Kniha Jób

1 (EKU) Nato Jób odpovedal takto:
1 (ROH) Zase odpovedal Job a riekol:

2 (EKU) Pravdaže, viem, že je to tak, veď ako môže byť smrteľník spravodlivý pred Bohom?
2 (ROH) Áno, je pravda, viem, že je tak; lebo veď ako by mohol byť smrteľný človek spravedlivý pred silným Bohom?

3 (EKU) Ak sa mu zachce viesť s ním spor, z tisíc otázok mu neodpovie ani na jednu.
3 (ROH) Keby sa chcel s ním pravotiť, neodpovie mu na jedno z tisíc.

4 (EKU) On je múdry v srdci, odvážny a silný. Kto sa mu vzoprel a ostal celý?
4 (ROH) Je múdreho srdca a premocný v sile. Kde kedy sa zatvrdil niekto proti nemu a mal pokoj?!

5 (EKU) Prenáša hory, ony však nevedia, že to ich vo svojom hneve prevrátil,
5 (ROH) On, ktorý prenáša vrchy, a nevedia, že ich podvracia vo svojom hneve;

6 (EKU) otriasa zemou, až sa pohne z miesta, chvejú sa jej stĺpy,
6 (ROH) ktorý pohybuje zem s jej miesta, takže sa trasie, a jej stĺpy sa chvejú;

7 (EKU) prikazuje slnku, takže nevychádza, a hviezdy uzatvára pod pečať.
7 (ROH) ktorý keď zakáže slnku, nevyjde, a zapečaťuje hviezdy;

8 (EKU) On sám rozprestiera nebesia a kráča na morských vlnách,
8 (ROH) ktorý sám rozťahuje nebesia a šliape po výšinách mora;

9 (EKU) je tvorcom Veľkého voza aj Orióna, Plejád aj súhvezdí juhu.
9 (ROH) ktorý učinil Arktúra, Oriona a Kuriatka i komory juhu;

10 (EKU) On koná také veľkolepé veci a nespočetné obdivuhodné skutky, že sa nedajú preskúmať.
10 (ROH) ktorý činí veliké veci nevyzpytateľné a prepodivné a tak mnohé, že im neni počtu.

11 (EKU) Tu prejde popri mne, ale ho nevidím, minie ma, ale ho nevnímam.
11 (ROH) Hľa, ide popri mne, a nevidím toho; ta ide pomimo, a ja ho nepozorujem.

12 (EKU) Keď on niečo uchytí, kto mu v tom zabráni? Kto mu povie: Čo to robíš!?
12 (ROH) Hľa, jestli uchvatne, kto mu rozkáže, aby navrátil? Kto mu povie: Čo to robíš?

13 (EKU) Boh neodvráti svoj hnev. Pred ním sa zhrbili aj pomáhači Rahaba,
13 (ROH) Bôh neodvráti svojho hnevu; pod neho sa zohnú pomocníci Rahaba.

14 (EKU) ako by som mu teda ja mohol odvrávať? Ako by som pred ním vyberal slová?
14 (ROH) A jako by som mu tedy ja mohol odpovedať, aké by som si vybral svoje slová, aby som mohol s ním hovoriť?!

15 (EKU) Ani keby som bol spravodlivý, neodpovedal by som, len by som svojho Sudcu prosil o milosť.
15 (ROH) Ktorému, i keby som bol spravedlivý, neodpoviem; svojho sudcu budem pokorne prosiť o milosť.

16 (EKU) Keby som zavolal a on by aj odpovedal, neverím, že počúval môj hlas.
16 (ROH) Keby som volal, a ozval by sa mi, neuveril by som, že uslyšal môj hlas,

17 (EKU) Ten, ktorý ma búrkou mrzačí a bezdôvodne množí moje rany,
17 (ROH) on, ktorý ma zdrtil víchricou a rozmnožil moje rany bez príčiny.

18 (EKU) vydýchnuť mi nedá, len horkými kúskami ma sýti.
18 (ROH) Nedá mi oddýchnuť si, ale ma sýti horkosťami.

