  | Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(KAT - Katolícky preklad) | Jób 42, 1-17 |
1 Jób 42, 1 Tu Jób odpovedal Pánovi: 2 Jób 42, 2 „Nuž dobre viem ja, že ty všetko urobíš, nijaký tvoj zámer nemožno prekaziť. 3 Jób 42, 3 Hovoril som, lenže neuvážil som tie divy, čo chápať ver’ som nemohol. 4 Jób 42, 4 Vypočuj ma, prosím, budem hovoriť, budem sa ťa pýtať a ty pouč mňa. 5 Jób 42, 5 Len z počutia som teba dosiaľ poznával, lež moje oko teraz ťa už uzrelo. 6 Jób 42, 6 Tak korím sa už, budem robiť pokánie a (posypem sa) prachom, taktiež popolom.“ 7 Jób 42, 7 Keď Pán dohovoril tie slová Jóbovi, povedal Temančanovi Elifazovi: „Môj hnev vzkypel proti tebe i proti tvojim dvom priateľom, lebo ste o mne nehovorili pravdivo ako môj služobník Jób. 8 Jób 42, 8 Nuž vezmite si sedem býčkov a osem baránkov, choďte k môjmu služobníkovi Jóbovi a obetujte za seba celopal! A môj služobník Jób sa za vás pomodlí. Na neho budem mať ohľad a nepostihnem vás súžením, lebo ste o mne nehovorili pravdivo ako môj služobník Jób.“ 9 Jób 42, 9 Tu Temančan Elifaz, Šuachčan Bildad a Naamčan Sofar odišli a urobili ako im prikázal Pán. A Pán mal ohľad na Jóba. 10 Jób 42, 10 Potom Pán zmenil Jóbov údel, lebo sa modlil za svojich druhov. A Pán dvojnásobne rozmnožil Jóbovo imanie. 11 Jób 42, 11 Tu prišli k nemu všetci jeho bratia a všetky jeho sestry a všetci jeho predošlí známi. Jedli s ním chlieb v jeho dome, ľutovali ho a potešovali ho vo všetkom tom trápení, ktoré Pán na neho zoslal. Každý mu daroval baránka a zlatý prsteň. 12 Jób 42, 12 A Pán požehnal koniec Jóbovho života viac ako jeho začiatok, takže mal štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov rožného statku a tisíc oslíc. 13 Jób 42, 13 Mal tiež sedem synov a tri dcéry. 14 Jób 42, 14 Jednej dal meno Holubica, druhej meno Škorica, tretej meno Roh líčidla. 15 Jób 42, 15 A v šírom kraji nebolo takých krásnych žien ako Jóbove dcéry. A otec im dal podiel na dedičstve s ich bratmi. 16 Jób 42, 16 Jób žil potom ešte stoštyridsať rokov a uzrel svoje deti i deti svojich detí až do štvrtého pokolenia. 17 Jób 42, 17 A zomrel Jób starý a sýty (svojich) dní.
| | | Jób 42, 1-17 |
Verš 3
Hovoril som, lenže neuvážil som tie divy, čo chápať ver’ som nemohol.
Jób 38:2 - „Kto to prozreteľnosť zatemňuje zas a slovami, v ktorých vedy vôbec niet?!
Ž 40:5 - Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať.
Ž 131:1 - Dávidova pútnická pieseň. Pane, moje srdce sa nevystatuje, moje oči nehľadia povýšene. Neženiem sa za veľkými vecami ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.
Ž 139:6 - Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.
Job 42,3 - Jób zopakuje Božie slová (porov. 38,2.3). Teraz ich už vzťahuje na seba. Reči Božie poučili Jóba, aby poznal, že všemohúcnosť a múdrosť Božia ostávajú pre človeka neprístupnými.
Job 42,5 - Predošlá Jóbova predstava o dokonalosti Božej bola nedostatočná, ba až veľmi nedokonalá. V tom zmysle sledoval Boha zďaleka. Teraz už poznáva, že Boh všetko koná podľa vopred stanoveného plánu, ktorý má svoj pôvod v nekonečnej Božej múdrosti. Iste tak múdro si počína Boh aj vtedy, keď na človeka dopustí utrpenie. Preto odvoláva Jób svoju doterajšiu netrpezlivosť a opovážlivosť, keď sa predtým chcel s Bohom pustiť do sporu.
Job 42,11 - "Baránok" (v pôvodine: qesita) nie je peniaz razený na spôsob našich mincí, ale tu ide o vzácny kov, ktorým sa platievalo v kusoch. Nevieme, akej bol veľkosti, a tak aj jeho hodnota bola akiste rozličná.
