Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Ž 39, 1-14

1 Náčelníkovi speváckeho sboru, Jedutúnovi. Žalm Dávidov. 2 Povedal som: Budem pozorovať na svoje cesty, aby som nezhrešil svojím jazykom; budem strážiť svoje ústa, aby maly úzdu, dokiaľ bude predo mnou bezbožný. 3 A tak som nevydal hlasu jako nemý a mlčal som viac, než bolo dobre. Ale moja bolesť sa búrila. 4 Moje srdce sa rozpálilo v mojom vnútri, a keď som rozmýšľal, zanietil sa vo mne oheň; vravel som svojím jazykom 5 a riekol som: Daj mi znať, ó, Hospodine, môj koniec, a jaký je výmer mojich dní, aby som vedel, ako rýchle sa pominiem. 6 A hľa, dal si mi dní na šír niekoľko dlaní, a môj vek je pred tebou jako nič. Áno, všetko je márnosť, i každý človek, čo i jako pevne stojí. Sélah. 7 Áno, človek ide ta jako tôňa; púha márnosť je, za čo sa nepokojí; hromadí, a nevie, kto to všetko poberie. 8 A tak teraz na čože by som očakával, ó, Pane? Ten, na koho sa nadejem, si ty. 9 Vytrhni ma zo všetkých mojich prestúpení! Nevystav ma na potupu bláznovi! 10 Zanemel som; neotvorím svojich úst, lebo si to ty učinil. 11 Odvráť svoj úder odo mňa, lebo ja hyniem od švihania tvojej ruky. 12 Keď kárajúc pre neprávosť tresceš človeka, rozpadáva sa jeho pôvab ako moľovina. Áno, vskutku je márnosťou každý človek. Sélah. 13 Počuj moju modlitbu, Hospodine; nakloň ucho k môjmu volaniu o pomoc! Nemlč na moje slzy! Lebo som cudzincom u teba; som pohostínom, ako boli aj všetci moji otcovia. 14 Odvráť svoj pozor odo mňa, aby som sa potešil, prv než pojdem, a nebude ma.

Verš 12

Keď kárajúc pre neprávosť tresceš človeka, rozpadáva sa jeho pôvab ako moľovina. Áno, vskutku je márnosťou každý človek. Sélah.

Lv 25:23 - A zem sa nebude predávať navždy, lebo zem je moja, pretože vy ste pohostínmi a dočasnými usadlíkmi u mňa.

1Krn 29:15 - Lebo sme cudzincami pred tebou a pohostínmi, jako boli aj všetci naši otcovia. Naše dni sú jako tieň na zemi, a nieto nádeje trvať.

Ž 119:19 - Pohostín som na zemi; nezakry predo mnou svojich prikázaní.

Heb 11:13 - Tí všetci pomreli vo viere bez toho, že by boli dostali Bohom dané zasľúbenia, ale ich zďaleka videli a boli presvedčení o nich a vítali ich a vyznávali, že sú cudzincami a pútnikmi na zemi.

1Pt 2:11 - Milovaní, napomínam ako pohostínov a pútnikov, aby ste sa zdŕžali telesných žiadostí, ktoré vojujú proti duši.

Verš 5

a riekol som: Daj mi znať, ó, Hospodine, môj koniec, a jaký je výmer mojich dní, aby som vedel, ako rýchle sa pominiem.

Ž 62:9 - Nadejte sa na neho každého času, ó, ľudia! Vylievajte pred ním svoje srdce. Bôh nám je útočišťom! Sélah.

Ž 144:4 - Človek je podobný márnosti; jeho dni sú jako tieň, ktorý ta ide.

Z 39 - Dávidovo autorstvo žalmu potvrdzuje aj 13. verš tohto žalmu, kde sa doslova cituje úryvok z Dávidovho prejavu, ktorý mal k ľudu z príležitosti prípravných prác na stavbu chrámu (1 Krn 29,15). V nadpise sa spomína levita Jedutun, ktorý bol jedným z význačných spevákov za časov Dávidových. Menoval sa Heman (1 Krn 16,41; 25,1 n.; 2 Krn 5,12; 35,15).