Kniha Jób

1 (RIV) Allora Giobbe rispose e disse:
1 (ROH) Zase odpovedal Job a riekol:

2 (RIV) "Sì, certo, io so ch’egli e così; e come sarebbe il mortale giusto davanti a Dio?
2 (ROH) Áno, je pravda, viem, že je tak; lebo veď ako by mohol byť smrteľný človek spravedlivý pred silným Bohom?

3 (RIV) Se all’uomo piacesse di piatir con Dio, non potrebbe rispondergli sovra un punto fra mille.
3 (ROH) Keby sa chcel s ním pravotiť, neodpovie mu na jedno z tisíc.

4 (RIV) Dio è savio di cuore, è grande in potenza; chi gli ha tenuto fronte e se n’è trovato bene?
4 (ROH) Je múdreho srdca a premocný v sile. Kde kedy sa zatvrdil niekto proti nemu a mal pokoj?!

5 (RIV) Egli trasporta le montagne senza che se ne avvedano, nel suo furore le sconvolge.
5 (ROH) On, ktorý prenáša vrchy, a nevedia, že ich podvracia vo svojom hneve;

6 (RIV) Egli scuote la terra dalle sue basi, e le sue colonne tremano.
6 (ROH) ktorý pohybuje zem s jej miesta, takže sa trasie, a jej stĺpy sa chvejú;

7 (RIV) Comanda al sole, ed esso non si leva; mette un sigillo sulle stelle.
7 (ROH) ktorý keď zakáže slnku, nevyjde, a zapečaťuje hviezdy;

8 (RIV) Da solo spiega i cieli, e cammina sulle più alte onde del mare.
8 (ROH) ktorý sám rozťahuje nebesia a šliape po výšinách mora;

9 (RIV) E’ il creatore dell’Orsa, d’Orione, delle Pleiadi, e delle misteriose regioni del cielo australe.
9 (ROH) ktorý učinil Arktúra, Oriona a Kuriatka i komory juhu;

10 (RIV) Egli fa cose grandi e imperscrutabili, maraviglie senza numero.
10 (ROH) ktorý činí veliké veci nevyzpytateľné a prepodivné a tak mnohé, že im neni počtu.

11 (RIV) Ecco, ei mi passa vicino, ed io nol veggo; mi scivola daccanto e non me n’accorgo.
11 (ROH) Hľa, ide popri mne, a nevidím toho; ta ide pomimo, a ja ho nepozorujem.

12 (RIV) Ecco afferra la preda, e chi si opporrà? Chi oserà dirgli: "Che fai?"
12 (ROH) Hľa, jestli uchvatne, kto mu rozkáže, aby navrátil? Kto mu povie: Čo to robíš?

13 (RIV) Iddio non ritira la sua collera; sotto di lui si curvano i campioni della superbia.
13 (ROH) Bôh neodvráti svojho hnevu; pod neho sa zohnú pomocníci Rahaba.

14 (RIV) E io, come farei a rispondergli, a sceglier le mie parole per discuter con lui?
14 (ROH) A jako by som mu tedy ja mohol odpovedať, aké by som si vybral svoje slová, aby som mohol s ním hovoriť?!

15 (RIV) Avessi anche ragione, non gli replicherei, ma chiederei mercé al mio giudice.
15 (ROH) Ktorému, i keby som bol spravedlivý, neodpoviem; svojho sudcu budem pokorne prosiť o milosť.

16 (RIV) S’io lo invocassi ed egli mi rispondesse, non però crederei che avesse dato ascolto alla mia voce;
16 (ROH) Keby som volal, a ozval by sa mi, neuveril by som, že uslyšal môj hlas,

17 (RIV) egli che mi piomba addosso dal seno della tempesta, che moltiplica senza motivo le mie piaghe,
17 (ROH) on, ktorý ma zdrtil víchricou a rozmnožil moje rany bez príčiny.

18 (RIV) che non mi lascia riprender fiato, e mi sazia d’amarezza.
18 (ROH) Nedá mi oddýchnuť si, ale ma sýti horkosťami.

