| ŽalmyBiblia - Sväté písmo(VUL - Latinský - Nova Vulgata) | Ž 109, 1-31 |
1 Ž 109, 1 Magistro chori. David. PSALMUS. Deus laudis meae, ne tacueris, 2 Ž 109, 2 quia os peccatoris et os dolosi super me apertum est. Locuti sunt adversum me lingua dolosa 3 Ž 109, 3 et sermonibus odii circumdederunt me et expugnaverunt me gratis. 4 Ž 109, 4 Pro dilectione mea adversabantur mihi; ego autem orabam. 5 Ž 109, 5 Et posuerunt adversum me mala pro bonis et odium pro dilectione mea. 6 Ž 109, 6 Constitue super eum peccatorem, et adversarius stet a dextris eius. 7 Ž 109, 7 Cum iudicatur, exeat condemnatus, et oratio eius fiat in peccatum. 8 Ž 109, 8 Fiant dies eius pauci, et ministerium eius accipiat alter. 9 Ž 109, 9 Fiant filii eius orphani, et uxor eius vidua. 10 Ž 109, 10 Instabiles vagentur filii eius et mendicent et eiciantur de ruinis suis. - 11 Ž 109, 11 Scrutetur fenerator omnem substantiam eius, et diripiant alieni labores eius. 12 Ž 109, 12 Non sit qui praebeat illi misericordiam, nec sit qui misereatur pupillis eius. 13 Ž 109, 13 Fiant nati eius in interitum, in generatione una deleatur nomen eorum. 14 Ž 109, 14 In memoriam redeat iniquitas patrum eius in conspectu Domini, et peccatum matris eius non deleatur. 15 Ž 109, 15 Fiant contra Dominum semper, et disperdat de terra memoriam eorum. 16 Ž 109, 16 Pro eo quod non est recordatus facere misericordiam et persecutus est hominem inopem et mendicum et compunctum corde, ut mortificaret. 17 Ž 109, 17 Et dilexit maledictionem: et veniat ei; et noluit benedictionem: et elongetur ab eo. 18 Ž 109, 18 Et induit maledictionem sicut vestimentum: et intret sicut aqua in interiora eius, et sicut oleum in ossa eius. 19 Ž 109, 19 Fiat ei sicut indumentum, quo operitur, et sicut zona, qua semper praecingitur. 20 Ž 109, 20 Haec retributio eorum, qui adversantur mihi apud Dominum, et qui loquuntur mala adversus animam meam. 21 Ž 109, 21 Et tu, Domine, Domine, fac mecum propter nomen tuum, quia suavis est misericordia tua; libera me, 22 Ž 109, 22 quia egenus et pauper ego sum, et cor meum vulneratum est intra me. 23 Ž 109, 23 Sicut umbra, cum declinat, pertransii, excussus sum sicut locustae. 24 Ž 109, 24 Genua mea infirmata sunt ieiunio, et caro mea contabuit absque oleo. 25 Ž 109, 25 Et ego factus sum opprobrium illis: viderunt me et moverunt capita sua. 26 Ž 109, 26 Adiuva me, Domine Deus meus, salvum me fac secundum misericordiam tuam. 27 Ž 109, 27 Et sciant quia manus tua haec: tu, Domine, hoc fecisti. 28 Ž 109, 28 Maledicant illi, et tu benedicas; qui insurgunt in me, confundantur, servus autem tuus laetabitur. 29 Ž 109, 29 Induantur, qui detrahunt mihi, pudore et operiantur sicut diploide confusione sua. 30 Ž 109, 30 Confitebor Domino nimis in ore meo et in medio multorum laudabo eum, 31 Ž 109, 31 quia astitit a dextris pauperis, ut salvam faceret a iudicantibus animam eius.
| | Ž 109, 1-31 |
Verš 15
Fiant contra Dominum semper, et disperdat de terra memoriam eorum.
Jób 18:17 - Memoria illius periit de terra, et non celebrabitur nomen eius in plateis.
Ž 34:16 - AIN. Oculi Domini super iustos, et aures eius in clamorem eorum.
Verš 3
et sermonibus odii circumdederunt me et expugnaverunt me gratis.
Ž 69:4 - Laboravi clamans, raucae factae sunt fauces meae; defecerunt oculi mei, dum spero in Deum meum.
Verš 7
Cum iudicatur, exeat condemnatus, et oratio eius fiat in peccatum.
Prís 15:8 - Victimae impiorum abominabiles Domino; vota iustorum grata sunt ei.
Prís 28:9 - Qui declinat aures suas, ne audiat legem, oratio quoque eius erit exsecrabilis.
Z 109 - Žalm je od Dávida. Potvrdzuje to aj obsah žalmu, ale najmä sv. Peter (Sk 1,16-20), ktorý 8. verš tohto žalmu vykladá o Judášovi a žalm pripisuje Dávidovi.V slovnom zmysle je žalm starozákonnou modlitbou. Podobá sa žalmu 52. Žalm je však aj mesiášsky. Otcovia celý žalm považujú za priamo mesiášsky, preklínanie však odďaľujú z Ježišových úst, ktorý bol "tichým Baránkom" (Iz 53,7) a modlil sa za svojich nepriateľov.Nám je divné, a mnohí sa môžu aj pohoršiť, že žalmista - inšpirovaný svätopisec - vyslovuje kliatby proti svojim nepriateľom. Prieči sa to svätosti knihy, je to celkom cudzie láskavému Bohu, ktorý je hlavným autorom tohto žalmu, a vonkoncom to nemožno ani len obrazne vložiť do úst Ježiša Krista. Na objasnenie tejto ťažkosti niekoľko poznámok: 1. Sme v SZ, kde sú mnohé veci ešte nedokonalé, a v SZ platil ako norma spravodlivosti zákon odvety (Ex 21,12.23-25; Lv 24,17-21). 2. Tieto kliatby nie sú ani tak prianím zla, ako skôr predpoveďou, že nešľachetníka stihne zaslúžený trest. 3. Tieto kliatby nevychádzajú z pomstivej duše žalmistu, nebráni svoju vec, lež Božiu česť a Božiu spravodlivosť. 4. Žalmista sa nechce pomstiť sám osobne, ani si to nežiada, ale celú vec necháva na Pána.
Z 109,1 - "Bože, chvála moja", v zmysle, že Dávid chváli Boha a vždy ho bude chváliť.