výhody registrácie

Kniha Sudcov

Biblia - Sväté písmo

(SVD - Arabský - Smith van Dyke)

Sdc 17, 1-13

1 وكان رجل من جبل افرايم اسمه ميخا. 2 فقال لامه ان الالف والمئة شاقل الفضة التي أخذت منك وانت لعنت وقلت ايضا في اذنيّ. هوذا الفضة معي انا اخذتها. فقالت امه مبارك انت من الرب يا ابني. 3 فرد الالف والمئة شاقل الفضة لامه فقالت امه تقديسا قدست الفضة للرب من يدي لابني لعمل تمثال منحوت وتمثال مسبوك. فالآن اردها لك. 4 فرد الفضّة لامه فاخذت امه مئتي شاقل فضة واعطتها للصائغ فعملها تمثالا منحوتا وتمثالا مسبوكا وكانا في بيت ميخا. 5 وكان للرجل ميخا بيت للآلهة فعمل افودا وترافيم وملأ يد واحد من بنيه فصار له كاهنا. 6 وفي تلك الايام لم يكن ملك في اسرائيل. كان كل واحد يعمل ما يحسن في عينيه 7 وكان غلام من بيت لحم يهوذا من عشيرة يهوذا وهو لاوي متغرب هناك. 8 فذهب الرجل من المدينة من بيت لحم يهوذا لكي يتغرب حيثما اتفق. فأتى الى جبل افرايم الى بيت ميخا وهو آخذ في طريقه. 9 فقال له ميخا من اين اتيت. فقال له انا لاوي من بيت لحم يهوذا وانا ذاهب لكي اتغرب حيثما اتّفق. 10 فقال له ميخا اقم عندي وكن لي ابا وكاهنا وانا اعطيك عشرة شواقل فضة في السنة وحلّة ثياب وقوتك. فذهب معه اللاوي. 11 فرضي اللاوي بالاقامة مع الرجل وكان الغلام له كاحد بنيه. 12 فملأ ميخا يد اللاوي وكان الغلام له كاهنا وكان في بيت ميخا. 13 فقال ميخا الآن علمت ان الرب يحسن اليّ لانه صار لي اللاوي كاهنا

Sdc 17, 1-13





Verš 6
وفي تلك الايام لم يكن ملك في اسرائيل. كان كل واحد يعمل ما يحسن في عينيه
Sdc 18:1 - وفي تلك الايام لم يكن ملك في اسرائيل. وفي تلك الايام كان سبط الدانيين يطلب له ملكا للسكنى. لانه الى ذلك اليوم لم يقع له نصيب في وسط اسباط اسرائيل.
Sdc 21:25 - في تلك الايام لم يكن ملك في اسرائيل. كل واحد عمل ما حسن في عينيه

Sdc 17,1 - Nasledujúce kapitoly sú obrazom rýchleho duchovného úpadku Izraela po smrti Jozueho. Tu spomínané udalosti treba časove umiestiť krátko po smrti Jozueho, teda ešte pred dobu Sudcov. (Spomína sa tu Finés, súčasník Jozueho, porov. 20,28 s Joz 22,13) – Micha (hebr. Michejahú) znamená: Kto je ako Jahve?

Sdc 17,2 - Miesto "ktoré ti vzali" má Vg: "ktoré si si oddelila". Matka prekliala neznámeho zlodeja, ktorý jej bol ukradol veľkú sumu, (1 100 strieborných šeklov je asi 15 kg striebra; porov. 16,5) pred vlastným synom, o ktorom ani netušila, že on bol tým zlodejom. Matka i syn boli presvedčení, že kliatba i požehnanie pôsobia neomylne. Preto syn hneď peniaze vracia matke, aby ho kliatba nezastihla, a matka zas kliatbu odvoláva a zvoláva požehnanie na svojho syna.

Sdc 17,3 - Modla s obťahom (Vg: "socha vyrezávaná a liata"; hebr. "pesel umassécha"). – "Pesel" je socha vyrezaná z dreva alebo vykresaná z kameňa; "massécha" je socha zo zlata alebo zo striebra. Oba hebr. výrazy (pesel a massécha) tu znamenajú len jednu sochu, t. j. drevenú (bola svätejšia), ktorá bola obtiahnutá striebrom, čiže postriebrená (taká bola drahšia).

Sdc 17,4 - Syn odmieta previesť venovanie matkino, vracia jej peniaze. Preto dala sama urobiť modlu z 200 šeklov striebra. Keď aj bola ctiteľkou pravého Boha, predsa robila proti zákonu, ktorý zakazoval zobrazovať Boha (Ex 20,4; Dt 4,15). Modla bola umiestená v Michovom dome.

Sdc 17,5 - "Efód" bola nejaká napodobenina veľkňazského efódu (porov. Ex 28,6 nn.); "terafim" – domáci bôžikovia (penates), porov. Gn 31,19; tu to boli asi nejaké vedľajšie sošky pred modlou Jahveho.

Sdc 17,7-9 - Potulný levita (podľa 18,30 sa menoval Jonatán) pochádzal z niektorého levitského mesta v území Júdovom. V Betleheme, ktorý nebol levitským mestom (porov. Joz 21,9 nn.), zdržoval sa len ako hosť, "ako cudzinec".

Sdc 17,13 - Micha (a azda aj jeho súčasníci) bol v omyle, lebo levita nemal právo konať bohoslužobné úkony, ktoré boli vyhradené kňazom, a to tým menej pred modlou Jahveho.