  | ŽalmyBiblia - Sväté písmo(EKU - Ekumenický preklad) | Ž 89, 1-53 |
1 Ž 89, 1 Poučný žalm Étana Ezrachovca. 2 Ž 89, 2 Milosrdenstvo Hospodina chcem ospevovať naveky, tvoju vernosť hlásať svojimi ústami z pokolenia na pokolenie. 3 Ž 89, 3 Povedal som: Tvoje milosrdenstvo je postavené naveky, tvoja vernosť je pevná ako nebesia. 4 Ž 89, 4 Uzavrel som zmluvu so svojím vyvoleným, prisahal som Dávidovi, svojmu služobníkovi: 5 Ž 89, 5 Naveky upevním tvoj rod, postavím ti trón pre všetky pokolenia. — Sela — 6 Ž 89, 6 Nebesia chvália tvoje divy, Hospodin, a tvoju vernosť zhromaždenie svätých. 7 Ž 89, 7 Veď kto sa nad oblakmi vyrovná Hospodinovi? Kto z nebešťanov sa podobá Hospodinovi? 8 Ž 89, 8 Boh v kruhu svätých budí strach. Veľký a hrozný je pre všetkých vôkol neho. 9 Ž 89, 9 Hospodin, Boh zástupov, kto je ako ty? Mocný si, Hospodin, obklopený vernosťou. 10 Ž 89, 10 Ty ovládaš pyšné more, krotíš jeho vzduté vlny. 11 Ž 89, 11 Ty si prebodol a rozdupal Rahaba, silným ramenom si rozohnal svojich nepriateľov. 12 Ž 89, 12 Tvoje sú nebesia, tvoja je zem, založil si svet a všetko, čo je na ňom. 13 Ž 89, 13 Ty si stvoril sever i juh, Tábor a Chermón plesajú v tvojom mene. 14 Ž 89, 14 Máš mocné rameno, silná je tvoja ruka, pozdvihnutá tvoja pravica. 15 Ž 89, 15 Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, milosrdenstvo a vernosť predchádzajú tvoju tvár. 16 Ž 89, 16 Blahoslavený ľud, ktorý ťa vie oslavovať! Oni chodia vo svetle tvojej tváre, Hospodin. 17 Ž 89, 17 V tvojom mene sa tešia celý deň, tvojou spravodlivosťou sa honosia, 18 Ž 89, 18 lebo ty si ozdobou ich moci, tvojou priazňou rastie naša sila. 19 Ž 89, 19 Hospodin je náš štít, náš kráľ, Svätý Izraela. 20 Ž 89, 20 Kedysi vo videní si prehovoril k svojim verným takto: Poskytol som pomoc hrdinovi, vyvoleného z ľudu som povýšil. 21 Ž 89, 21 Našiel som svojho služobníka Dávida, pomazal som ho svojím svätým olejom. 22 Ž 89, 22 Pevne ho bude držať moja ruka a posilní ho moje rameno. 23 Ž 89, 23 Nepriateľ ho nezaskočí, nešľachetný ho nepokorí. 24 Ž 89, 24 Rozdrvím pred ním jeho nepriateľov, porazím tých, čo ho nenávidia. 25 Ž 89, 25 Moja vernosť a milosrdenstvo budú s ním, mojím menom sa vyvýši jeho roh. 26 Ž 89, 26 Položím jeho ruku na more a jeho pravicu na veľtoky. 27 Ž 89, 27 Bude ma vzývať: Ty si môj Otec, môj Boh a skala mojej spásy. 28 Ž 89, 28 Ustanovím ho za prvorodeného, za najvyššieho medzi kráľmi zeme. 29 Ž 89, 29 Svoju milosť mu zachovám naveky, verne s ním dodržím zmluvu. 30 Ž 89, 30 Naveky zachovám jeho rod, jeho trón bude trvať, kým budú nebesia. 31 Ž 89, 31 Ak jeho synovia opustia môj zákon a nebudú sa správať podľa môjho práva, 32 Ž 89, 32 ak moje ustanovenia znesvätia a nezachovajú moje príkazy, 33 Ž 89, 33 prútom potrestám ich vzburu a ranami ich vinu. 34 Ž 89, 34 Svoju milosť však od neho neodvrátim ani svoju vernosť nezruším. 35 Ž 89, 35 Neznesvätím svoju zmluvu, nezmením, čo mi vyšlo z úst. 36 Ž 89, 36 Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, že nesklamem Dávida: 37 Ž 89, 37 Jeho rod bude trvať naveky, jeho trón bude predo mnou ako slnko. 