  | Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | Jób 42, 1-17 |
1 Jób 42, 1 Vtedy Jób odvetil Hospodinovi: 2 Jób 42, 2 Uznávam, že Ty všetko môžeš, a nijaký Tvoj zámer nemožno prekaziť. 3 Jób 42, 3 Kto to bez vedomosti zastiera radu? Hovoril som o tom, čomu som nerozumel, o veciach, ktoré mi boli príliš divné a neznáme. 4 Jób 42, 4 Vypočuj ma, prosím! Budem hovoriť, budem sa pýtať, a Ty ma pouč! 5 Jób 42, 5 Len z chýru som počul o Tebe; ale teraz Ťa moje oko videlo. 6 Jób 42, 6 Preto odvolávam a kajám sa v prachu a popole. 7 Jób 42, 7 Keď Hospodin dohovoril tieto slová Jóbovi, riekol Elífazovi Témanskému: Môj hnev vzplanul proti tebe a proti tvojim dvom priateľom, lebo ste nehovorili správne o mne ako môj služobník Jób. 8 Jób 42, 8 Preto si teraz vezmite sedem juncov a sedem baranov, choďte k môjmu služobníkovi Jóbovi a prineste spaľovanú obeť za seba. A nech sa môj služobník Jób modlí za vás; lebo len z ohľadu na jeho osobu nenaložím s vami podľa vášho bláznovstva, lebo ste nehovorili správne o mne ako môj služobník Jób. 9 Jób 42, 9 Nato Elífaz Témanský, Bildad Šúachský a Cófar Naamátsky odišli a urobili, ako im prikázal Hospodin. A Hospodin bral ohľad na Jóba. 10 Jób 42, 10 Hospodin zmenil Jóbov údel, pretože sa modlil za svojho blížneho. Jóbovi zdvojnásobil všetko, čo mal. 11 Jób 42, 11 Vtedy prišli k nemu všetci jeho bratia, sestry i všetci, ktorí ho predtým poznali, jedli spolu s ním v jeho dome, prejavili mu súcit a potešovali ho po všetkom nešťastí, ktoré Hospodin dopustil na neho, a dali mu každý po hrudke zlata a po zlatom prsteni. 12 Jób 42, 12 A tak Hospodin požehnal posledné dni Jóbove viac ako prvé. Mal potom štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov dobytka a tisíc oslíc. 13 Jób 42, 13 Mal sedem synov a tri dcéry. 14 Jób 42, 14 Jednej dal meno Jemíma, druhej Kecia a tretej Kerenhappúch. 15 Jób 42, 15 V celej krajine nebolo krajších žien ako Jóbove dcéry. A ich otec im dal vlastnícky podiel medzi ich bratmi. 16 Jób 42, 16 Jób žil potom stoštyridsať rokov a videl svojich synov i synov svojich synov až do štvrtého pokolenia. 17 Jób 42, 17 Potom Jób umrel vo vysokej starobe, nasýtený životom.
| | | Jób 42, 1-17 |
Verš 3
Kto to bez vedomosti zastiera radu? Hovoril som o tom, čomu som nerozumel, o veciach, ktoré mi boli príliš divné a neznáme.
Jób 38:2 - Kto to zatemňuje moju radu nezmyselnými slovami?
Ž 40:5 - Blahoslavený je muž, ktorý v Hospodina skladá svoju dôveru, neobracia sa k nadutým, ani k tým, ktorí blúdia v klame.
Ž 131:1 - Pútnická pieseň. Dávidova. Hospodine, moje srdce nie je pyšné a moje oči nie sú hrdé; nejdem za veľkými cieľmi, ktoré sú pre mňa predivné.
Ž 139:6 - Žasnem nad Tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho.
Job 42,3 - Jób zopakuje Božie slová (porov. 38,2.3). Teraz ich už vzťahuje na seba. Reči Božie poučili Jóba, aby poznal, že všemohúcnosť a múdrosť Božia ostávajú pre človeka neprístupnými.
Job 42,5 - Predošlá Jóbova predstava o dokonalosti Božej bola nedostatočná, ba až veľmi nedokonalá. V tom zmysle sledoval Boha zďaleka. Teraz už poznáva, že Boh všetko koná podľa vopred stanoveného plánu, ktorý má svoj pôvod v nekonečnej Božej múdrosti. Iste tak múdro si počína Boh aj vtedy, keď na človeka dopustí utrpenie. Preto odvoláva Jób svoju doterajšiu netrpezlivosť a opovážlivosť, keď sa predtým chcel s Bohom pustiť do sporu.
Job 42,11 - "Baránok" (v pôvodine: qesita) nie je peniaz razený na spôsob našich mincí, ale tu ide o vzácny kov, ktorým sa platievalo v kusoch. Nevieme, akej bol veľkosti, a tak aj jeho hodnota bola akiste rozličná.
