výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(LS - Francúzsky - Louis Segond)

Jób 16, 1-22

1 (LS) Job prit la parole et dit:
1 (KAT) Jób odpovedal:
1 (B21) Job na to řekl:

2 (LS) J'ai souvent entendu pareilles choses; Vous êtes tous des consolateurs fâcheux.
2 (KAT) „Nuž vecí takých počul som už premnoho. Ste tešiteľmi všetci na ťarchu.
2 (B21) "Už jsem těch věcí slyšel přespříliš - jako těšitelé jste ukrutní!

3 (LS) Quand finiront ces discours en l'air? Pourquoi cette irritation dans tes réponses?
3 (KAT) Bude už koniec týmto slovám do vetra? Veď čo ťa núti odpovedať mi?
3 (B21) Prý: ‚Kdy už skončí to mluvení do větru?' Nebo: ‚Co tě dráždí ke tvým výlevům?'

4 (LS) Moi aussi, je pourrais parler comme vous, Si vous étiez à ma place: Je vous accablerais de paroles, Je secouerais sur vous la tête,
4 (KAT) Ja by som mohol tiež ako vy hovoriť, keby ste vy boli miesto mňa, snovať také reči proti vám a krútiť hlavou nad vami.
4 (B21) I já bych uměl mluvit jako vy, kdybyste na mém místě usedli. Svými řečmi bych vás uměl zahrnout, potřásat nad vámi hlavou svou.

5 (LS) Je vous fortifierais de la bouche, Je remuerais les lèvres pour vous soulager.
5 (KAT) No obodroval by som vás svojimi ústami a chvenie svojich perí by som nezadržoval.
5 (B21) Svými ústy bych vás ale povzbudil, slova mých rtů by byla útěchou.

6 (LS) Si je parle, mes souffrances ne seront point calmées, Si je me tais, en quoi seront-elles moindres?
6 (KAT) Ak vravieť začnem, môj bôľ sa nezmierňuje, ak prestanem, neodchádza odo mňa.
6 (B21) Mluvím-li, má bolest se nemírní, mlčím-li, v čem se mi uleví?

7 (LS) Maintenant, hélas! il m'a épuisé... Tu as ravagé toute ma maison;
7 (KAT) No teraz ma už naskrze vysilil
7 (B21) Teď jsi mě, Bože, opravdu vysílil. Zničils mě i mé nejbližší!

8 (LS) Tu m'as saisi, pour témoigner contre moi; Ma maigreur se lève, et m'accuse en face.
8 (KAT) a jeho tlupa sa ma zmocňuje. Dal sa za svedka, by sa vrhol na mňa, môj žalobca tak svedčí proti mne.
8 (B21) Vrásky na mém těle svědčí proti mně, má vyhublost vstává a obviňuje mě.

9 (LS) Il me déchire et me poursuit dans sa fureur, Il grince des dents contre moi, Il m'attaque et me perce de son regard.
9 (KAT) Má hnev na korisť, a tak ma schvatol a zubmi na mňa zaškrípal i ostro zazrel na mňa škodca môj.
9 (B21) Zuřivě drásá mě Bůh, nenávidí mě, můj sok proti mně zuby skřípe, probodává mě pohledem.

10 (LS) Ils ouvrent la bouche pour me dévorer, Ils m'insultent et me frappent les joues, Ils s'acharnent tous après moi.
10 (KAT) Už svoje ústa roztvárajú na mňa a na posmech ma bijú po tvári, zhŕkli sa všetci proti mne.
10 (B21) Kdekdo si na mě ústa otevře, s posměchem bijí mě do tváře, všichni se srotili proti mně.

11 (LS) Dieu me livre à la merci des impies, Il me précipite entre les mains des méchants.
11 (KAT) Boh ma dal zlostníkovi napospas a vydal ma do rúk bezbožníkov.
11 (B21) Bůh mě dal napospas ničemům, předhodil mě zlosynům.

12 (LS) J'étais tranquille, et il m'a secoué, Il m'a saisi par la nuque et m'a brisé, Il a tiré sur moi comme à un but.
12 (KAT) V pokoji žil som, náhle si ma vydesil, za krk zdrapil a celkom skrušil ma, sebe za cieľ si ma postavil.
12 (B21) Žil jsem v poklidu - vtom na mě udeřil, chytil mě za krk a bil a bil! Udělal si ze mě terč,

13 (LS) Ses traits m'environnent de toutes parts; Il me perce les reins sans pitié, Il répand ma bile sur la terre.
13 (KAT) Už jeho strely poletujú kolo mňa, mne kruto roztína obličky a moju žlč na zem vylieva.
13 (B21) zasypává mě deštěm střel. Bez milosti mě seká do slabin, mou žluč nechá stříkat po zemi.

14 (LS) Il me fait brèche sur brèche, Il fond sur moi comme un guerrier.
14 (KAT) Mne dáva vskutku úder jeden za druhým, sťa bojovník on na mňa rúti sa.
14 (B21) Dává mi jeden úder za druhým, vrhá se na mě jako válečník.

15 (LS) J'ai cousu un sac sur ma peau; J'ai roulé ma tête dans la poussière.
15 (KAT) Tak, žínenku už ušil som si na kožu a svoj roh som do prachu pohrúžil.
15 (B21) Zjizvenou kůži pytlem zakryl jsem, svým čelem ryji zem.

16 (LS) Les pleurs ont altéré mon visage; L'ombre de la mort est sur mes paupières.
16 (KAT) To sčervenala mi tvár od plaču, a tma mi leží kolo mihalníc,
16 (B21) Tvář mi od pláče opuchla, stín smrti mi leží na víčkách.