38 Ž 89, 38 Naveky bude stáť pevne ako mesiac, verný svedok nad oblakmi. — Sela — 39 Ž 89, 39 Ty si ho však predsa zavrhol a odmietol, nahneval si sa na svojho pomazaného. 40 Ž 89, 40 Zmluvu so svojím služobníkom si zrušil a jeho korunu si až po zem zneuctil. 41 Ž 89, 41 Zbúral si všetky jeho múry, jeho pevnosti si zmenil na rozvaliny. 42 Ž 89, 42 Drancovali ho všetci, čo šli povedľa, bol na potupu svojim susedom. 43 Ž 89, 43 Povýšil si pravicu jeho protivníkov, rozveselil si všetkých jeho nepriateľov. 44 Ž 89, 44 Otupil si ostrie jeho meča, nedovolil si, aby obstál v boji. 45 Ž 89, 45 Pozbavil si ho lesku, jeho trón si zrazil na zem. 46 Ž 89, 46 Skrátil si dni jeho mladosti, hanbou si ho priodel. — Sela — 47 Ž 89, 47 Dokedy ešte, Hospodin? Budeš sa skrývať naveky? Bude tvoj hnev blčať ako oheň? 48 Ž 89, 48 Rozpomeň sa, aký je ľudský vek! Akých pominuteľných si stvoril všetkých ľudí! 49 Ž 89, 49 Kto kedy žil tak, že neuzrel smrť a zachránil si dušu z moci ríše mŕtvych? — Sela — 50 Ž 89, 50 Kde sú, Pane, predchádzajúce prejavy tvojej milosti, o ktorých si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti? 51 Ž 89, 51 Rozpomeň sa, Pane, na potupenie svojich sluhov. V hrudi nosím pohanenie od národov, 52 Ž 89, 52 ktorým tvoji nepriatelia, Hospodin, tupia každú stopu tvojho pomazaného. 53 Ž 89, 53 Nech je zvelebený Hospodin naveky! Amen. Amen.
| | | Ž 89, 1-53 |
Verš 35
Neznesvätím svoju zmluvu, nezmením, čo mi vyšlo z úst.
Heb 6:13 - Keď Boh dával Abrahámovi prisľúbenie a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého
Heb 6:17 - A pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivo dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou,
Verš 5
Naveky upevním tvoj rod, postavím ti trón pre všetky pokolenia. — Sela —
Ž 19:1 - Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
Verš 41
Zbúral si všetky jeho múry, jeho pevnosti si zmenil na rozvaliny.
Ž 80:12 - Svoje vetvy vyhnal až k moru a výhonky až k Rieke.
Verš 11
Ty si prebodol a rozdupal Rahaba, silným ramenom si rozohnal svojich nepriateľov.
Ž 24:1 - Dávidov žalm. Hospodinovi patrí zem i to, čo ju napĺňa, svet i tí, čo ho obývajú.
Verš 14
Máš mocné rameno, silná je tvoja ruka, pozdvihnutá tvoja pravica.
Ž 97:2 - Zahaľuje ho oblak a mrákava, spravodlivosť a právo sú základom jeho trónu.
Ž 85:13 - Hospodin dá požehnanie a naša zem vydá svoju úrodu.
Verš 48
Rozpomeň sa, aký je ľudský vek! Akých pominuteľných si stvoril všetkých ľudí!
Ž 49:9 - lebo priveľké je výkupné za život. Navždy sa musí zriecť toho,
Ž 49:15 - Rútia sa do ríše mŕtvych ako ovce, smrť im bude pastierom. Zostúpia priamo do hrobu, ich podoba sa rozplynie v ríši mŕtvych, zostanú bez svojich príbytkov.
Verš 49
Kto kedy žil tak, že neuzrel smrť a zachránil si dušu z moci ríše mŕtvych? — Sela —
2Sam 7:15 - Svoju milosť mu však neodopriem, ako som ju odoprel Saulovi, ktorého som spred teba odstránil.
