výhody registrácie

1. Kniha Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

1Moj 25, 1-34

1 (ECAV) Abrahám si vzal druhú ženu, menom Ketúra.
1 (ROH) A Abrahám sa znova oženil a vzal si ženu, ktorej bolo meno Ketura,

2 (ECAV) Tá mu porodila Zimrána, Jokšána, Medána, Midjána, Jišbáka a Šúacha.
2 (ROH) a porodila mu Zimrana, Jokšana, Madana, Madiana, Jišbáka a Šúacha.

3 (ECAV) Jokšán splodil Šebu a Dedána; synovia Dedánovi boli Aššúrovia, Letúšovia a Leumovia.
3 (ROH) A Jokšan splodil Šebu a Dedána. A synovia Dedánovi boli Assúrim, Letuším a Leummím.

4 (ECAV) Synovia Midjánovi sú Éfa, Éfer, Chánóch, Abída a Eldáá. Títo všetci sú potomkami Ketúry.
4 (ROH) A synovia Madianovi: Éfa, Efer, Chanoch, Abída a Eldea. Všetci títo boli synmi Keturinimi.

5 (ECAV) Abrahám dal Izákovi všetko, čo mal,
5 (ROH) A Abrahám dal všetko, čo mal, Izákovi.

6 (ECAV) ale synom vedľajších žien, ktoré mal Abrahám, dal dary a poslal ich ešte za svojho života preč od svojho syna Izáka na východ, do východnej krajiny.
6 (ROH) A synom ženín, ktoré mal Abrahám, dal Abrahám dary a poslal ich preč od Izáka, svojho syna, kým ešte žil, na východ, do východnej zeme.

7 (ECAV) Počet rokov Abrahámovho života bol 175;
7 (ROH) A toto sú dni rokov života Abrahámovho, ktoré žil: sto sedemdesiatpäť rokov.

8 (ECAV) potom skonal. Tak zomrel Abrahám v požehnanom veku, starý, sýty života, a bol pripojený k svojmu príbuzenstvu.
8 (ROH) A tak dokonal Abrahám a zomrel v dobrej starobe, starý a sýty veku, a bol pripojený k svojmu ľudu.

9 (ECAV) Jeho synovia, Izák a Izmael, ho pochovali do jaskyne Machpéla na poli Efróna, syna Chetejca Cóchara, ktoré je naproti Mamré,
9 (ROH) A pochovali ho Izák a Izmael jeho synovia, v jaskyni Machpele, na poli Efrona, syna Cochára, Heteja, ktoré je naproti Mamremu.

10 (ECAV) na poli, ktoré Abrahám kúpil od Chetejcov. Tam pochovali Abraháma a jeho ženu Sáru.
10 (ROH) Na tom istom poli, ktoré kúpil Abrahám od synov Hetových; tam bol pochovaný Abrahám i Sára, jeho žena.

11 (ECAV) Po smrti Abrahámovej Boh požehnával jeho syna Izáka; a Izák býval pri studni Lachaj Róí.
11 (ROH) A stalo sa po smrti Abrahámovej, že Bôh požehnal Izáka, jeho syna. A Izák býval pri studni Živého, ktorý ma vidí.

12 (ECAV) Toto je rodokmeň Abrahámovho syna Izmaela, ktorého porodila Abrahámovi Sárina slúžka, Egypťanka Hagar.
12 (ROH) A toto sú rody Izmaela, syna Abrahámovho, ktorého porodila Egypťanka Hagar, dievka Sárina, Abrahámovi.

13 (ECAV) Toto sú mená Izmaelových synov podľa ich mien a rodov: Nebájot, prvorodený syn Izmaelov. Kédár, Adbeél, Mibsám,
13 (ROH) Tedy toto sú mená synov Izmaelových, ktorými sa menujú po svojich rodoch: prvorodený Izmaelov Nebajot, Kédar, Adbeel a Mibsám,

14 (ECAV) Mišmá, Dúmá, Massa,
14 (ROH) Mišma, Dúma a Massa.

15 (ECAV) Chadad, Témá, Jetúr, Náfíš a Kédma.
15 (ROH) Chadar a Téma, Jetur, Nafíš a Kédma.

16 (ECAV) Toto sú synovia Izmaelovi a to sú ich mená podľa dedín a táborísk: dvanásť kmeňových kniežat.
16 (ROH) Toto sú synovia Izmaelovi, a toto sú ich mená po ich vsiach a po ich táboroch, dvanásť kniežat ich kmeňov.

