![](/static/default/img/arrow_right.png) | ŽalmyBiblia - Sväté písmo(EKU - Ekumenický preklad) | Ž 18, 1-51 |
1 Ž 18, 1 Zbormajstrovi. Od Hospodinovho služobníka Dávida, ktorý spieval túto pieseň Hospodinovi, keď ho vyslobodil z moci všetkých jeho nepriateľov i zo Saulovej ruky. 2 Ž 18, 2 Hovoril: Vrúcne ťa milujem, Hospodin, moja sila! 3 Ž 18, 3 Hospodin je moja skala, moja pevnosť a môj vysloboditeľ; môj Boh je moje bralo, k nemu sa utiekam; môj štít, roh mojej spásy a môj hrad. 4 Ž 18, 4 Volám k Hospodinovi, ktorý je hoden chvály, budem zachránený pred svojimi nepriateľmi. 5 Ž 18, 5 Zovreli ma putá smrti, prívaly záhuby ma vyľakali. 6 Ž 18, 6 Stiesnili ma pekelné putá, nástrahy smrti šli mi v ústrety. 7 Ž 18, 7 V úzkosti volám k Hospodinovi, kričím o pomoc k svojmu Bohu. Vo svojom chráme vypočuje môj hlas, moje výkriky preniknú k jeho sluchu. 8 Ž 18, 8 Zem sa pohla a zatriasla, zachveli sa základy vrchov, pohli sa, lebo vzplanul hnevom. 9 Ž 18, 9 Dym sa mu valil z nozdier, oheň z jeho úst pohlcoval, žeravé uhlíky blčali z neho. 10 Ž 18, 10 Naklonil nebesia a zostúpil a mrákavu mal pod nohami. 11 Ž 18, 11 Niesol sa na cherubovi a letel, vznášal sa na krídlach vetra. 12 Ž 18, 12 Zo tmy si spravil skrýšu, z temných vôd a hustých oblakov stan. 13 Ž 18, 13 Pred jeho jasom hnali sa mračná, krupobitie i uhlie žeravé. 14 Ž 18, 14 Hospodin zahrmel na nebesiach, Najvyšší vydal hlas, krupobitie i uhlie žeravé. 15 Ž 18, 15 Vystrelil svoje šípy a rozohnal ich, zmiatol ich množstvom bleskov. 16 Ž 18, 16 Objavili sa riečiská a obnažili sa základy sveta, lebo si pohrozil, Hospodin, a zadul rozhnevaným dychom. 17 Ž 18, 17 Z výsosti vystrel ruku, uchopil ma a vytiahol z veľkej vody. 18 Ž 18, 18 Zachránil ma pred mocným nepriateľom, pred tými, čo ma nenávidia, hoci boli silnejší než ja. 19 Ž 18, 19 Vystúpili proti mne v deň môjho nešťastia, no Hospodin mi bol oporou. 20 Ž 18, 20 Poskytol mi priestor, vytrhol ma, lebo si ma obľúbil. 21 Ž 18, 21 Hospodin ma odmenil podľa mojej spravodlivosti, odplatil mi podľa čistoty mojich rúk, 22 Ž 18, 22 lebo som sa pridŕžal Hospodinových ciest, svojvoľne som sa neodvracal od svojho Boha. 23 Ž 18, 23 Veď všetky jeho práva som mal na zreteli, od jeho ustanovení nedal som sa odvrátiť. 24 Ž 18, 24 Bezúhonne som sa ho pridŕžal a chránil sa previnenia. 25 Ž 18, 25 Hospodin mi odplatil podľa mojej spravodlivosti, podľa čistoty mojich rúk pred jeho očami. 26 Ž 18, 26 Voči vernému si verný, voči šľachetnému šľachetný, 27 Ž 18, 27 voči úprimnému úprimný, ale zvráteného prenecháš jeho zvrátenosti. 28 Ž 18, 28 Ty predsa zachraňuješ utláčaný ľud, no oči povýšencov nútiš sklopiť. 29 Ž 18, 29 Hospodin, ty zapaľuješ moju sviecu. Môj Boh mi presvecuje temnotu. 30 Ž 18, 30 S tebou iste prerazím nepriateľské šíky, so svojím Bohom preskočím aj múr. 31 Ž 18, 31 Božia cesta je dokonalá, Hospodinova reč je osvedčená. On je štítom každému, kto sa k nemu utieka. 32 Ž 18, 32 Veď kto je Boh okrem Hospodina? Kto je Skala, ak nie náš Boh? 33 Ž 18, 33 Boh, ktorý ma opásal silou a vedie ma cestou dokonalosti, 34 Ž 18, 34 dal mi nohy jeleňa a postavil ma na výšiny. 