "Piesne výstupov" boli pútnické piesne, ktoré izraelskí pútnici spievali za cesty do Jeruzalema. Niektoré z piesní sú staršie, iné vznikli práve pre tento cieľ. Zozbierané do jedného zväzočku tvoria tzv. "Malý žaltár" pútnikov. Iní myslia, že tieto žalmy vznikli pri návrate z babylonského zajatia, keď jednotlivé izraelské kmene vstupovali do vlasti. 120. žalm opisuje nešťastie toho, čo žije ďaleko od Jeruzalema.

Z 120,3-4 - Žalmista sa v duchu obracia na svojich odporcov. Opytuje sa ich, aký trest ich zastihne od Pána? Odpoveď máme v nasledujúcom verši: "Ostré šípy bojovníka", čiže istá smrť, a "rozpálené uhlíky z borievčia", teda veľmi silný, trvalý oheň.

Z 120,5 - "Mosoch a Kedar" sú len metafora na označenie ukrutných cudzincov. Kde skutočne žalmista býva, nevedno. "Mosoch" bol kmeň, ktorý býval v okolí dnešného Čierneho mora (pozri Gn 10,2). "Kedar" bol kočovný kmeň v sýrsko-arabskej púšti (Gn 25,13).