17 (ECAV) Izmaelov život bol dlhý 137 rokov; potom skonal. Izmael zomrel a pripojený bol k svojmu príbuzenstvu.
17 (ROH) A toto sú roky života Izmaelovho: sto tridsaťsedem rokov. A tak dokonal a zomrel, a bol pripojený k svojmu ľudu.

18 (ECAV) Izmaelci bývali od Chavíly až po Šúr, východne od Egypta, smerom k Asýrii. Usadili sa východne od všetkých svojich bratov.
18 (ROH) A bývali od Chavily až po Šúr, ktoré leží oproti Egyptu, jako ideš do Assýrie. A tak položil sa losom pred tvárou všetkých svojich bratov.

19 (ECAV) Toto je rodokmeň Abrahámovho syna Izáka: Abrahám splodil Izáka.
19 (ROH) A toto sú zase rody Izáka, syna Abrahámovho. Abrahám splodil Izáka.

20 (ECAV) Izák mal štyridsať rokov, keď si vzal za ženu Rebeku, dcéru Aramejca Betúéla z Paddan Aramu, sestru Aramejca Lábána.
20 (ROH) A Izákovi bolo štyridsať rokov, keď si vzal Rebeku, dcéru Aramejca Betuela z Pádan-arama, sestru Aramejca Lábana, za ženu.

21 (ECAV) Izák sa modlil k Hospodinovi za svoju ženu, pretože bola neplodná. Hospodin ho vypočul a jeho žena Rebeka počala.
21 (ROH) A Izák sa pokorne modlil Hospodinovi za svoju ženu, lebo bola neplodná. A Hospodin vyslyšal jeho pokornú modlitbu, a počala Rebeka, jeho žena.

22 (ECAV) Keď sa však synovia zrážali v jej živote, povedala: Ak je tomu tak, načo som v tomto stave? A šla sa pýtať Hospodina.
22 (ROH) A keď sa strkaly deti v jej živote, riekla: Jestli tak, načo ja toto? A išla sa pýtať Hospodina.

23 (ECAV) A Hospodin jej odpovedal: Dva národy sú v tvojom živote a dva kmene sa rozvetvia z tvojho vnútra. Jeden kmeň prevládne druhý a starší bude slúžiť mladšiemu.
23 (ROH) A Hospodin jej povedal: Dva národy sú v tvojom živote, a dvojí ľud sa rozíde z tvojho lona, a jeden ľud bude mocnejší od druhého ľudu, a väčší bude slúžiť menšiemu.

24 (ECAV) Keď sa jej naplnil čas, aby porodila, hľa, dvojčatá boli v jej živote.
24 (ROH) Keď sa potom naplnily jej dni, aby porodila, tu hľa, dvojčatá boly v jej živote.

25 (ECAV) Prvý, ktorý vyšiel, bol ryšavý a celý bol ako kožuch chlpatý, i pomenovali ho Ézavom.
25 (ROH) A vyšiel prvý červený, celý jako chlpatý odev, a nazvali jeho meno Ezav ,

26 (ECAV) Potom vyšiel jeho brat a rukou sa pevne držal Ézavovej päty, i pomenovali ho Jákobom. Izák mal práve šesťdesiat rokov, keď sa narodili.
26 (ROH) a potom vyšiel jeho brat, ktorého ruka držala pätu Ezavovu, a tak nazvali jeho meno Jakob . A Izákovi bolo šesťdesiat rokov, keď ich porodila.

27 (ECAV) Keď chlapci vyrástli, Ézav sa stal zdatným lovcom a žil na poli, Jákob však bol pokojamilovným mužom a býval v stanoch.
27 (ROH) A keď vyrástli chlapci, bol Ezav mužom, ktorý sa rozumel lovu, mužom poľa, a Jakob bol prostý muž a býval v stánoch.

28 (ECAV) Izák si obľúbil Ézava, lebo rád jedával divinu, Rebeka si však obľúbila Jákoba.
28 (ROH) A Izák miloval Ezava, pretože jedával z jeho lovu, a Rebeka zase milovala Jakoba.

29 (ECAV) Keď raz Jákob uvaril jedlo a Ézav prišiel domov z poľa unavený,
29 (ROH) A raz uvaril Jakob váru, a Ezav prišiel s poľa a bol ustatý a zomdlený.

