Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Ž 77, 1-21

1 Pre zbormajstra Jedutúna. Ásafov žalm. 2 Úpenlivo volám k Bohu, volám k Bohu a on ma vypočuje. 3 V deň svojho súženia sa pýtam Pána, v noci neúnavne vystieram ruky. Moja duša odmieta útechu. 4 Rozpomínam sa na Boha a vzdychám, rozjímam a môj duch sa trápi. — Sela — 5 Viečka mi držíš otvorené, som rozrušený, nemôžem ani hovoriť. 6 Premýšľam o dávnych dňoch, o rokoch pradávnych. 7 V noci si spomínam, ako som hrával na strunách, premýšľam a môj duch uvažuje: 8 Zavrhuje vari Pán naveky a neprejaví už priazeň? 9 Navždy sa skončila jeho milosť a prestane hovoriť ďalším pokoleniam? 10 Zabudol Boh na zmilovanie, odoprel v hneve svoje milosrdenstvo? — Sela — 11 Povedal som si: Je to moja bolesť. Zmeniť to môže pravica Najvyššieho. 12 Chcem sa rozpomínať na Hospodinove skutky, premýšľať o tvojich dávnych divoch. 13 Uvažovať chcem o všetkých tvojich činoch, rozmýšľať o tvojich skutkoch. 14 Bože, tvoja cesta je svätá! Ktorý boh je taký veľký ako náš Boh? 15 Ty si Boh, ktorý robí divy! Svoju moc si dal poznať národom. 16 Mocným ramenom si vykúpil svoj ľud, Jákobových a Jozefových synov. — Sela — 17 Videli ťa vody, Bože, videli ťa vody a rozochveli sa, ba aj hlbiny sa zvírili. 18 Z oblakov sa valila voda, v mračnách duneli hromy a tvoje šípy lietali. 19 Tvoj hrom zaburácal vo víchrici, svet osvecovali blesky, zem sa triasla a chvela. 20 Tvoja cesta viedla morom, tvoj chodník cez šíre vody, no tvoje stopy nebolo vidieť. 21 Svoj ľud si viedol ako stádo Mojžišovou a Áronovou rukou.

Verš 16

Mocným ramenom si vykúpil svoj ľud, Jákobových a Jozefových synov. — Sela —

Ex 14:21 - Mojžiš vystrel ruku nad more a Hospodin po celú noc zaháňal more prudkým východným vetrom a vysušil ho. Voda sa rozdvojila.

Verš 17

Videli ťa vody, Bože, videli ťa vody a rozochveli sa, ba aj hlbiny sa zvírili.

Ex 14:24 - V čase rannej stráže sa však Hospodin pozrel na tábor Egypťanov z ohnivého a oblačného stĺpa a uviedol ich do zmätku.

Verš 20

Tvoja cesta viedla morom, tvoj chodník cez šíre vody, no tvoje stopy nebolo vidieť.

Ž 78:52 - Svoj ľud však viedol ako ovce. Púšťou ich sprevádzal ako stádo,

Ž 80:1 - Zbormajstrovi. Na nápev: Ľalie. Ásafovo svedectvo. Žalm.

Verš 14

Bože, tvoja cesta je svätá! Ktorý boh je taký veľký ako náš Boh?

Ex 15:11 - Kto spomedzi bohov je taký ako ty, Hospodin? Kto sa ti vyrovná velebou svätosti? Divotvorca hrozný, hoden všetkej chvály?

Z 77 - Príležitosťou na vznik tohto žalmu bola nejaká veľká, dlhotrvajúca národná pohroma a utrpenie. Pretože sa tu neudáva nijaký hriech, pre ktorý by národ trpel, autori sú zväčša toho náhľadu, že žalm vznikol v babylonskom zajatí, teda po r. 587 pr. Kr.

Z 77,16 - "Synovia Jakubovi a Jozefovi" - prví emigrovali do Egypta, druhí sa tam narodili (porov. Gn 46,26 n.).

Z 77,17 - Verš 17 pripomína iný zázrak, zázračný prechod cez Červené more (Ex 14,15), formou veľkolepej teofánie (porov. Ž 18,11-16; Hab 3,8.10.11.15). Zjavenie Boha sprevádzajú veľké prírodné úkazy.

Z 77,20 - "Ale tvoje stopy nikde nebadať" - týmto chce žalmista naznačiť, že samého Boha ľudské oči nevideli.