Kniha proroka Izaiáša

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Iz 63, 1-19

1 Kto to prichádza z Edómu a v ohnivom rúchu z Bocry? Čo sa skvie vo svojom odeve, čo vykračuje v plnej sile? — Ja som ten, čo hovorí správne a sporí sa pre spásu. 2 Prečo je tvoje rúcho červené a prečo sú tvoje šaty ako odev toho, čo šliape v lise? 3 Sám som šliapal v lise a z národov pri mne nebol nikto, vo svojom hneve som ich pošliapal a udupal vo svojom rozhorčení, až prúd krvi z nich striekal na môj šat a celé rúcho som si poškvrnil. 4 Deň pomsty bol v mojom srdci, prišiel rok môjho vykúpenia. 5 Obzeral som sa, ale pomocníka nebolo, znechutený som sa díval, nebol však nikto, kto by ma podporil. Vtedy mi pomohlo moje rameno, moje rozhorčenie, to ma podporilo; 6 šliapal som národy vo svojom hneve, opil som ich svojím rozhorčením, a ich krv som prúdom vylial na zem. 7 Dobrodenia Hospodina chcem spomínať, chvályhodné skutky Hospodina za všetko, čo nám Hospodin poskytol. Za jeho veľkú dobrotu k domu Izraela, ktorú preukázal ako svoje zľutovanie a za množstvo svojich dobrodení. 8 On povedal: Sú predsa môj ľud, synovia, ktorí nesklamú. A stal sa im spasiteľom 9 vo všetkom ich súžení. Ani posol, ani anjel, no on sám ich zachránil vo svojej láske a zhovievavosti, on ich vykúpil, pozdvihol ich a niesol, po všetky dni, od nepamäti. 10 Oni sa však búrili a zarmucovali jeho svätého ducha, preto sa obrátil proti nim ako nepriateľ, sám proti nim bojoval. 11 Spomenul si však na dávne dni, na Mojžiša a jeho ľud. Kde je ten, čo vyviedol z mora pastiera svojho stáda? Kde je ten, čo mu vložil do vnútra svojho svätého ducha, 12 čo viedol za pravicu Mojžiša svojím slávnym ramenom, čo rozdelil vody pred nimi, aby si urobil meno večným, 13 a čo ich viedol hlbinami ako kone v púšti bez potknutia? 14 Duch Hospodina ich viedol do pokoja, ako keď dobytok zostupuje do údolia. Tak si viedol svoj ľud, aby si svoje meno urobil slávnym. 15 Pozri z neba a hľaď zo svojho svätého a slávneho príbytku! Kde je tvoja horlivosť a odvaha? Pohnutie tvojho vnútra a tvoj súcit voči mne sú zdržanlivé. 16 Naším otcom si predsa ty, lebo Abrahám o nás nevie a Izrael nás nepozná. Ty, Hospodin, si náš otec, náš vykupiteľ je oddávna tvoje meno. 17 Prečo nás, Hospodin, odkláňaš od svojich ciest; zatvrdzuješ naše srdcia pred bázňou voči tebe? Vráť sa pre svojich služobníkov, pre tvoje dedičné kmene. 18 Na krátky čas tvoj svätý ľud ovládli naši nepriatelia, pošliapali tvoju svätyňu. 19 Oddávna sme tí, nad ktorými si nevládol, nad ktorými sa neprevoláva tvoje meno. Kiežby si roztrhol nebesia, zostúpil a vrchy by sa pred tebou rozliali,

Verš 2

Prečo je tvoje rúcho červené a prečo sú tvoje šaty ako odev toho, čo šliape v lise?

Zjv 19:13 - Oblečený bol do plášťa zmáčaného krvou a jeho meno bolo Božie Slovo.

Verš 4

Deň pomsty bol v mojom srdci, prišiel rok môjho vykúpenia.