35 Ž 18, 35 Moje ruky vycvičil na boj, moje ramená sú ako napnutý bronzový luk. 36 Ž 18, 36 Dal si mi štít svojej spásy, tvoja pravica bola mi oporou a tvoja blahosklonnosť ma zveľadila. 37 Ž 18, 37 Mojim krokom si cestu uvoľnil, nevytkli sa mi členky. 38 Ž 18, 38 Budem prenasledovať svojich nepriateľov, dostihnem ich a nevrátim sa, kým ich celkom nezničím. 39 Ž 18, 39 Zdrvím ich, už nevstanú. Padnú mi pod nohy. 40 Ž 18, 40 Opásal si ma bojovou silou, mojich odporcov si zohol podo mňa. 41 Ž 18, 41 Daroval si mi šije nepriateľov, umlčím tých, čo ma nenávidia. 42 Ž 18, 42 Budú kričať o pomoc, ale nik ich nezachráni, budú volať na Hospodina, no neodpovie. 43 Ž 18, 43 Ako vietor rozvieva prach, tak ich rozptýlim, pošliapem ich ako blato na ulici. 44 Ž 18, 44 Vyslobodíš ma zo vzbury ľudu, ustanovíš ma za hlavu národov. Slúži mi ľud, ktorý som ani nepoznal. 45 Ž 18, 45 Poslúchnu ma na slovo, cudzinci sa mi budú zaliečať. 46 Ž 18, 46 Cudzinci ochabnú a vytratia sa zo svojich bášt. 47 Ž 18, 47 Nech žije Hospodin! Nech je požehnaná moja Skala! Nech je vyvýšený Boh, moja spása! 48 Ž 18, 48 Bože, dožičil si mi pomstu, podmanil si mi národy. 49 Ž 18, 49 Môj Vysloboditeľ z rúk nepriateľov, dvíhaš ma nad mojich odporcov, vytrhávaš ma z moci násilníka. 50 Ž 18, 50 Hospodin, preto ťa budem chváliť medzi národmi a ospevovať tvoje meno žalmami. 51 Ž 18, 51 Svojho kráľa veľkolepo zachraňuješ, prejavuješ priazeň svojmu pomazanému, Dávidovi a jeho potomstvu naveky.
![](/static/default/img/arrow_right.png) | | Ž 18, 1-51 |
Z 18 - V úvodnej poznámke je zaznačený čas, keď prvý raz zaznel tento žalm. Dávid je na vrchole svojej slávy. Je to retrospektívne opísanie vlastného života, v ktorom žalmistu viedol Boh osobitnou priazňou a ochranou.
Z 18,7 - "Zo svojho chrámu počul môj hlas", žalmistovo volanie došlo do nebeského príbytku a Pán dožičil sluchu úpenlivej prosbe hynúceho.
Z 18,9 - Žalmista obrazne naznačuje veľkosť Božieho hnevu.
Z 18,11 - "Zasadol na cheruba a vzlietol". Cherubi ozdobovali vrch archy, nad ktorým mal sídlo Najvyšší. Cherubi sú najprednejšie Božie stvorenia, ktoré Boh používa vo svojich službách. Kde je reč o cheruboch, tam je reč aj o Božej prítomnosti. Oni sú strážcami Božieho trónu (Ex 25,18; 2 Sam 6,2; Ez 1,4; Hebr 9,5 atď.).
Z 18,16 - "Základy zeme sa odkryli". Podľa starovekého názoru zem nebola guľatá, lež na spôsob dosky sa opierala o mohutné stĺpy, čo boli opäť zasadené v hlbočinách spodných vôd.
Z 18,51 - "Dávidovi a jeho potomstvu až naveky". Tieto posledné slová, ktoré sa dotýkajú Božieho sľubu Dávidovi (2 Sam 7,12-16), vedú nás až k Ježišovi Kristovi, ktorý je podľa tela Dávidovým potomkom, je univerzálnym Kráľom a jeho kráľovstvu nebude konca. A takto sa Dávidovo poďakovanie končí aj poklonou budúcemu Kráľovi; Dávid je len jeho predobrazom, tieňom. - Preto môžeme celý žalm typicky vykladať o Mesiášovi. V prvotnom slova zmysle zneje o Dávidovi, a len v prenesenom zmysle o Mesiášovi okrem posledného verša, v ktorom je priama reč o "Dávidovom potomstve".