  | Kniha SudcovBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | Sdc 17, 1-13 |
1 Sdc 17, 1 Na Efrajimskom pohorí bol muž menom Mícha. 2 Sdc 17, 2 Ten povedal svojej matke: Tisícsto šekelov striebra, ktoré ti vzali - o ktorých si vyslovila kliatbu, aj predo mnou si ju vyslovila - to striebro je u mňa; ja som ho vzal. Matka mu odpovedala: Hospodinom buď požehnaný, môj syn. 3 Sdc 17, 3 Keď vrátil matke tisícsto šekelov striebra, matka povedala: Zasväcujem toto striebro Hospodinovi z vlastnej ruky v prospech svojho syna, aby spravili z toho rezbu a zliatinu. 4 Sdc 17, 4 Keď vrátil striebro matke, jeho matka vzala dvesto šekelov striebra a dala zlatníkovi, ktorý z nich urobil rezbu a zliatinu; tá bola potom v dome Míchovom. 5 Sdc 17, 5 Tento muž, Mícha, mal domácu svätyňu, preto zhotovil efód a teráfím a jedného zo svojich synov ustanovil za kňaza. 6 Sdc 17, 6 V tom čase nebolo kráľa v Izraeli; každý robil, čo uznal za správne. 7 Sdc 17, 7 Bol istý mládenec z judského Betlehema, z čeľade Júdovej; bol to Lévíjec, ktorý sa tam zdržoval ako cudzinec. 8 Sdc 17, 8 Ten muž odišiel z mesta, z judského Betlehema, aby sa ako cudzinec usadil na vhodnom mieste. Ako cestoval, prišiel na Efrajimské pohorie k Míchovmu domu. 9 Sdc 17, 9 Mícha sa ho opýtal: Odkiaľ prichádzaš? Odpovedal: Som Lévíjec z judského Betlehema a idem sa usadiť ako cudzinec na vhodnom mieste. 10 Sdc 17, 10 Mícha mu povedal: Zostaň bývať u mňa a buď mi otcom a kňazom. Dám ti ročne desať šekelov striebra, ďalej ošatenie i tvoju stravu. Keď doliehal na Lévíjca, 11 Sdc 17, 11 ten sa rozhodol zostať u tohto muža. Mládenec mu bol ako jeden z jeho synov. 12 Sdc 17, 12 Mícha ustanovil Lévíjca, a tak sa mládenec stal jeho kňazom a zostal v Míchovom dome. 13 Sdc 17, 13 Mícha si myslel: Teraz viem, že Hospodin bude dobre nakladať so mnou, lebo Lévíjec sa stal mojím kňazom.
| | | Sdc 17, 1-13 |
Verš 6
V tom čase nebolo kráľa v Izraeli; každý robil, čo uznal za správne.
Sdc 18:1 - V tom čase ešte nebolo kráľa v Izraeli. V tom čase si hľadal kmeň Dán dedičné vlastníctvo, aby sa usadil, lebo dovtedy sa mu nedostalo dedičného vlastníctva medzi kmeňmi Izraela.
Sdc 21:25 - V tom čase ešte nebolo kráľa v Izraeli; každý robil, čo uznal za správne.
Sdc 17,1 - Nasledujúce kapitoly sú obrazom rýchleho duchovného úpadku Izraela po smrti Jozueho. Tu spomínané udalosti treba časove umiestiť krátko po smrti Jozueho, teda ešte pred dobu Sudcov. (Spomína sa tu Finés, súčasník Jozueho, porov. 20,28 s Joz 22,13) – Micha (hebr. Michejahú) znamená: Kto je ako Jahve?
Sdc 17,2 - Miesto "ktoré ti vzali" má Vg: "ktoré si si oddelila". Matka prekliala neznámeho zlodeja, ktorý jej bol ukradol veľkú sumu, (1 100 strieborných šeklov je asi 15 kg striebra; porov. 16,5) pred vlastným synom, o ktorom ani netušila, že on bol tým zlodejom. Matka i syn boli presvedčení, že kliatba i požehnanie pôsobia neomylne. Preto syn hneď peniaze vracia matke, aby ho kliatba nezastihla, a matka zas kliatbu odvoláva a zvoláva požehnanie na svojho syna.
Sdc 17,3 - Modla s obťahom (Vg: "socha vyrezávaná a liata"; hebr. "pesel umassécha"). – "Pesel" je socha vyrezaná z dreva alebo vykresaná z kameňa; "massécha" je socha zo zlata alebo zo striebra. Oba hebr. výrazy (pesel a massécha) tu znamenajú len jednu sochu, t. j. drevenú (bola svätejšia), ktorá bola obtiahnutá striebrom, čiže postriebrená (taká bola drahšia).
Sdc 17,4 - Syn odmieta previesť venovanie matkino, vracia jej peniaze. Preto dala sama urobiť modlu z 200 šeklov striebra. Keď aj bola ctiteľkou pravého Boha, predsa robila proti zákonu, ktorý zakazoval zobrazovať Boha (Ex 20,4; Dt 4,15). Modla bola umiestená v Michovom dome.
Sdc 17,5 - "Efód" bola nejaká napodobenina veľkňazského efódu (porov. Ex 28,6 nn.); "terafim" – domáci bôžikovia (penates), porov. Gn 31,19; tu to boli asi nejaké vedľajšie sošky pred modlou Jahveho.
Sdc 17,7-9 - Potulný levita (podľa 18,30 sa menoval Jonatán) pochádzal z niektorého levitského mesta v území Júdovom. V Betleheme, ktorý nebol levitským mestom (porov. Joz 21,9 nn.), zdržoval sa len ako hosť, "ako cudzinec".
Sdc 17,13 - Micha (a azda aj jeho súčasníci) bol v omyle, lebo levita nemal právo konať bohoslužobné úkony, ktoré boli vyhradené kňazom, a to tým menej pred modlou Jahveho.
