  | Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | Jób 42, 1-17 |
1 Jób 42, 1 Vtedy odpovedal Job Hospodinovi a riekol: 2 Jób 42, 2 Viem, že môžeš všetko, a že ti nemôže byť prekazený niktorý úmysel. 3 Jób 42, 3 Že kto je to, kto zahaľuje radu bez známosti? Preto vyznávam, že nerozumiem. Sú to predivné veci, nad môj rozum; a neznám toho. 4 Jób 42, 4 Počuj, prosím, a ja budem hovoriť; budem sa ťa pýtať, a ty mi oznám! 5 Jób 42, 5 Doteraz som bol iba počul o tebe; ale teraz ťa vidí moje oko. 6 Jób 42, 6 Preto zavrhujem a ľutujem, a to v prachu a v popole. 7 Jób 42, 7 A stalo sa, keď už bol hovoril Hospodin Jobovi tie slová, že riekol Hospodin Elifazovi Témanskému: Môj hnev horí proti tebe i proti tvojim dvom priateľom, pretože ste nehovorili o mne toho, čo je pravé, jako môj služobník Job. 8 Jób 42, 8 A tak teraz si vezmite sedem juncov a sedem baranov a iďte k môjmu služobníkovi Jobovi a obetujte zápalnú obeť za seba, a môj služobník Job sa bude modliť za vás; lebo len jeho tvár prijmem, aby som vám neučinil zlého, lebo nehovorili ste o mne toho, čo je pravé, jako môj služobník Job. 9 Jób 42, 9 A tak išli, Elifaz Témanský, Bildad Šuchský a Cófar Naamatský, a učinili tak, ako im hovoril Hospodin, a Hospodin prijal tvár Jobovu. 10 Jób 42, 10 A Hospodin navrátil to, čo bolo odňaté Jobovi, keď sa modlil za svojho priateľa. A Hospodin pridal všetkého toho, čo mal Job, dvojnásobne. 11 Jób 42, 11 A tak prišli k nemu všetci jeho bratia a všetky jeho sestry jako i všetci, ktorí ho znali pred tým, a jedli s ním chlieb v jeho dome a mali s ním sústrasť a tešili ho nad všetkým tým zlým, ktoré bol Hospodin uviedol na neho. A dali mu každý jednu kesítu peňazí a každý jednu zlatú obrúčku. 12 Jób 42, 12 A Hospodin požehnal posledok života Jobovho, viac ako bol požehnal jeho počiatok. A mal štrnásť tisíc kusov drobného stáda, a šesť tisíc veľblúdov, tisíc párov volov a tisíc oslíc. 13 Jób 42, 13 A mal sedem synov a tri dcéry, 14 Jób 42, 14 z ktorých prvú pomenoval Jemina a druhú pomenoval voňavá Kassia a tretiu pomenoval Kérenhappuch. 15 Jób 42, 15 A nenašlo sa takých krásnych žien, ako boly dcéry Jobove v celej zemi. A ich otec im dal dedičstvo medzi ich bratmi. 16 Jób 42, 16 A Job žil potom sto štyridsať rokov a videl svojich synov a synov svojich synov, štyri pokolenia. 17 Jób 42, 17 A tak zomrel Job súc starý a sýty dňov.
| | | Jób 42, 1-17 |
Verš 3
Že kto je to, kto zahaľuje radu bez známosti? Preto vyznávam, že nerozumiem. Sú to predivné veci, nad môj rozum; a neznám toho.
Jób 38:2 - Kto je to, ktorý to zatemňuje radu slovami bez známosti?
Ž 40:5 - Blahoslavený muž, ktorý položil Hospodina za svoju nádej a neobracia sa k pyšným a k tým, ktorí chodia za lžou.
Ž 131:1 - Hospodine, nepozdvihlo sa moje srdce ani sa nepovýšily moje oči, jako ani nejdem za veľkými vecmi a nemožnými pre mňa.
Ž 139:6 - Je to predivná znalosť, nad môj rozum, tak vysoká, že nemôžem po ňu.
Job 42,3 - Jób zopakuje Božie slová (porov. 38,2.3). Teraz ich už vzťahuje na seba. Reči Božie poučili Jóba, aby poznal, že všemohúcnosť a múdrosť Božia ostávajú pre človeka neprístupnými.
Job 42,5 - Predošlá Jóbova predstava o dokonalosti Božej bola nedostatočná, ba až veľmi nedokonalá. V tom zmysle sledoval Boha zďaleka. Teraz už poznáva, že Boh všetko koná podľa vopred stanoveného plánu, ktorý má svoj pôvod v nekonečnej Božej múdrosti. Iste tak múdro si počína Boh aj vtedy, keď na človeka dopustí utrpenie. Preto odvoláva Jób svoju doterajšiu netrpezlivosť a opovážlivosť, keď sa predtým chcel s Bohom pustiť do sporu.
Job 42,11 - "Baránok" (v pôvodine: qesita) nie je peniaz razený na spôsob našich mincí, ale tu ide o vzácny kov, ktorým sa platievalo v kusoch. Nevieme, akej bol veľkosti, a tak aj jeho hodnota bola akiste rozličná.
