Kniha proroka Joela

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Joe 2, 1-27

1 Zatrúbte na roh na Sione, kričte na poplach na mojom svätom vrchu, nech sa trasú všetci obyvatelia krajiny, lebo prichádza deň Hospodina. Áno, blízko je 2 deň tmy a temnoty, deň hustých oblakov a mrákavy. Ako ranný úsvit po vrchoch rozprestiera sa početný a mocný ľud, jemu podobný nebol od vekov, ani po ňom nebude až do čias najvzdialenejších pokolení. 3 Pred ním zožiera oheň, za ním spaľuje plameň. Ako záhrada Eden je pred ním celá krajina a za ním znivočená púšť. Nič neutečie pred ním. 4 Vzhľadom sa podobajú koňom a bežia ako tátoše. 5 Sú ako rachot vozov, keď poskakujú po končiaroch vrchov. Sú ako praskot blčiaceho ohňa, ktorý spaľuje slamu. Sú ako mocný ľud, ktorý je pripravený na boj. 6 Národy sa chvejú pred nimi a tváre všetkých blednú. 7 Bežia ako hrdinovia, vystupujú na hradby ako bojovníci. Každý ide svojou cestou, neodchyľuje sa od svojej dráhy. 8 Nikto nevráža do druhého, každý ide svojím smerom, i cez strely sa neprestajne rútia. 9 Vtrhnú do mesta, vybehnú na hradby, vystúpia na domy, vlezú ako zlodej cez okná. 10 Pred nimi sa zatrasie zem, nebesá sa zachvejú, slnko a mesiac stemnejú a hviezdy stratia svoj jas. 11 Hospodin vydá povel svojmu vojsku, lebo jeho tábor je veľmi veľký a mocní sú tí, čo splnia jeho rozkaz. Preto je deň Hospodina veľký a veľmi hrozný. Kto ho môže zniesť? 12 Teraz však — znie výrok Hospodina — vráťte sa ku mne celým srdcom a pôstom, plačom a nárekom! 13 Roztrhnite si srdcia a nie rúcha, vráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu! Veď je milostivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý, lebo mu je ľúto spôsobiť pohromu. 14 Kto vie, či sa opäť nezľutuje a nezanechá za sebou požehnanie, takže bude pokrmová i nápojová obeta pre Hospodina, vášho Boha. 15 Zatrúbte na roh na Sione! Vyhláste posvätný pôst, zvolajte slávnostné zhromaždenie! 16 Zhromaždite ľud, posväťte zbor, zvolajte starších, zhromaždite malé deti i dojčatá! Nech vyjde ženích zo svojej izby i nevesta zo svojej komôrky. 17 Medzi predsieňou a oltárom nech plačú kňazi, služobníci Hospodina, a nech prosia: Ušetri, Hospodin, svoj ľud, a nevydaj na potupu svoj dedičný podiel, aby sa pohania z neho nevysmievali. Prečo by mali vravieť medzi národmi: Kdeže je ich Boh? 18 Vtedy sa Hospodin rozhorlí za svoju krajinu a zľutuje sa nad svojím ľudom. 19 Hospodin dá odpoveď svojmu ľudu: Hľa, posielam vám obilie, mušt i olej a nasýtite sa tým. Viac vás už nevydám na potupu medzi pohanmi. 20 Vzdialim od vás nepriateľa zo severu a zaženiem ho do vyprahnutej a pustej krajiny: jeho predný zástup do Východného mora a jeho zadný zástup do Západného mora. Jeho zápach sa bude roznášať a hnilobný pach bude vystupovať, lebo si počínal velikášsky. 21 Neboj sa, zem, plesaj a raduj sa, lebo Hospodin vykoná veľké veci. 22 Nebojte sa, poľná zver, lebo stepné pastviny sa rozzelenejú, lebo stromy prinesú ovocie. Figovník a vinič vydajú bohatú úrodu. 23 Synovia Siona, jasajte a tešte sa z Hospodina, svojho Boha, veď dal vám spásonosný dážď, jesenný i jarný dážď ako prv, 24 takže humná budú plné obilia, lisy budú pretekať vínom a olejom. 25 Vynahradím vám roky, v ktorých žrali kobylky a chrústy, koníky i húsenice, moje veľké vojsko, ktoré som poslal na vás. 26 Jedávať budete dosýta a chváliť meno Hospodina, svojho Boha, ktorý sa k nám tak obdivuhodne správal. Môj ľud nebude navždy zahanbený. 27 Spoznáte, že ja som uprostred Izraela, že ja som Hospodin, váš Boh, a niet iného; a môj ľud nebude navždy zahanbený.

