Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 9, 1-35

1 Jób odpovedal: 2 „Vskutku viem, že je to tak, že človek nie je v práve pred Bohom. 3 Keby sa niekto chcel s ním pustiť do hádky, neodpovie mu ani na jedno z tisíca. 4 Má múdru myseľ a silu mohutnú. Kto vzoprel sa mu už a zdravý vyviazol?! 5 On nebadane vrchy prenáša a v rozhorlení ich poprehadzuje. 6 Aj zemou pohne on z vlastného jej miesta, že sa jej stĺpy budú zachvievať. 7 On zakáže slnku a nevyjde a pod pečaťou hviezdy zatvára. 8 On samojeden rozostiera nebesá a prechádza sa po morských hlbinách. 9 Voz stvoril Veľký, Orion takisto aj s Kuriatkami a juhu izbami. 10 On robí veci preveľké, nesmierne, divy, ktorým počtu niet. 11 Keď kol' mňa ide, ani si to nevšimnem, keď prešmykne sa, tiež ho nezbadám. 12 Ak niečo schytí, kto mu v tom zabráni? A kto mu povie: »Čo to vystrájaš?« 13 Boh však svoj hnev nijak nezdržiava a koria sa mu voje Potvory. 14 Tým menej teda smiem s ním rokovať ja a proti nemu slová vyberať. 15 Keď v práve som snáď, nedostanem odpoveď; len prosiť môžem svojho žalobcu. 16 Keď oslovím ho, nechá ma hovoriť, že na môj hlas dbá, veriť nemôžem… 17 On, čo ma zaraz kruší pre maličkosť a pre nič za nič mi rany rozmnoží, 18 nedá môjmu duchu ani vydýchnuť si a nasycuje ma horkosťou. 19 Ak o moc ide, on je najsilnejší, ak ide o súd, kto ho predvolá?! 20 Keby som tvrdil, že som spravodlivý, vlastné ústa ma odsúdia, keby som nevinný robil sa, dokáže moju skazenosť. 21 Či statočný som, ani to nepoznám, nuž opovrhujem svojím životom. 22 Hej, povedal som: Všetko je už jedno, on nevinného so zlým zahubí! 23 Ak náhle zájde voľakto pod bičom, on posmieva sa dobrých zúfalstvu. 24 Ba kraj ak príde do rúk bezbožníka, on zrak jeho sudcov pozahaľuje. Ak on to nie je, kto by to bol teda? 25 Dni rýchlejšie mi ako bežec utiekli a stratili sa, šťastie nezhliadli. 26 Sťa člnok z tŕstia sa iba prekĺzli, ako keď orol zlieta na korisť. 27 Ak pomyslím si: Na svoj nárek zabudnem, výzor si zmením, rozveselím sa; 28 hneď naľakám sa všetkých svojich bolestí, lebo viem, že ma ich nezbavíš. 29 Nuž ak som teda vinovatý (pred tebou), tak načo ešte mám sa namáhať? 30 Hoc snehom seba poumýval by som a svoje ruky lúhom očistil, 31 ty ma zas pohrúžiš do špiny, že vlastným šatom budem hnusiť sa. 32 On nie je človek ako ja, by som mu povedal: Tak spolu sa pred súd postavme! 33 Niet kto by mohol medzi nami rozsúdiť, kto na nás oboch ruku vložil by, 34 kto jeho metlu odo mňa by oddialil, by hrôza z neho nedesila ma. 35 Lež prehovorím, pred ním strach mať nebudem, bo moje veci sa tak nemajú.

Verš 32

On nie je človek ako ja, by som mu povedal: Tak spolu sa pred súd postavme!

Kaz 6:10 - Čo je to, čoho meno už dávno odznelo? Je známe, že nik sa nemôže pustiť do súdu s niekým silnejším od seba.

Jer 49:19 - Hľa, vystupuje sťa lev z nádhery Jordána na nivy trvalé. V okamihu ich odoženiem odtiaľ a ustanovím tam vyvolenca. Veď ktože je ako ja a kto ma vezme na zodpovednosť? A kto je tým pastierom, čo obstojí predo mnou?

