Verš 3
Pošetilca koreň pustiť zrel som, ale hneď som preklial jeho príbytok.
Ž 37:36 - no sotva som prešiel, už ho tam nebolo, aj som ho hľadal, ale nenašiel.
Verš 9
Preveľké, tajomné veci robí, skutky prepodivné, počtu im niet!
Jób 9:10 - On robí veci preveľké, nesmierne, divy, ktorým počtu niet.
Ž 72:18 - Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, čo jediný koná zázraky.
Rim 11:33 - Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty!
Verš 11
Ponížených vysoko pozdvihuje, tých, čo trúchlia, blaženými robí.
1Sam 2:7 - Pán robí chudobným i bohatým, ponižuje aj dvíha.
Ž 113:7 - Z prachu dvíha chudobného a zo smetiska povyšuje bedára
Verš 12
Chytrákov úmysly on celkom marí, že ich ruky vždy sú bez úspechu.
Neh 4:15 - A tak sme my pracovali na stavbe a polovica bola pohotovo s kopijami od východu dennice až kým sa nezažali hviezdy.
Ž 33:10 - Pán marí úmysly pohanov, navnivoč privádza myšlienky národov.
Iz 8:10 - Kujte plán - a stroskotá; hovorte reči - a neobstoja, pretože s nami je Boh.
Verš 13
Múdrych on v chytráctve ich polapuje, potuteľných plány sa nesplnia.
1Kor 3:19 - Lebo múdrosť tohto sveta je pred Bohom bláznovstvom. Veď je napísané: „On chytá múdrych v ich chytráctve“
Verš 14
Aj za dňa bieleho do tmy rútia sa, napoludnie tápu ako v noci.
Dt 28:29 - takže budeš za jasného dňa matať, ako mace slepý vo svojej tme, ale svoju cestu nenájdeš. Budú ťa ustavične haniť a utláčať a nebudeš mať človeka, ktorý by ti pomohol.
Verš 16
takže človek ubitý môže dúfať, ničomnosť však ústa zavrie si.
Ž 107:42 - Spravodliví to uvidia a potešia sa, ničomníci všetci stratia reč.
Verš 17
Koho Pán tu kára, blažený je. Trestom Všemocného nepohŕdaj!
Prís 3:11 - Nevzpieraj sa, syn môj, keď ťa cúdi Pán a nech ťa neomŕza jeho karhanie,
Heb 12:5 - A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom: „Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa on karhá.
Jak 1:12 - Blahoslavený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú.
Zjv 3:19 - Ja karhám a trescem tých, ktorých milujem. Buď teda horlivý a rob pokánie.
Verš 18
On udiera, ale aj obväzuje, raní, no jeho ruky liečia aj.
Dt 32:39 - Pozrite: Ja som sám jediný a niet Boha okrem mňa; ja zabíjam, aj život navraciam, zraňujem, aj uzdravujem; a niet toho, kto by z mojej ruky vykĺzol!
1Sam 2:6 - Pán usmrcuje aj oživuje, posiela do pekiel a volá aj späť.
Oz 6:1 - Poďte, vráťme sa k Pánovi, lebo on nás poranil a on nás uzdraví, udrel nás, ale ošetrí.
Verš 19
Zo šiestich súžení ťa vyslobodí, siedme zlo ťa už nestihne.
Ž 91:3 - Veď on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov a zo zhubného moru.
Verš 23
Ale aj s poľným kamením budeš zmluvu mať, aj poľná zverina bude žiť s tebou v pokoji.
Oz 2:18 - V ten deň - hovorí Pán - bude ma volať: »Môj manžel!« a nebude ma viac volať: »Môj Bál!«
Job 5,1 - Nepomáha pokus a opovážlivosť človeka, keby chcel Boha ťahať pred súd za to, že musí znášať ťažký osud. Nijaký človek, ba ani anjel, by sa neodvážil zaujať úrad sudcu v tomto prípade, keby šlo o to, aby sa vynášal súd nad Bohom.
Job 5,2 - Boh iba pokorným, t.j. kajúcim, priznáva zvláštne milosti.
Job 5,4 - V bránach mesta konali sa súdy.
Job 5,6 - Utrpenie človeka nie je čisto výplodom prírody, ale sám hriešnik si je najčastejšie príčinou svojho utrpenia.
Job 5,17-27 - Úsek opisuje opätovné nadobudnutie šťastia trpiaceho človeka, ktorý zo svojej hriešnosti obráti sa k Bohu. Je to pre Jóba nepriame povzbudenie, aby sa usiloval v duchu pokánia k Bohu sa obrátiť. Má sa priznať k svojej hriešnosti, odprosiť Boha a oddať sa jeho milosrdenstvu. Boh nikoho nesklame.
Job 5,19 - Číslicový výrok, ktorý sedmičku uvádza ako pojem plnosti (porov. 33,14.29; 40,5; Prís 30,15 a i.).
Job 5,22 - Poľná úroda mala mnoho škodcov aj z radov zvierat. Tak hubila úrodu divá zver (Ez 14,21), myši (1 Sam 6,4 n.), kobylky (Joel 1, 4), mravce (Prís 6,6–8).
Job 5,23 - V kamenistej pôde darila sa oliva (29,6; Dt 32,13 n.) a najmä vinič.