Verš 32

Rim 10:13 - Veď každý, kto by vzýval Pánovo meno, bude spasený.

Abd 1:17 - Na vrchu Sion však bude záchrana a bude posvätným miestom; dom Jákobov sa zmocní svojich majetkov.

Verš 1

Zatrúbte na roh na Sione, kričte na poplach na mojom svätom vrchu, nech sa trasú všetci obyvatelia krajiny, lebo prichádza deň Hospodina. Áno, blízko je

Joe 1:15 - Ach, čo to za deň, veď blízko je deň Hospodina! Príde ako skaza od Všemohúceho.

Sof 1:14 - Blízko je ten veľký Hospodinov deň, veľmi rýchlo sa blíži. V deň Hospodina sa bude zúfalo volať: Bojovník tam kričí!

Verš 10

Pred nimi sa zatrasie zem, nebesá sa zachvejú, slnko a mesiac stemnejú a hviezdy stratia svoj jas.

Iz 13:10 - Pretože hviezdy nebies a ich súhvezdia nevydajú svetlo, slnko sa zatmie pri východe a mesiac sa nezaskvie svetlom.

Ez 32:7 - Keď vyhasneš, zakryjem nebesá a zatemním na nich hviezdy. Slnko zakryjem oblakom a mesiac už nevydá svoje svetlo.

Verš 11

Hospodin vydá povel svojmu vojsku, lebo jeho tábor je veľmi veľký a mocní sú tí, čo splnia jeho rozkaz. Preto je deň Hospodina veľký a veľmi hrozný. Kto ho môže zniesť?

Jer 30:7 - Beda, lebo veľký je tento deň, niet mu podobného, čas úzkosti pre Jákoba, ale bude z neho vyslobodený.

Am 5:18 - Beda tým, čo si žiadajú deň Hospodina! Načože je vám deň Hospodina? Je tmou a nie svetlom!

Sof 1:15 - Ten deň bude dňom hnevu, súženia a tiesne, dňom spúšte a skazy, dňom tmy a temna, dňom oblakov a mrákavy,

Verš 12

Teraz však — znie výrok Hospodina — vráťte sa ku mne celým srdcom a pôstom, plačom a nárekom!

Jer 4:1 - Ak sa chceš obrátiť, Izrael — znie výrok Hospodina —, vráť sa ku mne! Ak odstrániš spredo mňa svoje ohavnosti a nebudeš blúdiť,

Verš 13

Roztrhnite si srdcia a nie rúcha, vráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu! Veď je milostivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý, lebo mu je ľúto spôsobiť pohromu.

Ex 34:6 - Hospodin prechádzal pred ním a volal: Hospodin, Hospodin! Milosrdný, láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný Boh!

Ž 86:15 - Ty však, Pane, si Boh milosrdný a milostivý, zhovievavý, plný lásky a vernosti.

Jon 4:2 - Potom sa modlil k Hospodinovi: Ach, Hospodin, či som to nepovedal, kým som bol vo svojej krajine? Preto som chcel predtým ujsť do Taršíša, lebo som vedel, že ty si Boh milostivý, ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote. Ty oľutuješ pohromu.

Verš 14

Kto vie, či sa opäť nezľutuje a nezanechá za sebou požehnanie, takže bude pokrmová i nápojová obeta pre Hospodina, vášho Boha.

Jon 3:9 - Kto vie? Boh môže zmeniť svoj zámer, aby sa zmiloval a môže sa odvrátiť od svojho pálčivého hnevu, aby sme nezahynuli.

Verš 15

Zatrúbte na roh na Sione! Vyhláste posvätný pôst, zvolajte slávnostné zhromaždenie!

Joe 1:14 - Vyhláste posvätný pôst! Zvolajte slávnostné zhromaždenie! Zhromaždite starších, všetkých obyvateľov krajiny do domu Hospodina, vášho Boha, a volajte o pomoc k Hospodinovi!

