výhody registrácie

Kniha Sudcov

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Sdc 11, 1-40

1 Gileádovec Jefte bol udatným hrdinom. Bol synom neviestky. Jefteho otcom bol Gileád. 2 Gileádovi aj jeho manželka porodila synov. Keď synovia manželky dorástli, vyhnali Jefteho a povedali mu: Nebudeš dediť v dome nášho otca, lebo si synom inej ženy. 3 Jefte utiekol pred svojimi bratmi a býval v krajine Tób. Tam sa pridružili k Jeftemu naničhodníci, ktorí s ním vychádzali do boja. 4 Po istom čase začali Ammónci vojnu proti Izraelu. 5 Keď Ammónci bojovali proti Izraelu, vybrali sa starší Gileádu pre Jefteho do krajiny Tób. 6 A povedali Jeftemu: Poď a buď nám vodcom, budeme totiž bojovať proti Ammóncom. 7 Ale Jefte odpovedal gileádskym starším: Veď ma nenávidíte a vyhnali ste ma z domu môjho otca! Prečo prichádzate teraz ku mne, keď ste v tiesni? 8 Gileádski starší odpovedali Jeftemu: Práve preto sme sa zase vrátili k tebe; keď pôjdeš s nami a budeš bojovať proti Ammóncom, budeš nám, všetkým obyvateľom Gileádu, veliteľom. 9 Jefte odpovedal gileádskym starším: Keď ma privediete naspäť, aby som bojoval s Ammóncami, a keď mi ich Hospodin vydá, budem vaším vodcom. 10 Gileádski starší povedali Jeftemu: Nech Hospodin bude svedkom medzi nami, ak nebudeme konať podľa tvojho slova. 11 Jefte išiel s gileádskymi staršími a ľud ho urobil svojím vodcom a veliteľom. Jefte predložil všetky svoje prosby pred Hospodina v Micpe. 12 Jefte poslal poslov k ammónskemu kráľovi a odkázal mu: Čo my máme medzi sebou, že si prišiel ku mne napadnúť moju krajinu? 13 Kráľ Ammóncov odpovedal Jefteho poslom: Izrael zabral moju krajinu, keď vychádzal z Egypta, od Arnónu až po Jabbok a po Jordán. Teraz mi to dobrovoľne vráť. 14 Jefte poslal znovu poslov k ammónskemu kráľovi 15 a odkázal mu: Takto hovorí Jefte: Izrael neodňal Moábcom a Ammóncom ich krajinu, 16 ale keď Izrael vyšiel z Egypta a šiel púšťou po Červené more a prišiel do Kádeša, 17 Izrael poslal poslov k edómskemu kráľovi a odkázal mu: Chcel by som prejsť cez tvoju krajinu. Ale kráľ Edómu ho nevypočul. Aj k moábskemu kráľovi poslal poslov, ale ani ten nesúhlasil. Preto Izrael zostal v Kádeši. 18 Potom putoval púšťou a obišiel Edóm a Moáb. Tak prišli do krajiny východne od Moábska a utáborili sa za Arnónom, ale nevstúpili na moábske územie, lebo Arnón je hranicou Moábu. 19 Tu Izrael poslal poslov amorejskému kráľovi Síchónovi, kráľovi Chešbónu, a odkázal mu: Chcel by som prejsť tvojou krajinou až po moje miesto. 20 Ale Síchón neveril Izraelu, že len prejde cez jeho územie; zhromaždil celý svoj ľud, utáboril sa v Jahace a bojoval proti Izraelu. 21 Hospodin, Boh Izraela, dal Síchóna a všetok jeho ľud Izraelu do rúk, Izrael ho porazil a zabral celú krajinu Amorejcov, ktorí tam bývali. 22 Zabrali celé územie Amorejcov od Arnónu až po Jabbok a od púšte až po Jordán. 23 Takto vyhnal Hospodin, Boh Izraela, Amorejcov spred tváre svojho izraelského ľudu - a ty, ty ho chceš vyhnať? 24 Veď čo ti dá do vlastníctva tvoj boh Kemóš, to bude tvojím vlastníctvom, a čokoľvek Hospodin, náš Boh, dá nám do vlastníctva, to bude naším vlastníctvom. 25 Si ty azda lepší ako moábsky kráľ Bálák, syn Cippórov? Či on viedol spor s Izraelom, alebo sa pustil s ním do vojny? 26 Prečo ste im ich neodňali vtedy, keď Izrael býval tristo rokov v Chešbóne a v jeho osadách, v Aróére a jeho osadách a vo všetkých mestách po oboch brehoch Arnónu? 27 Ja som sa neprehrešil proti tebe, ale ty mi robíš zle, keď vedieš vojnu proti mne. Nech Hospodin, Sudca, súdi dnes medzi Izraelcami a Ammóncami. 28 Ale kráľ Ammóncov nedal nič na slová, ktoré mu predložil. 29 Duch Hospodinov zostúpil na Jefteho, a ten prešiel Gileádom a Menaššem, potom prešiel do gileádskej Micpy a z gileádskej Micpy tiahol proti Ammóncom. 30 Jefte dal Hospodinovi tento sľub: Ak mi vydáš Ammóncov do rúk, 31 ktokoľvek mi vyjde zo dverí môjho domu v ústrety, keď sa v pokoji vrátim domov od Ammóncov, bude patriť Hospodinovi, a ja mu ho dám ako spaľovanú obeť. 32 Potom tiahol Jefte do vojny proti Ammóncom a Hospodin mu ich dal do rúk. 33 Spôsobil im veľmi ťažkú porážku, od Aróéru až po kraj Minnít - dvadsať miest - a až po Ábel-Kerámím. Tak boli pokorení Ammónci pred Izraelcami. 34 Potom Jefte prišiel do Micpy k svojmu domu; a hľa, práve mu vyšla jeho dcéra v ústrety s bubnami a tancujúc. Bolo to jeho jediné dieťa; okrem nej nemal ani syna ani dcéru. 35 Keď ju uvidel, roztrhol si rúcho a povedal: Ach, dcéra moja! Hlboko si ma pokorila! Ty si sa musela stať príčinou môjho zármutku. 36 Ona mu odvetila: Otče môj, keď si dal slovo Hospodinovi, urob so mnou, ako si sľúbil, keďže Hospodin ti doprial vypomstiť sa na tvojich nepriateľoch Ammóncoch. 37 Potom povedala svojmu otcovi: Dopraj mi ešte toto: Ušetri ma ešte dva mesiace; nech odídem do hôr a oplačem svoje panenstvo, ja i moje priateľky. 38 On jej povedal: Choď! a prepustil ju na dva mesiace. Odišla so svojimi priateľkami a v horách oplakávala svoje panenstvo. 39 Po dvoch mesiacoch sa vrátila k otcovi a on jej splnil svoj sľub. Ona však muža nepoznala. Tak sa stalo zvykom v Izraeli: 40 Z roka na rok vychádzajú dcéry izraelské, aby štyri dni v roku žalostili nad dcérou Gileádovca Jefteho.