19 (EKU) Pokiaľ ide o silu, tak on je nezdolný, ak ide o súd, kto ho tam predvolá?
19 (ROH) Ak ide o silu mocného, riekne: Hľa, tu! Alebo ak o súd, povie: Kto mi stanoví deň?

20 (EKU) Hoci by som aj bol spravodlivý, moje vlastné ústa ma vyhlásia za vinného, aj keď som bezúhonný, ony to prekrútia.
20 (ROH) Keby som sa robil spravedlivým, odsúdia ma moje vlastné ústa, a keby bezúhonným, dokáže mi, že som prevrátený.

21 (EKU) Som bezúhonný! O dušu mi nejde! Život sa mi protiví.
21 (ROH) Jestli aj som bezúhonný, neznám svojej duše; opovrhujem svojím životom.

22 (EKU) Je mi to jedno. Preto som povedal: On aj bezúhonnému, aj bezbožnému chystá koniec.
22 (ROH) Je to jedno; preto hovorím: On ničí bezúhonného i bezbožného.

23 (EKU) Keď bič niekoho v okamihu usmrtí, on sa z pokušenia nevinných len vysmieva.
23 (ROH) Ak náhle usmrtí bičom, smeje sa zkúške nevinných.

24 (EKU) Krajina je vydaná do moci bezbožného, no on oči sudcom zakrýva. Ak nie on, tak kto teda?
24 (ROH) Zem býva vydaná do ruky bezbožného; zakrýva tvár jej sudcov. Ak nie on, kde kto je to tedy?

25 (EKU) Moje dni sú rýchlejšie ako bežec, ušli a nič dobré nevideli.
25 (ROH) A moje dni boly rýchlejšie ako bežec, utiekly; nevidely dobrého.

26 (EKU) Prebehli ako člny z tŕstia, ako keď sa orol vrhne na korisť.
26 (ROH) Prebehly jako rýchle lode, jako keď sa orol vrhne na korisť.

27 (EKU) Ak si poviem: Kiež zabudnem na svoje ponosy, vyhladím si tvár a usmejem sa,
27 (ROH) Ak poviem: Zabudnem na svoju žiaľbu, zanechám svoju smutnú tvár a poveselím sa;

28 (EKU) mám strach zo všetkých svojich útrap, lebo viem, že ma nenecháš bez trestu.
28 (ROH) obávam sa všetkých svojich bolestí; viem, že ma neuznáš za nevinného.

29 (EKU) Ja budem uznaný vinným, načo mi je táto márna námaha?
29 (ROH) Ja budem len bezbožný; načože by som sa nadarmo unúval?!

30 (EKU) Keby som sa umyl aj snehovo čistou vodou a ruky si očistil v lúhu,
30 (ROH) Keby som sa umyl hoci v snehovej vode a keby som očistil svoje ruky mydlom,

31 (EKU) aj tak ma potopíš v jame, že sa mi zhnusia aj vlastné šaty.
31 (ROH) i vtedy ma pohrúžiš do jamy, a bridkým ma učiní moje rúcho.

32 (EKU) Ja predsa nie som mu roveň, aby som sa mohol ozvať: Poďme spolu na súd!
32 (ROH) Pretože Bôh nie je človekom ako ja, aby som mu odpovedal, aby sme vošli spolu v súd.

33 (EKU) Niet toho, kto by medzi nami rozhodol, kto by na oboch svoju ruku položil.
33 (ROH) Nieto nikoho, kto by rozsúdil medzi nami, kto by položil svoju ruku na nás na oboch.

34 (EKU) Nech odvráti odo mňa svoju palicu, nech ma nedesí jeho hrôza,
34 (ROH) Nech odníme odo mňa svoj prút, a nech ma nedesí jeho strach,

35 (EKU) potom prehovorím a nebudem sa ho báť, lebo môj prípad je iný.
35 (ROH) vtedy budem hovoriť a nebudem sa ho báť, lebo nie je toho tak u mňa.