Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(VUL - Latinský - Nova Vulgata)

Ž 120, 1-7

1 Canticum ascensionum. Ad Dominum, cum tribularer, clamavi, et exaudivit me. 2 Domine, libera animam meam a labiis mendacii, a lingua dolosa. 3 Quid detur tibi aut quid apponatur tibi, lingua dolosa? 4 Sagittae potentis acutae cum carbonibus iuniperorum. 5 Heu mihi, quia peregrinatus sum in Mosoch, habitavi ad tabernacula Cedar! 6 Multum incola fuit anima mea cum his, qui oderunt pacem. 7 Ego eram pacificus; cum loquebar, illi impugnabant me.

Verš 2

Domine, libera animam meam a labiis mendacii, a lingua dolosa.

1Sam 24:9 - Surrexit autem et David post eum et egressus de spelunca clamavit post tergum Saul dicens: “ Domine mi rex! ”. Et respexit Saul post se, et inclinans se David pronus in terram adoravit

1Sam 26:19 - Nunc ergo audiat, oro, dominus meus rex verba servi sui: Si Dominus incitat te adversum me, odoretur sacrificium; si autem filii hominum, maledicti sint in conspectu Domini, quia eiecerunt me hodie, ut non habitem in hereditate Domini dicentes: “Vade, servi diis alienis”.

Verš 4

Sagittae potentis acutae cum carbonibus iuniperorum.

Ž 11:2 - Quoniam ecce peccatores intenderunt arcum, paraverunt sagittas suas super nervum, ut sagittent in obscuro rectos corde.

Ž 59:7 - Revertentur ad vesperam et latrabunt ut canes et circuibunt civitatem.

Z 120 - Nadpis "Pútnická pieseň", dosl. pieseň výstupov - "šir hamma 'álôt", označuje okolnosť, pri ktorej sa žalm spieval. Tento nadpis majú aj nasledujúce žalmy 120 - 134. "Piesne výstupov" boli pútnické piesne, ktoré izraelskí pútnici spievali za cesty do Jeruzalema. Niektoré z piesní sú staršie, iné vznikli práve pre tento cieľ. Zozbierané do jedného zväzočku tvoria tzv. "Malý žaltár" pútnikov. Iní myslia, že tieto žalmy vznikli pri návrate z babylonského zajatia, keď jednotlivé izraelské kmene vstupovali do vlasti. 120. žalm opisuje nešťastie toho, čo žije ďaleko od Jeruzalema.

Z 120,3-4 - Žalmista sa v duchu obracia na svojich odporcov. Opytuje sa ich, aký trest ich zastihne od Pána? Odpoveď máme v nasledujúcom verši: "Ostré šípy bojovníka", čiže istá smrť, a "rozpálené uhlíky z borievčia", teda veľmi silný, trvalý oheň.

Z 120,5 - "Mosoch a Kedar" sú len metafora na označenie ukrutných cudzincov. Kde skutočne žalmista býva, nevedno. "Mosoch" bol kmeň, ktorý býval v okolí dnešného Čierneho mora (pozri Gn 10,2). "Kedar" bol kočovný kmeň v sýrsko-arabskej púšti (Gn 25,13).