Bél a drak

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

BaD 1, 1-42

1 Kráľ Astyagés bol pripojený k svojim otcom a jeho kráľovstvo prevzal Peržan Kýros. 2 Daniel bol kráľovým spoločníkom pri stole a bol najváženejší spomedzi všetkých kráľových priateľov. 3 Babylončania mali modlu, ktorá sa volala Bél. Denne pre ňu spotrebovali dvanásť meríc najjemnejšej pšeničnej múky, štyridsať oviec a šesť amfor vína. 4 Kráľ modlu uctieval a každý deň sa jej šiel pokloniť, ale Daniel sa klaňal svojmu Bohu. 5 Kráľ sa ho spýtal: Prečo sa neklaniaš Bélovi? On odpovedal: Pretože neuctievam modly vyrobené rukou, ale živého Boha, ktorý stvoril nebo i zem a ktorý vládne nad každým živým tvorom. 6 Kráľ mu povedal: Vari sa ti nezdá, že Bél je živý boh? Nevidíš, koľko toho každý deň poje a vypije? 7 Daniel sa zasmial a povedal: Nedaj sa balamutiť, kráľ! Lebo tento boh je vnútri číra hlina a zvonku bronz. Nikdy nejedol ani nepil. 8 Vtedy sa kráľ nahneval, zavolal svojich kňazov a povedal im: Ak mi nepoviete, kto hlce tie výdavky, zomriete. No ak dokážete, že ich poje Bél, zomrie Daniel, pretože sa rúhal Bélovi. 9 Daniel povedal kráľovi: Nech sa stane podľa tvojich slov. Bélových kňazov okrem žien a detí bolo sedemdesiat. 10 Kráľ prišiel s Danielom do Bélovej svätyne. 11 Bélovi kňazi povedali: Pozri, my vyjdeme von a ty, kráľ, priprav jedlá, namiešaj víno, polož ho, zavri dvere a zapečať ich svojím prsteňom. Keď potom ráno prídeš a nezistíš, že Bél všetko zjedol, zomrieme. Inak zomrie Daniel, ktorý luhal proti nám. 12 Netrápili sa, pretože pod obetným stolom urobili tajný vchod; ním pravidelne vchádzali dnu a obety odnášali. 13 Keď teda kňazi vyšli, kráľ predložil pokrmy Bélovi. 14 Daniel však prikázal svojim sluhom, aby doniesli popol a porozsýpali ho po celom chráme tak, aby to videl iba kráľ. Keď vyšli von, zavreli dvere a zapečatili ich kráľovským prsteňom. Potom odišli. 15 Kňazi prišli v noci podľa svojho zvyku aj so ženami a s deťmi a všetko pojedli a vypili. 16 Kráľ vstal včasráno a Daniel s ním. 17 Kráľ sa opýtal: Daniel, sú pečate neporušené? A on odpovedal: Neporušené, kráľ. 18 Len čo otvoril dvere, kráľ pozrel na obetný stôl a zvolal silným hlasom: Veľký si, Bél, a niet u teba nijakej lesti. 19 Ale Daniel sa zasmial, zadržal kráľa, aby nešiel dnu, a povedal mu: Pozri sa na podlahu a uvedom si, čie sú tie stopy. 20 Kráľ povedal: Vidím stopy mužov, žien a detí. 21 Vtedy sa kráľ veľmi rozhneval a kázal pochytať kňazov, ich ženy aj deti. Ukázali mu tajné dvere, cez ktoré vchádzali a konzumovali, čo bolo na obetnom stole. 22 Kráľ ich dal usmrtiť a Béla vydal napospas Danielovi. Ten ho rozbil i s jeho svätyňou. 23 V Babylone bol aj veľký drak, ktorého Babylončania uctievali. 24 Kráľ povedal Danielovi: Nemôžeš povedať, že to nie je živý boh. Pokloň sa mu. 25 Ale Daniel odpovedal: Klaňať sa budem Pánovi, svojmu Bohu, lebo on je živý Boh. Ty však, kráľ, daj mi povolenie a ja draka zabijem bez meča i bez palice. 26 Kráľ povedal: Dávam ti povolenie. 27 Vtedy Daniel vzal smolu, tuk a vlasy, dal to spolu variť, narobil z toho placky a vložil ich do drakovej tlamy. Drak to zožral a praskol. Vtedy Daniel povedal: Pozrite, čo uctievate. 28 Keď to Babylončania počuli, náramne sa nahnevali, postavili sa proti kráľovi a hovorili: Žid sa stal kráľom. Zničil Béla, zabil draka, dal pobiť kňazov. 29 Prišli ku kráľovi a povedali: Vydaj nám Daniela. Ak to neurobíš, zabijeme teba i tvoju rodinu. 30 Keď kráľ videl, že naňho priveľmi naliehajú, v tiesni im Daniela vydal. 31 Oni ho hodili do jamy s levmi. Bol tam šesť dní. 32 V tej jame bolo sedem levov. Denne im dávali dve telá a dve ovce. Vtedy im však nedali nič, len aby zožrali Daniela. 33 V Judsku vtedy žil prorok Habakuk. Ten navaril jedlo, do nádoby nadrobil chlieb a šiel to na pole zaniesť žencom. 34 Vtedy Pánov anjel povedal Habakukovi: Jedlo, ktoré máš, zanes Danielovi do Babylonu do levovej jamy. 35 Habakuk odpovedal: Pane, Babylon som nevidel a tú jamu nepoznám. 36 Vtedy ho Pánov anjel uchopil za temeno hlavy, a držiac ho za vlasy, silou svojho dychu ho preniesol do Babylonu a zložil pred jamou. 37 Habakuk zakričal: Daniel, Daniel, vezmi si jedlo. Posiela ti ho Boh. 38 Daniel povedal: Rozpamätal si sa na mňa, Bože. Ty neopúšťaš tých, čo ťa milujú. 39 Daniel vstal a začal jesť. Pánov anjel v tej chvíli vrátil Habakuka domov. 40 Na siedmy deň prišiel kráľ oplakať Daniela. Pristúpil k jame, nazrel do nej a videl Daniela, ako tam sedí. 41 Vtedy zvolal mocným hlasom: Veľký si, Pán, Boh Danielov, okrem teba iného niet. 42 Daniela dal vytiahnuť, ale vinníkov, ktorí sa usilovali o jeho záhubu, uvrhol do jamy a pred jeho očami ich levy zožrali.