Sdc 11, 1-40





Verš 1
Gileádovec Jefte bol udatným hrdinom. Bol synom neviestky. Jefteho otcom bol Gileád.
Heb 11:32 - A čo ešte povedať? Veď nemáme kedy rozprávať o Gedeonovi, Barákovi, Samsonovi, Jeftovi, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch,

Verš 15
a odkázal mu: Takto hovorí Jefte: Izrael neodňal Moábcom a Ammóncom ich krajinu,
Nm 21:13 - Odtiaľ sa vydali na cestu a utáborili sa za Arnónom, ktorý je na púšti a pramení na území Amorejcov; lebo Arnón je moábskou hranicou medzi Moábom a Amorejcami.
Dt 2:9 - Vtedy mi riekol Hospodin: Nenapádaj Moábcov a nepúšťaj sa s nimi do vojny, lebo ti z ich zeme nedám nič do vlastníctva, keďže som Ár dal Lótovým synom do vlastníctva.
Dt 2:19 - a priblížiš sa k Ammóncom. Nenapádaj ich, ani sa s nimi nepúšťaj do vojny, lebo ti nedám z krajiny Amón nič do vlastníctva, pretože som ju dal do vlastníctva synom Lótovým.

Verš 17
Izrael poslal poslov k edómskemu kráľovi a odkázal mu: Chcel by som prejsť cez tvoju krajinu. Ale kráľ Edómu ho nevypočul. Aj k moábskemu kráľovi poslal poslov, ale ani ten nesúhlasil. Preto Izrael zostal v Kádeši.
Nm 20:17 - Dovoľ nám prejsť tvojou krajinou. Nebudeme prechádzať cez polia ani cez vinice, ani nebudeme piť vodu zo studní; pôjdeme kráľovskou cestou, neodchýlime sa napravo ani naľavo, kým neprejdeme tvojím územím.

Verš 19
Tu Izrael poslal poslov amorejskému kráľovi Síchónovi, kráľovi Chešbónu, a odkázal mu: Chcel by som prejsť tvojou krajinou až po moje miesto.
Dt 2:26 - Potom som z púšte Kedémót poslal poslov k chešbónskemu kráľovi Síchónovi s posolstvom pokoja a odkázal som:
Nm 21:22 - Rád by som prešiel tvojou krajinou. Neodbočíme ani do poľa ani do vinice, ani vodu zo studne nebudeme piť. Pôjdeme kráľovskou cestou, kým neprejdeme tvojím územím.

Verš 22
Zabrali celé územie Amorejcov od Arnónu až po Jabbok a od púšte až po Jordán.
Dt 2:36 - Od Aróeru, ktorý je na brehu potoka Arnón, a od mesta v údolí až po Gileád nebolo mesta, ktoré by pre nás bolo nedobytným. Všetko nám vydal Hospodin, náš Boh.

Verš 25
Si ty azda lepší ako moábsky kráľ Bálák, syn Cippórov? Či on viedol spor s Izraelom, alebo sa pustil s ním do vojny?
Nm 22:2 - Bálák, syn Cippórov, videl všetko, čo vykonal Izrael Amorejcom.