Verš 2

„Vskutku viem, že je to tak, že človek nie je v práve pred Bohom.

Ž 143:2 - A svojho služobníka na súd nevolaj, veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou.

Verš 8

On samojeden rozostiera nebesá a prechádza sa po morských hlbinách.

Gn 1:6 - Potom Boh povedal: „Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami!“

Verš 10

On robí veci preveľké, nesmierne, divy, ktorým počtu niet.

Jób 5:9 - Preveľké, tajomné veci robí, skutky prepodivné, počtu im niet!

Ž 72:18 - Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, čo jediný koná zázraky.

Ž 77:14 - Bože, tvoja cesta je svätá. Ktorý boh je taký veľký, ako je náš Boh?

Ž 86:10 - Lebo si veľký a robíš zázraky, iba ty si Boh.

Rim 11:33 - Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty!

Verš 34

kto jeho metlu odo mňa by oddialil, by hrôza z neho nedesila ma.

Jób 13:20 - Len od dvoch vecí ma teraz ušetri a pred tebou sa skrývať nebudem:

Jób 33:7 - Nuž tak ťa strach zo mňa nijak desiť nemôže, nepadne mi ruka ťažko na teba.

Verš 22

Hej, povedal som: Všetko je už jedno, on nevinného so zlým zahubí!

Kaz 9:2 - A všetko má rovnaký osud: spravodlivý i bezbožný, dobrý i zlý, čistý i nečistý, kto prináša obetu i kto ju neprináša, bohumilý človek i hriešnik, kto prisahá aj ten, kto sa bojí prísahy.

Mal 3:14 - Vraveli ste: »Darmo je slúžiť Pánovi. Aký osoh máme z toho, že zachovávame, čo prikázal, a že v smútku chodíme pred Pánom zástupov?

Verš 25

Dni rýchlejšie mi ako bežec utiekli a stratili sa, šťastie nezhliadli.

Jób 7:6 - Nad tkáčsky člnok mi dni ušli chytrejšie a tratia sa, nití nemajúc.

Verš 30

Hoc snehom seba poumýval by som a svoje ruky lúhom očistil,

Jer 2:22 - I keby si sa obmyl sodíkom a lúhom by si plytval, škvrnou bude tvoj zločin predo mnou, hovorí Pán, Jahve.

Job 9,5-7 - Ohromná moc Božia javí sa v zosúvaní horstiev (verš 5), zemetrasení (verš 6) a v zatmeniach slnka (verš 7).

Job 9,8 - Tvorivá moc Božia nepozná obmedzenie a hranice. Rovnako stvoril Boh oblohu a hlboké more. – "Prechádzať sa" znamená niečo do svojej moci prevziať, nad niečím neobmedzene vládnuť.

Job 9,13 - "Potvora" a "voje Potvory" (v pôvodine Rachab a voje Rachaby) sú zasa bájoslovné antické predstavy o mori so všetkými jeho domnelými obludami (pravekými zvermi), ktorými bolo preplnené. Svätopisec užíva tieto všeobecne známe ľudové predstavy, aby tak poukázal na nepremožiteľnú moc Božiu, s ktorou vládne nad bytosťami, ktorých predstava budila v mysliach ľudí úžas.

Job 9,19-20 - Božia moc a prevaha je taká veľká v očiach Jóbových, že sám prichádza k poznaniu svojej bezmocnosti, keď sa chce porovnať s Bohom.

Job 9,22-24 - Na tvrdenie Bildadovo, že Boh je krajne spravodlivý, ktorý len hriešnikov tresce, Jób odpovedá záporne a tvrdí, že Boh bez ohľadu na čnosť a hriešnosť zaobchádza s ľuďmi úplne podľa ľubovôle.

Job 9,33 - "Ruku vložiť na niekoho" znamená nad niekým získať moc a vládu.