Verš 20
Kedysi vo videní si prehovoril k svojim verným takto: Poskytol som pomoc hrdinovi, vyvoleného z ľudu som povýšil.
1Sam 16:1 - Hospodin povedal Samuelovi: Dokedy budeš smútiť za Saulom? Ja som ho zbavil vlády nad Izraelom. Naplň si roh olejom a choď. Posielam ťa k Izajovi Betlehemskému, lebo medzi jeho synmi som si vyhliadol kráľa.
1Sam 16:13 - Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho v prítomnosti jeho bratov. Počnúc týmto dňom spočíval na Dávidovi Hospodinov Duch. Samuel potom vstal a odišiel do Rámy.
Verš 22
Pevne ho bude držať moja ruka a posilní ho moje rameno.
2Sam 7:10 - Svojmu izraelskému ľudu určím miesto a usadím ho. Bude bývať na svojom mieste, nebude sa už chvieť, zlosynovia ho už nebudú utláčať, ako robievali predtým;
Verš 26
Položím jeho ruku na more a jeho pravicu na veľtoky.
2Sam 7:14 - Budem mu otcom a on mi bude synom. Keď sa previní, potrescem ho palicou a údermi ako kohokoľvek z ľudí.
Heb 1:4 - Stal sa o toľko dôstojnejším ako anjeli, o koľko vznešenejšie je jeho meno, ktoré zdedil.
Verš 30
Naveky zachovám jeho rod, jeho trón bude trvať, kým budú nebesia.
2Sam 7:14 - Budem mu otcom a on mi bude synom. Keď sa previní, potrescem ho palicou a údermi ako kohokoľvek z ľudí.
Z 89 - Autor tohto vážneho, rozjímavého, nábožensko-poučného žalmu ("maškíl") má pravdepodobne tesne pred exilom pred očami smutný údel Dávidovho kráľovského domu a porovnáva ho so slávnymi prisľúbeniami, ktoré dal kedysi Pán Dávidovi.
Z 89,11 - "Rahaba si pošliapal" - tieto slová možno rozumieť o "oblude", ktorá tu predstavuje pýchu a vzburu (hebr. "ráchab - podráždiť, vzbĺknuť, búriť sa"), alebo o nepriateľoch, s ktorými Boh bojuje (Ž 74,13; Jób 9,13; 26,12; Iz 51,9); na niektorých miestach Písma "Rahab" označuje Egypt, proti ktorému Pán bojoval desiatimi ranami (porov. Ž 87,4).
Z 89,20 - "Svojim svätým" - to je Nátan a Dávid so svojím ľudom. Je dosť možné, že pôvodne sa v osnove čítalo "svojmu svätému - hásidoka", teda Nátanovi.
Z 89,26 - "More" Stredozemné, "rieka" Eufrat. Proroctvo hovorí o univerzálnom kráľovstve Mesiáša - Dávidovho syna.
Z 89,30 - Dávidov trón bude trvať ako "dni nebies", čo je to isté ako večne, dokiaľ budú existovať nebesá (2 Sam 7,16; Ž 72,5 atď. ). Dávidov trón je večný len v Cirkvi, len Mesiáš je večným kráľom.
Z 89,31-34 - Potomstvo a kráľovstvo bude v Mesiášovi večné, takto nikdy nebude koniec Dávidovmu kráľovstvu. Lež šťastie a hmotný blahobyt závisia od dodržania Božích príkazov a nariadení.
Z 89,38 - Mesiac u Hebrejov slúžil za symbol Božej nezlomnej vernosti.
Z 89,46 - "Skrátil si dni jeho mladosti" - tu nejde o Dávidove dni, ale o dni Dávidovho kráľovstva, ktoré malo byť večné, ale veľmi rýchle zostarlo, už ide zahynúť a jeho zánik je potupný.
Z 89,47-52 - V týchto slovách, ktoré sú doslovným citátom Ž 79,5, žalmista vyslovuje túžbu a nádej, že Boh ešte za jeho života odníme nešťastie a poníženie z Dávidovho kráľovského rodu.
Z 89,53 - Verš je doxológiou, chválospevom na Pána a ukončieva 3. knihu žalmov. Porov. Ž 41,14; a 72,18.19.