17 (LS) Je n'ai pourtant commis aucune violence, Et ma prière fut toujours pure.
17 (KAT) hoc násilie na mojich rukách nie je a moje modlitby sú bez škvrny.
17 (B21) Já přece nemám na rukou násilí, má modlitba je bez poskvrny!

18 (LS) O terre, ne couvre point mon sang, Et que mes cris prennent librement leur essor!
18 (KAT) Ach, zem, krv moju pozakrývať nechci! Nech pre môj plač niet miesta skrytého!
18 (B21) Země, nepřikrývej moji krev, můj křik ať odpočinku nedojde!

19 (LS) Déjà maintenant, mon témoin est dans le ciel, Mon témoin est dans les lieux élevés.
19 (KAT) Už svojho svedka iba na nebi mám a ručiteľ môj na výsostiach je.
19 (B21) Mám svědka v nebi právě teď, tam nahoře mám svého přímluvce.

20 (LS) Mes amis se jouent de moi; C'est Dieu que j'implore avec larmes.
20 (KAT) Druhovia sa mi tu posmievajú, ale moje oko hľadí v slzách k Bohu,
20 (B21) Když se mi vysmívají přátelé, k Bohu přes slzy dívám se.

21 (LS) Puisse-t-il donner à l'homme raison contre Dieu, Et au fils de l'homme contre ses amis!
21 (KAT) by dal mužovi aj voči Bohu právo, jak ho človek má voči blížnemu.
21 (B21) Kéž by se člověk mohl s Bohem přít, jako se lidé přou s přáteli!

22 (LS) Car le nombre de mes années touche à son terme, Et je m'en irai par un sentier d'où je ne reviendrai pas.
22 (KAT) Lebo uplynie pár krátkych rokov a pôjdem cestou, z ktorej niet návratu.
22 (B21) Roky mně odměřené se chýlí ke konci, odcházím na cestu, z níž se nevrátím.


Jób 16, 1-22





Verš 9
Il me déchire et me poursuit dans sa fureur, Il grince des dents contre moi, Il m'attaque et me perce de son regard.
Jób 10:16 - Et si j'ose la lever, tu me poursuis comme un lion, Tu me frappes encore par des prodiges.
Jób 13:24 - Pourquoi caches-tu ton visage, Et me prends-tu pour ton ennemi?

Verš 2
J'ai souvent entendu pareilles choses; Vous êtes tous des consolateurs fâcheux.
Jób 13:4 - Car vous, vous n'imaginez que des faussetés, Vous êtes tous des médecins de néant.

Verš 12
J'étais tranquille, et il m'a secoué, Il m'a saisi par la nuque et m'a brisé, Il a tiré sur moi comme à un but.
Jób 7:20 - Si j'ai péché, qu'ai-je pu te faire, gardien des hommes? Pourquoi me mettre en butte à tes traits? Pourquoi me rendre à charge à moi-même?
Nár 3:12 - Il a tendu son arc, et il m'a placé Comme un but pour sa flèche.

Verš 21
Puisse-t-il donner à l'homme raison contre Dieu, Et au fils de l'homme contre ses amis!
Jób 31:35 - Oh! qui me fera trouver quelqu'un qui m'écoute? Voilà ma défense toute signée: Que le Tout-Puissant me réponde! Qui me donnera la plainte écrite par mon adversaire?
Kaz 6:10 - Ce qui existe a déjà été appelé par son nom; et l'on sait que celui qui est homme ne peut contester avec un plus fort que lui.
Iz 45:9 - Malheur à qui conteste avec son créateur! -Vase parmi des vases de terre! -L'argile dit-elle à celui qui la façonne: Que fais-tu? Et ton oeuvre: Il n'a point de mains?
Rim 9:20 - O homme, toi plutôt, qui es-tu pour contester avec Dieu? Le vase d'argile dira-t-il à celui qui l'a formé: Pourquoi m'as-tu fait ainsi?

Verš 15
J'ai cousu un sac sur ma peau; J'ai roulé ma tête dans la poussière.
Jób 30:19 - Dieu m'a jeté dans la boue, Et je ressemble à la poussière et à la cendre.

Job 16,8 - Veľmi ťažký, azda porušený text.

Job 16,9-10 - Ako si počínajú divé zvery a šelmy proti svojej úbohej koristi, tak kruto si počínajú aj Jóbovi priatelia proti svojmu niekdajšiemu vernému druhovi. Miesto pravej a úprimnej potechy nemilosrdne ho sužujú, keď mu siahajú na posledné, čo mu zostalo po toľkých stratách majetku a zdravia: na jeho nevinnosť a čestné meno.

Job 16,15 - "Žínenka" znamená smútočné rúcho, ušité z vrecoviny, ktoré nosili na holom tele (preto hovorí Jób: "ušil som si ju na kožu").

Job 16,18 - Vyliata krv volala o pomstu. Preto si Jób žiada, aby ju zem nepokryla. Jóbova krv má vznášať žaloby za všetky jeho telesné a duševné útrapy. Taká nevinne vyliata krv volala podľa predstavy tamojších ľudí k Bohu o pomstu (Gn 4,10; Iz 26,21), kým ju nezakryjú, t. j. kým ju nevypomstia. V tých krajoch vládlo prísne ustanovenie o krvnej pomste podľa zásady: Život za život, zub za zub! Dokiaľ zavraždený človek nebol pomstený smrťou samého vraha, mŕtvola nevinne zavraždeného nebola "prikrytá", nemala nárok na pravé spočinutie.