Žalmy

1 (KAT) Zbormajstrovi. Jedutunovi. Dávidov žalm.
1 (ROH) Náčelníkovi speváckeho sboru, Jedutúnovi. Žalm Dávidov.

2 (KAT) Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, aby som nezhrešil jazykom. K svojim ústam postavím stráž, dokiaľ je hriešnik predo mnou.“
2 (ROH) Povedal som: Budem pozorovať na svoje cesty, aby som nezhrešil svojím jazykom; budem strážiť svoje ústa, aby maly úzdu, dokiaľ bude predo mnou bezbožný.

3 (KAT) Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, bolesť sa mi však znova ozvala.
3 (ROH) A tak som nevydal hlasu jako nemý a mlčal som viac, než bolo dobre. Ale moja bolesť sa búrila.

4 (KAT) Srdce sa mi rozpálilo v hrudi a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.
4 (ROH) Moje srdce sa rozpálilo v mojom vnútri, a keď som rozmýšľal, zanietil sa vo mne oheň; vravel som svojím jazykom

5 (KAT) A môj jazyk preriekol: „Daj mi poznať, Pane, môj koniec i aký je ešte počet mojich dní; nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“
5 (ROH) a riekol som: Daj mi znať, ó, Hospodine, môj koniec, a jaký je výmer mojich dní, aby som vedel, ako rýchle sa pominiem.

6 (KAT) Hľa na pár piadí si mi dní nameral a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou. Veru, len zdaním je bytie človeka,
6 (ROH) A hľa, dal si mi dní na šír niekoľko dlaní, a môj vek je pred tebou jako nič. Áno, všetko je márnosť, i každý človek, čo i jako pevne stojí. Sélah.

7 (KAT) každý sa mihne ako vidina. Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.
7 (ROH) Áno, človek ide ta jako tôňa; púha márnosť je, za čo sa nepokojí; hromadí, a nevie, kto to všetko poberie.

8 (KAT) A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? Ty si moja nádej.
8 (ROH) A tak teraz na čože by som očakával, ó, Pane? Ten, na koho sa nadejem, si ty.

9 (KAT) Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď a nevystav ma hlupákovi na posmech.
9 (ROH) Vytrhni ma zo všetkých mojich prestúpení! Nevystav ma na potupu bláznovi!

10 (KAT) Onemel som, neotvorím ústa, lebo si to ty urobil.
10 (ROH) Zanemel som; neotvorím svojich úst, lebo si to ty učinil.

11 (KAT) Odním odo mňa svoje tresty, bo hyniem pod úderom tvojej ruky.
11 (ROH) Odvráť svoj úder odo mňa, lebo ja hyniem od švihania tvojej ruky.

12 (KAT) Trestami za hriechy naprávaš človeka. Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; veru, každý človek je len márna vidina.
12 (ROH) Keď kárajúc pre neprávosť tresceš človeka, rozpadáva sa jeho pôvab ako moľovina. Áno, vskutku je márnosťou každý človek. Sélah.

13 (KAT) Pane, vyslyš moju modlitbu, nakloň sluch k môjmu volaniu. Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; veď u teba som iba hosť, len pútnik, ako všetci moji otcovia.
13 (ROH) Počuj moju modlitbu, Hospodine; nakloň ucho k môjmu volaniu o pomoc! Nemlč na moje slzy! Lebo som cudzincom u teba; som pohostínom, ako boli aj všetci moji otcovia.

14 (KAT) Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, skôr, než odídem a než ma viac nebude.
14 (ROH) Odvráť svoj pozor odo mňa, aby som sa potešil, prv než pojdem, a nebude ma.