  | ŽalmyBiblia - Sväté písmo(EKU - Ekumenický preklad) | Ž 105, 1-45 |
1 Ž 105, 1 Ďakujte Hospodinovi, vzývajte jeho meno! Medzi národmi oznamujte jeho skutky! 2 Ž 105, 2 Spievajte mu, hrajte mu! Rozprávajte o všetkých jeho divoch! 3 Ž 105, 3 Chváľte sa jeho svätým menom! Nech sa raduje srdce tých, čo hľadajú Hospodina! 4 Ž 105, 4 Dopytujte sa na Hospodina a jeho moc, ustavične hľadajte jeho tvár! 5 Ž 105, 5 Spomínajte na divy, ktoré konal, na znamenia a na rozsudky jeho úst, 6 Ž 105, 6 vy, potomstvo Abraháma, jeho služobníka, synovia Jákoba, jeho vyvolení! 7 Ž 105, 7 On, Hospodin, je náš Boh, jeho rozhodnutia platia na celej zemi. 8 Ž 105, 8 Večne pamätá na svoju zmluvu, na slovo, ktoré dal tisícom pokolení. 9 Ž 105, 9 Uzavrel ju s Abrahámom a prísahou potvrdil Izákovi, 10 Ž 105, 10 ako zákon ju určil Jákobovi, Izraelovi ako večnú zmluvu, 11 Ž 105, 11 keď povedal: Tebe dám krajinu Kanaán do dedičného vlastníctva. 12 Ž 105, 12 Keď ich v nej bol ešte malý počet, sotva hŕstka, a boli len cudzincami, 13 Ž 105, 13 keď putovali od národa k národu, z jedného kráľovstva k inému ľudu, 14 Ž 105, 14 nedovolil, aby ich niekto utláčal, pre nich pokarhal aj kráľov: 15 Ž 105, 15 Nedotýkajte sa mojich pomazaných, neubližujte mojim prorokom! 16 Ž 105, 16 Skôr než na krajinu dopustil hlad a pozbavil ich chleba, 17 Ž 105, 17 poslal pred nimi muža, Jozefa, ktorého predali do otroctva. 18 Ž 105, 18 Nohy mu zovreli do okov, hrdlo mu zvierali v železách, 19 Ž 105, 19 kým sa nesplnilo jeho slovo, kým reč Hospodina nepotvrdila jeho nevinu. 20 Ž 105, 20 Kráľ rozkázal, aby ho rozviazali, vládca národov ho oslobodil. 21 Ž 105, 21 Ustanovil ho za pána svojho domu, za vládcu nad celým svojím majetkom, 22 Ž 105, 22 aby poúčal jeho kniežatá podľa svojej vôle a jeho starcov učil múdrosti. 23 Ž 105, 23 Potom prišiel do Egypta Izrael, Jákob bol hosťom v Chámovej krajine. 24 Ž 105, 24 Svoj ľud urobil veľmi plodným a silnejším, než boli jeho protivníci, 25 Ž 105, 25 ktorým zvrátil srdce tak, že nenávideli jeho ľud a zákerne sa správali k jeho služobníkom. 26 Ž 105, 26 Poslal Mojžiša, svojho služobníka, aj Árona, ktorého si vyvolil. 27 Ž 105, 27 Predvádzali uprostred nich jeho znamenia a divy v Chámovej krajine. 28 Ž 105, 28 Poslal tmu a zotmelo sa, a predsa sa protivili jeho slovám. 29 Ž 105, 29 Ich vody premenil na krv a rybám dal zahynúť. 30 Ž 105, 30 Množstvo žiab zaplavilo krajinu, ba aj kráľovské komnaty. 31 Ž 105, 31 Povedal a prileteli muchy, komáre na celé ich územie. 32 Ž 105, 32 Krupobitie zoslal miesto dažďa, plamene ohňa na ich krajinu. 33 Ž 105, 33 Zničil im vinič i figovníky, polámal stromy na ich území. 34 Ž 105, 34 Povedal a prileteli kobylky, nespočetné roje pažravého hmyzu. 35 Ž 105, 35 Požrali im všetku zeleň v krajine, požrali poľné plodiny. 36 Ž 105, 36 V krajine im pozabíjal všetko prvorodené, prvotinu každej sily. 37 Ž 105, 37 Svojich však vyviedol so striebrom a zlatom, slabocha v ich kmeňoch nebolo. 38 Ž 105, 38 Egypt sa radoval, keď vychádzali, lebo z nich padal naň strach. 39 Ž 105, 39 Rozprestrel oblak ako prikrývku, ohňom im osvecoval noc. 40 Ž 105, 40 Keď žiadali, nahnal im prepelice, sýtil ich nebeským chlebom. 41 Ž 105, 41 Otvoril skalu a prúdom tiekla voda, valila sa ako rieka pustým územím. 42 Ž 105, 42 Pamätal na svoje sväté slovo, na Abraháma, svojho služobníka. 43 Ž 105, 43 Radostne vyviedol svoj ľud, svojich vyvolených s plesaním. 44 Ž 105, 44 Dal im krajiny pohanov, dostali plody lopoty národov, 45 Ž 105, 45 aby dbali na jeho ustanovenia a zachovávali jeho zákony. Haleluja!