19 (RIV) Se si tratta di forza, ecco, egli è potente; se di diritto, ei dice: "Chi mi fisserà un giorno per comparire"?
19 (ROH) Ak ide o silu mocného, riekne: Hľa, tu! Alebo ak o súd, povie: Kto mi stanoví deň?

20 (RIV) Fossi pur giusto, la mia bocca stessa mi condannerebbe; fossi pure integro, essa mi farebbe dichiarar perverso.
20 (ROH) Keby som sa robil spravedlivým, odsúdia ma moje vlastné ústa, a keby bezúhonným, dokáže mi, že som prevrátený.

21 (RIV) Integro! Sì, lo sono! di me non mi preme, io disprezzo la vita!
21 (ROH) Jestli aj som bezúhonný, neznám svojej duše; opovrhujem svojím životom.

22 (RIV) Per me è tutt’uno! perciò dico: "Egli distrugge ugualmente l’integro ed il malvagio.
22 (ROH) Je to jedno; preto hovorím: On ničí bezúhonného i bezbožného.

23 (RIV) Se un flagello, a un tratto, semina la morte, egli ride dello sgomento degli innocenti.
23 (ROH) Ak náhle usmrtí bičom, smeje sa zkúške nevinných.

24 (RIV) La terra è data in balìa dei malvagi; ei vela gli occhi ai giudici di essa; se non è lui, chi è dunque"?
24 (ROH) Zem býva vydaná do ruky bezbožného; zakrýva tvár jej sudcov. Ak nie on, kde kto je to tedy?

25 (RIV) E i miei giorni se ne vanno più veloci d’un corriere; fuggono via senz’aver visto il bene;
25 (ROH) A moje dni boly rýchlejšie ako bežec, utiekly; nevidely dobrého.

26 (RIV) passan rapidi come navicelle di giunchi, come l’aquila che piomba sulla preda.
26 (ROH) Prebehly jako rýchle lode, jako keď sa orol vrhne na korisť.

27 (RIV) Se dico: "Voglio dimenticare il mio lamento, deporre quest’aria triste e rasserenarmi",
27 (ROH) Ak poviem: Zabudnem na svoju žiaľbu, zanechám svoju smutnú tvár a poveselím sa;

28 (RIV) sono spaventato di tutti i miei dolori, so che non mi terrai per innocente.
28 (ROH) obávam sa všetkých svojich bolestí; viem, že ma neuznáš za nevinného.

29 (RIV) Io sarò condannato; perché dunque affaticarmi invano?
29 (ROH) Ja budem len bezbožný; načože by som sa nadarmo unúval?!

30 (RIV) Quand’anche mi lavassi con la neve e mi nettassi le mani col sapone,
30 (ROH) Keby som sa umyl hoci v snehovej vode a keby som očistil svoje ruky mydlom,

31 (RIV) tu mi tufferesti nel fango d’una fossa, le mie vesti stesse m’avrebbero in orrore.
31 (ROH) i vtedy ma pohrúžiš do jamy, a bridkým ma učiní moje rúcho.

32 (RIV) Dio non è un uomo come me, perch’io gli risponda e che possiam comparire in giudizio assieme.
32 (ROH) Pretože Bôh nie je človekom ako ja, aby som mu odpovedal, aby sme vošli spolu v súd.

33 (RIV) Non c’è fra noi un arbitro, che posi la mano su tutti e due!
33 (ROH) Nieto nikoho, kto by rozsúdil medzi nami, kto by položil svoju ruku na nás na oboch.

34 (RIV) Ritiri Iddio d’addosso a me la sua verga; cessi dallo spaventarmi il suo terrore;
34 (ROH) Nech odníme odo mňa svoj prút, a nech ma nedesí jeho strach,

35 (RIV) allora io parlerò senza temerlo, giacché sento di non essere quel colpevole che sembro.
35 (ROH) vtedy budem hovoriť a nebudem sa ho báť, lebo nie je toho tak u mňa.