Sdc 11,1 - Vg: "Toho času bol Jefte…, muž veľmi silný a bojovný…" Jefte (hebr. Jiftách – "[Boh] otvára", pravdepodobne materské lono) pochádzal – ako aj Jair – zo Zajordánska. Nebol synom vedľajšej ženy Galaádovej (porov. Abimelecha, 8,31; 9,18), ale skutočným ľavobočkom.

Sdc 11,2 - Ľavoboček nededil po otcovi (Gn 21,10), ale otec mu mohol dať dary.

Sdc 11,3 - Porov. Abimelecha 9,4 a Dávida 1 Sam 22,2; 23,1 nn.; 25; 27,7. – Krajinu Tob treba hľadať v oblasti jordánskych prameňov, niekde severovýchodne od Genezaretského jazera.

Sdc 11,11 - V Masfe v Zajordánsku (10,17) bol asi oltár Pánov (porov. Gedeonov oltár v Efre 6,24). Jefte a starší galaádski uzavreli zmluvu, ktorú spečatili obetou.

Sdc 11,16-20 - Porov. Ex 13,18; Nm 14,25; 20,14 – 21,22. – V Nm 20,14–21 sa však nehovorí, že by boli vyslali poslov aj k moabskému kráľovi. – Jasa (Jachsa, Jachas, Nm 21,23; Dt 2,32; Joz 13,18), severne od Arnona.

Sdc 11,24 - Kamoš (Chamos) bol miestnym bohom Moabska (Nm 21,29; 1 Kr 11,7.33; 2 Kr 23,13; Jer 48,7.13.46). Bohom Amončanov bol zas Milkom (2 Sam 12,30). Podľa vtedajšieho názoru národní bohovia boli majiteľmi zeme, ktorú ten alebo onen národ obýval. Jefte sa stavia na stanovisko nepriateľa. Pre svojho Boha Jahveho si nárokuje také práva, aké prisudzujú Amončania svojmu bohu Kamošovi.

Sdc 11,25 - O Balakovi pozri Nm 22 – 24. Nebojoval proti Izraelitom, lebo mu to bolo znemožnené, ale mal k tomu najlepší nábeh.

Sdc 11,26 - Hesebon, východne od ústia Jordána do Mŕtveho mora. – Aroer, pozri Joz 12,2; 13,25.

Sdc 11,27 - "Po práve rozsúdi", t. j. dá zvíťaziť v boji tomu, kto má právny nárok na spornú zem.

Sdc 11,29 - Porov. 3,10; 6,34; 14,6.19.

Sdc 11,30 - Predmetom sľubu Jefteho je ľudská obeta. – Mojžišov zákon síce výslovne zakazoval ľudské obety, ale Jefte, ako syn smilnice, ktorý nemal dostatočnej náboženskej výchovy a neskoršie ako vojak a vodca lupičskej družiny veľmi málo sa dopočul o zákone Pánovom, ľahko sa mohol dať zviesť zvyklosťou okolitých pohanských národov, u ktorých boli ľudské obety nielen v obyčaji, ale aj vysoko cenené. Ba Jefte videl v takomto čine prejav veľkodušnosti. Z v. 39 vysvitá, že pri sľube nemyslel na obetu vlastnej dcéry, čo zmierňuje krutosť daného sľubu. Niet pochybnosti, že v jeho dobe bola prísaha vecou presvätou, preto si pokladal za povinnosť sľub vyplniť. – Sväté písmo jeho čin nijako neschvaľuje, ba skôr kára, keď hovorí, že jej urobil tak, ako bol sľúbil (v. 39). Z toho jediného prípadu nábožensky nevzdelaného vojaka a polopohana sa nedá uzavierať, že by bolo bývalo u Izraelitov rozšírené všeobecné presvedčenie o zvláštnej cene ľudskej obety pred Bohom, keď oproti tomu máme v zákone Mojžišovom výslovný zákaz takých obetí (Dt 12,31).

Sdc 11,33 - Miesto "až po Abel Keramim" má Vg: "a až k Abelu, ktorý je posiaty vinicami". – Menit (Minnith), asi na mieste dnešného Chirbet Beddih, 6 km severovýchodne od Hesebona. – Abel Keramim (Abhél Kerámín) ležal podľa Euzébia asi 15 km od Filadelfie (Rabboth Ammon).

Sdc 11,34 - Porov. 1 Sam 18,6 nn.; Ex 15,20 n. Podľa Lv 27,2.5 mohol Jefte vykúpiť svoju dcéru za 10 lotov, ale Jefte o tom nevie. Nový to doklad jeho náboženskej nevzdelanosti.

Sdc 11,36 - Keďže dcéra sa ochotne a bez váhania podrobuje otcovej vôli, vidieť z toho, že bola tiež presvedčená o záväznosti prísahy danej Bohu. Zásada to správna, ale v tomto prípade učinený sľub nezaväzoval.

Sdc 11,37 - Chce "oplakať svoje panenstvo", nie predčasnú smrť, ale to, že musí zomrieť bez potomstva, bez nádeje, že bude žiť tu na zemi aj po smrti vo svojich deťoch a detných deťoch.