30 (ECAV) povedal Ézav Jákobovi: Daj sa mi najesť z toho červeného jedla, lebo som unavený. Preto sa volá Edóm.
30 (ROH) A Ezav povedal Jakobovi: Nože mi daj zhltnúť z toho červeného tu! Lebo som hladný a zomdlený. Preto nazvali jeho meno Edom <Červený>.

31 (ECAV) Ale Jákob povedal: Predaj mi najprv prvorodenstvo.
31 (ROH) Ale Jakob mu povedal: Predaj mi dneská svoje prvorodenstvo!

32 (ECAV) Nato povedal Ézav: Beztak už idem umrieť, načo mi je teda prvorodenstvo?
32 (ROH) A Ezav povedal: Hľa, jednako idem zomrieť, načože mi je prvorodenstvo?!

33 (ECAV) A Jákob povedal: Hneď mi to odprisahaj! A on mu odprisahal; tak predal svoje prvorodenstvo Jákobovi.
33 (ROH) A Jakob povedal: Prisahaj mi dnes a hneď tu! A prisahal mu a predal Jakobovi svoje prvorodenstvo.

34 (ECAV) Potom dal Jákob Ézavovi chleba a misu šošovice; ten sa najedol a napil. Potom vstal a odišiel. Tak pohrdol Ézav prvorodenstvom.
34 (ROH) Vtedy dal Jakob Ezavovi chleba a šošovičnej váre. A jedol a pil a vstal a išiel, a tak pohŕdol Ezav prvorodenstvom.


1Moj 25, 1-34





Verš 32
Nato povedal Ézav: Beztak už idem umrieť, načo mi je teda prvorodenstvo?
Iz 22:13 - Tu však je veselosť a radosť, zabíjanie dobytka a rezanie oviec, jedenie mäsa a pitie vína; jedzme, pime, lebo zajtra zomrieme!
1Kor 15:32 - Že som sa v Efeze boril so šelmami ako ostatní ľudia, čo mi to osoží? Ak mŕtvi nie sú kriesení, tak potom: Jedzme a pime, lebo zajtra umrieme.

Verš 2
Tá mu porodila Zimrána, Jokšána, Medána, Midjána, Jišbáka a Šúacha.
1Krn 1:32 - Synovia Ketúry, vedľajšej ženy Abrahámovej: porodila Zimrána, Jokšána, Medána, Midjána, Jišbáka a Šúacha. Synovia Jokšánovi: Sába a Dedan.

Verš 5
Abrahám dal Izákovi všetko, čo mal,
Gn 24:36 - Sára, žena môjho pána, porodila môjmu pánovi v jeho starobe syna a on mu dal všetko, čo mal.

Verš 8
potom skonal. Tak zomrel Abrahám v požehnanom veku, starý, sýty života, a bol pripojený k svojmu príbuzenstvu.
Gn 15:15 - Ty však v pokoji vojdeš ku svojim otcom a budeš pochovaný v požehnanej starobe.

Verš 13
Toto sú mená Izmaelových synov podľa ich mien a rodov: Nebájot, prvorodený syn Izmaelov. Kédár, Adbeél, Mibsám,
1Krn 1:29 - Ich rodokmeň je tento: Izmaelov prvorodenec Nebájót a Kédár, Adbeél, Mibsám,

Verš 21
Izák sa modlil k Hospodinovi za svoju ženu, pretože bola neplodná. Hospodin ho vypočul a jeho žena Rebeka počala.
Rim 9:10 - A nielen to, ale aj keď Rebeka bola tehotná od jedného (muža), Izáka, nášho otca,

Verš 23
A Hospodin jej odpovedal: Dva národy sú v tvojom živote a dva kmene sa rozvetvia z tvojho vnútra. Jeden kmeň prevládne druhý a starší bude slúžiť mladšiemu.
2Sam 8:14 - Posádky umiestnil aj v celom Edóme, takže celý Edóm bol poddaný Dávidovi. Hospodin pomáhal Dávidovi všade, kde chodil.
Rim 9:12 - a závislá od Toho, ktorý povoláva, a nie od skutkov, bolo jej povedané: Starší bude slúžiť mladšiemu,

Verš 26
Potom vyšiel jeho brat a rukou sa pevne držal Ézavovej päty, i pomenovali ho Jákobom. Izák mal práve šesťdesiat rokov, keď sa narodili.
Oz 12:3 - Hospodin má spor s Júdom, potrestať chce Jákoba podľa jeho ciest a odplatiť mu podľa jeho skutkov.

