Kniha Jób

1 (VUL) Et respondens Iob ait:
1 (KAT) Jób odpovedal:

2 (VUL) “ Vere scio quod ita sit, et quomodo iustificabitur homo compositus Deo?
2 (KAT) „Vskutku viem, že je to tak, že človek nie je v práve pred Bohom.

3 (VUL) Si voluerit contendere cum eo, non poterit ei respondere unum pro mille.
3 (KAT) Keby sa niekto chcel s ním pustiť do hádky, neodpovie mu ani na jedno z tisíca.

4 (VUL) Sapiens corde est et fortis robore; quis restitit ei, et pacem habuit?
4 (KAT) Má múdru myseľ a silu mohutnú. Kto vzoprel sa mu už a zdravý vyviazol?!

5 (VUL) Qui transtulit montes, et nescierunt hi, quos subvertit in furore suo.
5 (KAT) On nebadane vrchy prenáša a v rozhorlení ich poprehadzuje.

6 (VUL) Qui commovet terram de loco suo, et columnae eius concutiuntur.
6 (KAT) Aj zemou pohne on z vlastného jej miesta, že sa jej stĺpy budú zachvievať.

7 (VUL) Qui praecipit soli, et non oritur, et stellas claudit quasi sub signaculo.
7 (KAT) On zakáže slnku a nevyjde a pod pečaťou hviezdy zatvára.

8 (VUL) Qui extendit caelos solus et graditur super fluctus maris.
8 (KAT) On samojeden rozostiera nebesá a prechádza sa po morských hlbinách.

9 (VUL) Qui facit Arcturum et Oriona et Hyadas et interiora austri.
9 (KAT) Voz stvoril Veľký, Orion takisto aj s Kuriatkami a juhu izbami.

10 (VUL) Qui facit magna et incomprehensibilia et mirabilia, quorum non est numerus.
10 (KAT) On robí veci preveľké, nesmierne, divy, ktorým počtu niet.

11 (VUL) Si venerit ad me, non videbo eum; si abierit, non intellegam.
11 (KAT) Keď kol' mňa ide, ani si to nevšimnem, keď prešmykne sa, tiež ho nezbadám.

12 (VUL) Si repente arripiet, quis eum impediet? Vel quis dicere potest: “Quid facis?”.
12 (KAT) Ak niečo schytí, kto mu v tom zabráni? A kto mu povie: »Čo to vystrájaš?«

13 (VUL) Deus non retinet iram suam, et sub eo curvantur auxilia Rahab.
13 (KAT) Boh však svoj hnev nijak nezdržiava a koria sa mu voje Potvory.

14 (VUL) Quantus ergo sum ego, ut respondeam ei et loquar delectis verbis cum eo?
14 (KAT) Tým menej teda smiem s ním rokovať ja a proti nemu slová vyberať.

15 (VUL) Quia, etiamsi iustus essem, non responderem, sed meum iudicem deprecarer;
15 (KAT) Keď v práve som snáď, nedostanem odpoveď; len prosiť môžem svojho žalobcu.

16 (VUL) et, cum invocantem exaudierit me, non credam quod audierit vocem meam.
16 (KAT) Keď oslovím ho, nechá ma hovoriť, že na môj hlas dbá, veriť nemôžem…

17 (VUL) In turbine enim conteret me et multiplicabit vulnera mea etiam sine causa.
17 (KAT) On, čo ma zaraz kruší pre maličkosť a pre nič za nič mi rany rozmnoží,

18 (VUL) Non concedit requiescere spiritum meum et implet me amaritudinibus.
18 (KAT) nedá môjmu duchu ani vydýchnuť si a nasycuje ma horkosťou.

19 (VUL) Si fortitudo quaeritur, robustissimus est; si iudicium, quis eum arcesserit?
19 (KAT) Ak o moc ide, on je najsilnejší, ak ide o súd, kto ho predvolá?!

20 (VUL) Si iustificare me voluero, os meum condemnabit me; si innocentem ostendero, pravum me comprobabit.
20 (KAT) Keby som tvrdil, že som spravodlivý, vlastné ústa ma odsúdia, keby som nevinný robil sa, dokáže moju skazenosť.

21 (VUL) Etiamsi simplex fuero, hoc ipsum ignorabit anima mea, et contemnam vitam meam.
21 (KAT) Či statočný som, ani to nepoznám, nuž opovrhujem svojím životom.

22 (VUL) Unum est, quod locutus sum: Et innocentem et impium ipse consumit.
22 (KAT) Hej, povedal som: Všetko je už jedno, on nevinného so zlým zahubí!

23 (VUL) Si subito flagellum occidat, de afflictione innocentium ridebit.
23 (KAT) Ak náhle zájde voľakto pod bičom, on posmieva sa dobrých zúfalstvu.

24 (VUL) Terra data est in manus impii, vultum iudicum eius operit; quod si non ille est, quis ergo est?
24 (KAT) Ba kraj ak príde do rúk bezbožníka, on zrak jeho sudcov pozahaľuje. Ak on to nie je, kto by to bol teda?

25 (VUL) Dies mei velociores fuerunt cursore: fugerunt et non viderunt bonum;
25 (KAT) Dni rýchlejšie mi ako bežec utiekli a stratili sa, šťastie nezhliadli.

26 (VUL) pertransierunt quasi naves arundineae, sicut aquila volans ad escam.
26 (KAT) Sťa člnok z tŕstia sa iba prekĺzli, ako keď orol zlieta na korisť.

27 (VUL) Cum dixero: Obliviscar maerorem meum, commutabo faciem meam et hilaris fiam,
27 (KAT) Ak pomyslím si: Na svoj nárek zabudnem, výzor si zmením, rozveselím sa;

28 (VUL) vereor omnes dolores meos, sciens quod non iustificaveris me.
28 (KAT) hneď naľakám sa všetkých svojich bolestí, lebo viem, že ma ich nezbavíš.

29 (VUL) Si autem et sic impius sum, quare frustra laboravi?
29 (KAT) Nuž ak som teda vinovatý (pred tebou), tak načo ešte mám sa namáhať?

30 (VUL) Si lotus fuero quasi aquis nivis, et lixivo mundavero manus meas,
30 (KAT) Hoc snehom seba poumýval by som a svoje ruky lúhom očistil,

31 (VUL) tamen sordibus intinges me, et abominabuntur me vestimenta mea.
31 (KAT) ty ma zas pohrúžiš do špiny, že vlastným šatom budem hnusiť sa.

32 (VUL) Neque enim viro, qui similis mei est, respondebo; nec vir, quocum in iudicio contendam.
32 (KAT) On nie je človek ako ja, by som mu povedal: Tak spolu sa pred súd postavme!

33 (VUL) Non est qui utrumque valeat arguere et ponere manum suam in ambobus.
33 (KAT) Niet kto by mohol medzi nami rozsúdiť, kto na nás oboch ruku vložil by,

34 (VUL) Auferat a me virgam suam, et pavor eius non me terreat.
34 (KAT) kto jeho metlu odo mňa by oddialil, by hrôza z neho nedesila ma.

35 (VUL) Loquar et non timebo eum; quia sic non mecum ipse sum.
35 (KAT) Lež prehovorím, pred ním strach mať nebudem, bo moje veci sa tak nemajú.