Verš 4
Za posmech som svojmu vlastnému priateľovi; človek, ktorý volával k Bohu, a ohlasoval sa mu; za posmech je spravedlivý a bezúhonný.
Jób 16:10 - Roztvárajú na mňa svoje ústa; potupne ma bijú na líce; spolu sa sobrali v plnom počte proti mne.
Jób 17:2 - Je isté, že je posmech posmievačov u mňa, a moje oko má dlieť na ich poburovaní!
Jób 21:3 - Potrpte ma, aby som ja hovoril, a keď dohovorím, potom sa vysmievaj.
Jób 30:1 - A teraz sa mi smejú vekom mladší odo mňa, ktorých otcami som opovrhoval, ani len ich postaviť so psami svojho drobného stáda.
Prís 14:2 - Ten, kto chodí vo svojej úprimnosti, bojí sa Hospodina; ale ten, ktorého cesty sú prevrátené, pohŕda ním.
Verš 6
Bezstarostné sú stány lúpežníkov a nádejné tých, ktorí popudzujú silného Boha, tých, ktorých uvedie Bôh do svojej ruky.
Jób 21:7 - Prečo žijú bezbožníci, zostarejú sa i mohutnejú v sile?
Ž 73:11 - hovoria: Ako môže o tom vedieť Bôh? A či je vôbec u Najvyššieho vedomosť?
Jer 12:1 - Ty, ó, Hospodine, zostaneš spravedlivý, keď sa budem s tebou pravotiť, avšak o tvojich súdoch budem hovoriť s tebou. Prečo sa darí cesta bezbožných? Prečo žijú bezpečne a v pokoji všetci tí, ktorí robia neverne a neverne?
Hab 1:3 - Prečo mi dávaš vidieť neprávosť, a prečo sa dívaš na trápenie? Zkaza a ukrutnosť je predo mnou, a vzniká spor, dvíha sa svár.
Verš 11
Či azda ucho nezkúša slov, ako ďasno si ochutnáva pokrm?
Jób 6:30 - Či je na mojom jazyku neprávosť? Či nerozozná moje ďasno zkazy?
Jób 34:3 - Lebo ucho posudzuje slová, a ďasno ochutnáva pokrm.
Verš 14
Hľa, sborí, a nepostaví sa; zavrie človeka, a neotvorí sa.
Jób 9:12 - Hľa, jestli uchvatne, kto mu rozkáže, aby navrátil? Kto mu povie: Čo to robíš?
Jób 11:10 - Jestli ta prejde Bôh a zavrie alebo keď svolá shromaždenie na súd, kto mu zabráni?
Zjv 3:7 - A anjelovi sboru vo Filadelfii napíš: Toto hovorí svätý, ten pravdivý, ktorý má kľúč Dávidov: ktorý otvára,, a nikto nezaviera, a zaviera, a nikto neotvára.
Verš 17
Vodí radcov za sebou bosých a zo sudcov robí bláznov.
2Sam 15:31 - Tu oznámil ktosi Dávidovi, že vraj Achitofel je medzi spiklencami držiac s Absalomom. A Dávid riekol: Obráť, prosím, Hospodine, radu Achitofelovu na bláznovstvo!
2Sam 17:14 - A Absalom povedal i všetci mužovia Izraelovi: Lepšia je rada Chúšaiho Arechitského ako rada Achitofelova. Lebo Hospodin prikázal zrušiť dobrú radu Achitofelovu, aby Hospodin uviedol zlé na Absaloma.
2Sam 17:23 - A Achitofel vidiac, že sa neurobilo podľa jeho rady, osedlal osla, vstal, odišiel do svojho domu, do svojho mesta, a dajúc patričné príkazy usporiadal svoj dom a obesil sa. A tak zomrel a pochovaný bol v hrobe svojho otca.
Iz 19:12 - Kdeže sú, kde tvoji múdri? Nože nech ti oznámia a nech vedia, čo usúdil Hospodin Zástupov vo svojej rade o Egypte!
Iz 29:14 - preto hľa, i ja učiním ešte iné divné veci s týmto ľudom, divné a predivné, a zahynie múdrosť jeho múdrych, a rozumnosť jeho rozumných sa skryje.
1Kor 1:19 - Lebo je napísané: Zahladím múdrosť múdrych a rozum rozumných zavrhnem.
2Sam 15:31 - Tu oznámil ktosi Dávidovi, že vraj Achitofel je medzi spiklencami držiac s Absalomom. A Dávid riekol: Obráť, prosím, Hospodine, radu Achitofelovu na bláznovstvo!
Verš 20
Odníma rty ľuďom, ktorí sa na ne spoliehajú, a berie starcom rozumný súd.
Jób 32:9 - Nie sú vždy veľkí múdri, ani starci nerozumejú vždycky súdu.
Iz 3:2 - junáka i bojovníka, sudcu i proroka, veštca i starca,
Verš 21
Vylieva potupu na kniežatá a uvoľňuje opasok mocných.
Ž 107:40 - Vylieva opovrženie na kniežatá a dáva, aby blúdili po pustine, kde nieto cesty.
Verš 22
Odkrýva hlboké veci zo tmy a vyvodí tôňu smrti na svetlo.
Mt 10:26 - Teda nebojte sa ich! Lebo nič nie je skryté, čo by nemalo byť odkryté, ani tajné, čo by sa nemalo zvedieť.
1Kor 4:5 - A tak nesúďte ničoho pred časom, dokiaľ neprijde Pán, ktorý aj osvieti skryté veci tmy a zjaví úmysly sŕdc, a vtedy bude mať jeden každý chválu od Boha.
Verš 23
Zveličuje národy a hubí ich; rozširuje národy a zavodí ich.
Ž 107:38 - Žehná im, a množia sa veľmi, a ich dobytka neumenšuje.
Verš 24
Odníma srdce hlavám ľudu zeme a činí to, aby blúdili po púšti, tam, kde niet cesty.
Ž 107:4 - Blúdili po púšti, po pustej ceste, kde nenašli mesta na bývanie.
Ž 107:40 - Vylieva opovrženie na kniežatá a dáva, aby blúdili po pustine, kde nieto cesty.
Job 12,7-25 - Kto si chce v plnej miere vysvetliť utrpenie Jóbovo, tomu nestačí odvolávať sa na Božiu múdrosť, o ktorej nemôže nikto mať pochybnosti, keďže aj nemé tvorstvo svojím počínaním podáva dôkazy o nej (verš 7–10), ale musí brať zreteľ aj na iné Božie vlastnosti. Nestačí ani odkazovať na životnú skúsenosť starších predkov (verš 12). Lebo pozorovanie Božej múdrosti – ako ňou pôsobí Boh v celom viditeľnom svete – dostatočne ukazuje, že Boh nezávisle na vôli kohokoľvek, bez ohľadu na zásluhu alebo vinu môže dopustiť nešťastia. Boh nechce zlo, ale ho pripúšťa, lebo človek má slobodnú vôľu.
Job 12,11 - Ľudský život je dosť krátky, a preto nestačí, aby jednotlivec nadobudol v ňom dostatočnú životnú múdrosť.
Job 12,16 - Pri hriešnych zvodcoch stretáme sa v živote s ľuďmi, ktorí bez svojej viny dostali sa do osudného bludu.