| | | Ž 105, 1-45 |
Verš 3
Chváľte sa jeho svätým menom! Nech sa raduje srdce tých, čo hľadajú Hospodina!
Ž 34:2 - |TU(álef)|Tu Zvelebovať budem Hospodina v každom čase, ústami ho budem ustavične chváliť.
Verš 38
Egypt sa radoval, keď vychádzali, lebo z nich padal naň strach.
Ex 12:33 - Aj Egypťania naliehali na ľud, aby čím skôr odišiel z krajiny, lebo hovorili: Všetci pomrieme.
Verš 10
ako zákon ju určil Jákobovi, Izraelovi ako večnú zmluvu,
1Krn 16:17 - Určil ju Jákobovi za zákon, Izraelovi za večnú zmluvu
Gn 28:13 - Nad ním stál Hospodin a hovoril: Ja som Hospodin, Boh tvojho otca Abraháma a Boh Izáka. Zem, na ktorej ležíš, dám tebe a tvojmu potomstvu.
Gn 35:11 - a dodal: Som Boh Všemohúci. Ploď a množ sa! Z teba povstane národ, ba spoločenstvo národov. Aj králi vzídu z tvojich bedier.
Verš 11
keď povedal: Tebe dám krajinu Kanaán do dedičného vlastníctva.
Gn 13:15 - Celú krajinu, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu potomstvu naveky.
Gn 15:18 - V ten deň uzavrel Hospodin zmluvu s Abrámom a povedal: Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptského potoka až po Veľkú rieku, rieku Eufrat,
Verš 12
Keď ich v nej bol ešte malý počet, sotva hŕstka, a boli len cudzincami,
1Krn 16:19 - Keď vás bolo len pár, iba hŕstka, boli ste v nej cudzincami
Verš 45
aby dbali na jeho ustanovenia a zachovávali jeho zákony. Haleluja!
Ex 19:4 - Sami ste videli, čo som urobil Egypťanom, ako som vás niesol na orlích krídlach a priviedol k sebe.
Dt 4:1 - Teraz, Izrael, počúvaj ustanovenia a právne predpisy, ktoré vás učím zachovávať, aby ste žili a mohli ste vojsť a obsadiť krajinu, ktorú vám dáva Hospodin, Boh vašich otcov.
Dt 4:40 - Zachovávaj jeho ustanovenia a príkazy, ktoré ti dnes dávam, aby sa dobre vodilo tebe i tvojmu potomstvu, aby si dlho žil v krajine, ktorú ti navždy dáva Hospodin, tvoj Boh.
Dt 6:21 - povedz mu: Boli sme faraónovými otrokmi v Egypte, ale Hospodin nás odtiaľ vyviedol mocnou rukou.
Verš 14
nedovolil, aby ich niekto utláčal, pre nich pokarhal aj kráľov:
Gn 35:5 - Potom sa pohli. Strach pred Bohom zachvátil všetky okolité mestá, takže sa neodvážili prenasledovať Jákobových synov.
Verš 17
poslal pred nimi muža, Jozefa, ktorého predali do otroctva.
Gn 37:28 - Keď tadiaľ prechádzali midjánski kupci, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom, ktorí ho odviedli do Egypta.
Gn 37:36 - Midjánčania predali Jozefa v Egypte faraónovmu dvoranovi Pótifarovi, veliteľovi telesnej stráže.
Gn 45:5 - Teraz sa však už netrápte a nech vás to nemrzí, že ste ma sem predali, lebo sem ma pred vami poslal Boh na záchranu života.