Verš 17

Medzi predsieňou a oltárom nech plačú kňazi, služobníci Hospodina, a nech prosia: Ušetri, Hospodin, svoj ľud, a nevydaj na potupu svoj dedičný podiel, aby sa pohania z neho nevysmievali. Prečo by mali vravieť medzi národmi: Kdeže je ich Boh?

Ž 42:10 - Poviem Bohu, svojej Skale: Prečo si na mňa zabudol? Prečo mám chodiť v smútku utláčaný nepriateľom?

Ž 79:10 - Prečo majú pohania vravieť: Kde je ich Boh? Nech pohania pred našimi očami poznajú pomstu za preliatu krv tvojich sluhov!

Ž 115:2 - Prečo majú hovoriť pohania: Kde je ich Boh?

Verš 25

Vynahradím vám roky, v ktorých žrali kobylky a chrústy, koníky i húsenice, moje veľké vojsko, ktoré som poslal na vás.

Joe 1:4 - Čo ostalo po húseniciach, požrali kobylky; čo ostalo po kobylkách, požrali chrústy; čo ostalo po chrústoch, požrali koníky.

Verš 28

Iz 44:3 - Lebo vylejem vodu na smädnú pôdu a vodné toky na súš. Vylejem svojho ducha na tvoje potomstvo a svoje požehnanie na tvojich potomkov.

Ez 39:29 - Už nikdy neskryjem svoju tvár pred nimi, lebo vylejem svojho Ducha na dom Izraela — znie výrok Pána, Hospodina.

Sk 2:17 - V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem svojho Ducha na každé telo. Vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vašim starcom sa budú snívať sny.

Verš 31

Joe 3:15 -

Joel 2,2 - Národ sú aj tu kobylky, porov. 1,6, tie tiahnu ako mračná. – Podľa niektorých je v hl. 2 už nie reč o kobylkách, ale o nepriateľskom vojsku.

Joel 2,3 - O záhrade Eden pozri pozn. k Iz 51,3; porov. Ez 28,13.

Joel 2,4 - Podobný opis kobyliek pozri Zjv 9,7–9.

Joel 2,6 - "Z tvárí sa červeň sťahuje" rozumej: tváre blednú od strachu.

Joel 2,10 - O zjavoch, opísaných v tomto verši, pozri pozn. k Iz 13,10. Proroci často spájajú blízke pohromy s pohromami ďalekej budúcnosti, najmä s posledným súdom. Aj Pán Ježiš hovoril v jednej reči aj o skaze Jeruzalema, aj o poslednom súde.

Joel 2,11 - Aj záplava kobyliek je len Pánovo vojsko, plní jeho rozkaz.

Joel 2,13 - Roztrhnuté rúcho bolo u Izraelitov, (a je podnes) znak smútku. Ale vonkajšie znaky bez vnútornej ľútosti nemajú ceny.

Joel 2,14 - Pán prišiel síce trestať, ale ak bude vidieť, že sa národ obrátil a činí pokánie, zmení trest na požehnanie, dá hojnú úrodu, ktorá zase umožní obety.

Joel 2,17 - Prorok má pred očami svoj národ, veriaci v jedného Boha. Keby národ priveľmi trpel, pohania by sa mu posmievali, že nemá Boha, že sa nemá kto oň starať. "Národy" – sú pohania – modloslužobníci.

Joel 2,20 - Východné more je Mŕtve more, Západné je Stredozemné more. Do týchto morí vženie Boh kobylky, ktoré prišli od severu a priveľmi spustošili krajinu. Ale Boh chce súčasne azda ubezpečiť národ aj o tom, že zničí aj nepriateľské vojská Asýrov a iných nepriateľov, ktoré spravidla tiež prichádzali od severu. – Výkal a zdochliny kobyliek rozširovali zápach.

Joel 2,21-27 - Boh sľubuje, že po pliage kobyliek prídu roky požehnania a hojnosti. Opisovanie takýchto hojných čias vyvolalo u Izraelitov vždy myšlienku na požehnané mesiášske časy. Aj Joel na ne myslí, lebo už tu sľubuje národu "Učiteľa spravodlivosti", Mesiáša. Takto tvorí táto stať akýsi prechod k nasledujúcej, už nesporne mesiášskej stati. – Vo verši 25 sa opakujú tie isté štyri názvy kobyliek, s ktorými sme sa stretli v 1,4.