Iz 61:2 - ohlásiť rok Hospodinovej priazne, deň pomsty nášho Boha na potešenie všetkým zarmúteným,

Verš 5

Obzeral som sa, ale pomocníka nebolo, znechutený som sa díval, nebol však nikto, kto by ma podporil. Vtedy mi pomohlo moje rameno, moje rozhorčenie, to ma podporilo;

Iz 59:16 - Videl, že niet nikoho, a zhrozil sa, že niet nikoho, kto by zasiahol. Pomocníkom mu bolo jeho rameno a podržala ho jeho spravodlivosť.

Verš 9

vo všetkom ich súžení. Ani posol, ani anjel, no on sám ich zachránil vo svojej láske a zhovievavosti, on ich vykúpil, pozdvihol ich a niesol, po všetky dni, od nepamäti.

Dt 7:7 - Hospodin si vás zamiloval a vyvolil nie preto, že by ste boli početnejší než ostatné národy; veď medzi všetkými národmi vás bolo najmenej.

Verš 10

Oni sa však búrili a zarmucovali jeho svätého ducha, preto sa obrátil proti nim ako nepriateľ, sám proti nim bojoval.

Nm 14:11 - Hospodin povedal Mojžišovi: Dokedy ma bude tento ľud znevažovať? Dokedy mi nebude veriť napriek znameniam, ktoré som uprostred neho vykonal?

Ž 78:57 - Odklonili sa a spreneverili ako ich otcovia, zlyhali ako nespoľahlivý luk.

Ž 95:9 - kde ma vaši otcovia pokúšali a skúšali, hoci videli moje činy.

Verš 13

a čo ich viedol hlbinami ako kone v púšti bez potknutia?

Ž 105:37 - Svojich však vyviedol so striebrom a zlatom, slabocha v ich kmeňoch nebolo.

Verš 15

Pozri z neba a hľaď zo svojho svätého a slávneho príbytku! Kde je tvoja horlivosť a odvaha? Pohnutie tvojho vnútra a tvoj súcit voči mne sú zdržanlivé.

Dt 26:15 - Zhliadni zo svojho svätého príbytku, z nebies, a požehnaj svoj ľud, Izrael, aj zem, krajinu oplývajúcu mliekom a medom, ktorú si nám dal, ako si prisahal našim otcom.

Verš 18

Na krátky čas tvoj svätý ľud ovládli naši nepriatelia, pošliapali tvoju svätyňu.

Ž 74:7 - Tvoju svätyňu vypálili, príbytok tvojho mena zneuctili do základu.

Iz 63,1 - O Bozre pozri pozn. k 34,6. Ako v hl. 34 Edom sa tu predstavuje ako stelesnený nepriateľ Božej ríše a predstavuje všetkých jej nepriateľov. Národom, ktoré sa spustili Boha, môže byť šliapač lisu upomienkou. Boh niekedy prísno zasahuje do dejín ľudstva, ale aj najhroznejšie jeho zásahy pochádzajú vlastne z milosrdenstva. Chce ľudí pohnúť k pokániu a zachrániť pre večnosť. Tak treba rozumieť ten úchvatný a hrozný obraz.

Iz 63,4 - Pre deň pomsty a rok milosti pozri pozn. k 61,1–3.

Iz 63,9 - V osnove začiatku tohto verša sme so LXX urobili maličkú zmenu. Vulg číta: "Vo všetkom ich súžení sa nesužoval a anjel jeho tváre ich spasil."

Iz 63,10 - "Duch svätý", ktorý sa tu spomína, nie je tretia božská osoba. Aspoň starozákonný prorok nemohol na to myslieť. Je to zosobnenie; prorok hovorí o Bohu ako o človeku, u ktorého sa duch líši od tela. Vulg: "Ducha jeho Svätca".

Iz 63,15 - Slová v zátvorkách sú asi neskorší dodatok.

Iz 63,18 - Je tu reč o Edomčanoch.

Iz 63,19 - Posledné dva riadky verša sú vo Vulgáte už prvým veršom 64. hlavy, ktorej verše majú preto vo Vulg odchylné číslovanie.