Verš 21
Ustanovil ho za pána svojho domu, za vládcu nad celým svojím majetkom,
Gn 41:40 - Budeš správcom môjho domu a všetok môj ľud bude poslúchať tvoje rozkazy; len trónom ťa budem prevyšovať.
Verš 43
Radostne vyviedol svoj ľud, svojich vyvolených s plesaním.
Ex 14:8 - Hospodin zatvrdil srdce faraóna, egyptského kráľa, a on prenasledoval Izraelitov. Izraeliti však smelo odchádzali.
Nm 33:3 - Zatiaľ, čo Izraeliti pätnásty deň prvého mesiaca, druhý deň po Pasche, vychádzali pod mocnou ochranou pred očami všetkých Egypťanov z mesta Raamsés,
Verš 24
Svoj ľud urobil veľmi plodným a silnejším, než boli jeho protivníci,
Ex 1:7 - Izraeliti boli však plodní, rozmnožili sa, vzrástol ich počet a preveľmi zmohutneli, takže ich bola plná krajina.
Ex 1:9 - Povedal svojmu ľudu: Keďže izraelský ľud je početnejší a mocnejší než my,
Verš 25
ktorým zvrátil srdce tak, že nenávideli jeho ľud a zákerne sa správali k jeho služobníkom.
Ex 1:9 - Povedal svojmu ľudu: Keďže izraelský ľud je početnejší a mocnejší než my,
Ex 1:12 - Čím väčšmi ho však utláčali, tým väčšmi sa rozmnožoval a rozrastal, a Egypťania sa priam desili Izraelitov.
Verš 26
Poslal Mojžiša, svojho služobníka, aj Árona, ktorého si vyvolil.
Ex 3:10 - Teraz choď, posielam ťa k faraónovi. Vyveď môj ľud, Izraelitov, z Egypta!
Ex 4:12 - Teraz choď, ja ti pomôžem hovoriť a poučím ťa, čo máš povedať.
Verš 27
Predvádzali uprostred nich jeho znamenia a divy v Chámovej krajine.
Ex 7:9 - Keď vás faraón vyzve: Preukážte sa nejakým zázrakom! — povieš Áronovi: Vezmi si palicu a hoď ju pred faraóna! A ona sa premení na veľkého hada.
Verš 42
Pamätal na svoje sväté slovo, na Abraháma, svojho služobníka.
Gn 15:14 - No ja budem súdiť aj národ, ktorému budú otročiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom.
Z 105 - Témou žalmu sú slová 11. verša: "Tebe dám kanaánsku krajinu ako váš podiel dedičný." Žalmista ďakuje za vernosť a splnenie tohto prísľubu ako aj za mnohé iné dobrodenia, ktoré Boh preukázal svojmu ľudu pred zaujatím tejto krajiny.
Z 105,6 - Izraeliti sa volajú: "potomci Abraháma - synovia Jakuba".
Z 105,15 - "Mojich pomazaných… mojim prorokom" - myslí tu patriarchov, ktorí boli zvláštnym spôsobom zasvätení Bohu a dostali od neho zjavenie (porov. Gn 12,11-20; 20,1-18; 26,7-11).
Z 105,19 - "No potom došlo na jeho slová" (Gn 41,12-14).
Z 105,23 - "Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine", totižto v Egypte (Gn 10,6). Jakubovi potomci nikdy nesplynuli s Egypťanmi.
Z 105,28-38 - Egyptský kráľ sa dlho spriečal vôli Jahveho, nechcel prepustiť Izraelitov zo svojej krajiny. Boh potom zosiela desať rán. Žalmista z nich uvádza niekoľko.
Z 105,39 - Viedol ich viditeľným stĺpom ohňa za noci a oblačným stĺpom cez deň. Na púšti rozostrel "oblak, aby ich tak chránil" pred úpalom slnka (Ex 13,21; 14,19; 40,36 atď.). Reptajúcich netresce, kŕmi ich prepelicami (Ex 16,13; Nm 11,31 n.), dáva im "mannu", chlieb z neba (Ex 16,4; vysvetlenie pozri pri žalme 78,25).
Z 105,44 - Palestínu v tie časy obývali mnohé národy. Izraeliti sa zmocnili kanaánskych miest a dedín, polí a záhrad, viníc a olivových hájov, dobytka a všetkého majetku.