Gn 25,1-11 - Zoznam Abrahámových synov z Ketury je vlastne doplnením rodostromu 11,27–32. Niektoré mená označujú osoby, iné zasa národy. Národy sú: Asýrčania, ktorí bývali v susedstve potomkov Izmaelových, Madiánčania, ktorí obývali Sinajský polostrov a pri ktorých sa osadili Latusiti. Saba a Dadan uvádzajú sa v 10,7 medzi Kušitmi. Ostatné mená pravdepodobne označujú už len Keturiných synov. – Abrahám umiera, keď Izák mal už sedemdesiatpäť rokov. Jakub a Ezau mali po pätnásť (25,26).

Gn 25,12-18 - Potomkovia Izmaelovi sa osadili v Severnej Arábii.

Gn 25,19 - Týmto veršom sa začína podľa hebrejského textu ôsmy diel Knihy Genezis. Zdalo by sa, že bude v nej reč o Izákovi. Opisuje osudy jeho dvoch synov, Jakuba a Ezaua. Paddan Aram, doslova rovina Aram, označuje Mezopotámiu, najmä jej severnú časť v okolí Charanu.

Gn 25,22 - Rebeka považuje pohyb detí za zlé znamenie. Ak z toho má byť nešťastie, nuž nemusela ani počať: Ak je to tak, prečo som takáto, t. j. v požehnanom stave. Vo svojom trápení šla sa poradiť Pána. Asi k nejakému oltáru.

Gn 25,23 - Nevieme ani, ako sa to opýtanie stalo, ani ako jej Pán odpovedal. Odpoveď je rytmická a naznačuje, že Rebeka bude matkou dvoch národov. Splní sa, čo jej boli žičili pri odchode z otcovského domu (24,60). Nepokoj, pohyb detí v živote matky, je predzvesťou ich nepokojného života. Oba národy budú v ustavičnom napätí a nepokoji medzi sebou. A potomci mladšieho budú vládnuť nad potomkami toho, čo sa narodí prv. Právo prvorodeného nezaisťuje mu nijakú prednosť v rode.

Gn 25,25 - Červený – ,admóní' – rozumie sa alebo červenej pokožky, alebo len ryšavých vlasov. Na toto nadväzuje aj v. 30: Edom ,červený' od slova ,asah – červenať sa', Ezau ,chlpatý, zarastený. Ako kožuch' – sé 'ar už vopred označuje kraj Seir, kde potomkovia Edomovi-Ezauovi budú bývať. Edom, Idumea, krajina medzi Mŕtvym morom a Elamským zálivom, neskoršie zahrňovala aj severnú časť Sinajského polostrova až po južné hranice Palestíny.

Gn 25,26 - Jakub –,ágéb' ,päta' a tiež i ten, čo drží pätu. Jakub chytil pätu svojho brata, akoby ho chcel zadržať, akoby chcel byť on prvorodený. Na príhodu sa spomenie ešte v 27,36.

Gn 25,27-34 - Bratia boli rozličnej povahy. Otec mal radšej prvorodeného, a matka zasa mladšieho. Asi preto, lebo vedela, že Jakub bude viac znamenať pre rod ako Ezau (v. 23). V celej rozprave javí sa Ezau ako nerozumný, ľahkovážny. Jakub zasa ako prezieravý a mysliaci do budúcnosti. Jakub svojím počínaním plní len to, čo Boh už predtým prezradil jeho matke. Jakubovo počínanie iste nie je najstatočnejšie, ale nesmieme ho posudzovať podľa kresťanskej morálky. Edom – červený, pozri vyššie v. 24. Ezauovi nezáleží na prvorodenstve, on sa o také veci málo stará. Žije zo dňa na deň. Jakub je však pravý opak: je pastierom a roľníkom, a preto myslí na budúcnosť. Váži si právo prvorodenstva. Ono dávalo nárok na dve čiastky z otcovského majetku a okrem toho prvorodený po otcovej smrti sa stával hlavou rodiny. V tomto prípade išlo aj o požehnania, ktoré dostal už ich starý otec Abrahám, a ony iste prejdú s otcovským požehnaním na dediča Izákovho. Preto Jakub, o ktorom už Pán prezradil, že bude vládnuť nad svojím bratom, domáha sa tejto hodnosti. Lež jeho skutok nemožno schvaľovať; mal nechať všetko na riadenie Božie. Ezau predal svoje právo za jediné jedlo – tak robí každý hriešnik, ktorý za krátku radosť, za hriech, stráca právo na večný život.