Zuzana

1 (EKU) V Babylone býval istý muž, ktorý sa volal Jójakim.
1 ----

2 (EKU) Za manželku si vzal Chelkiovu dcéru Zuzanu. Bola veľmi pekná a žila v bázni pred Pánom.
2 ----

3 (EKU) Jej rodičia boli spravodliví a svoju dcéru vychovali podľa Mojžišovho zákona.
3 ----

4 (EKU) Jójakim bol veľmi bohatý a v susedstve svojho domu mal záhradu. Schádzali sa uňho Židia, pretože z nich všetkých bol najváženejší.
4 ----

5 (EKU) Toho roku boli za sudcov ustanovení dvaja starší z ľudu. O nich platil výrok Pána: Bezbožnosť vyšla z Babylonu od starších, od sudcov, ktorí viedli ľud iba zdanlivo.
5 ----

6 (EKU) Tí sa ustavične zdržiavali v Jójakimovom dome a tam k nim prichádzali všetci, čo mali nejaké súdne spory.
6 ----

7 (EKU) Okolo poludnia, keď ľudia odišli, prichádzala Zuzana poprechádzať sa v záhrade svojho manžela.
7 ----

8 (EKU) Títo dvaja starší ju každý deň videli, ako vchádza a prechádza sa. Vášnivo po nej zatúžili.
8 ----

9 (EKU) Začali rozmýšľať zvrátene, odvracali oči od neba, len aby ho nevideli a aby im ani na um neprišlo, že jestvuje spravodlivý súd.
9 ----

10 (EKU) Obaja boli posadnutí túžbou po nej, ale jeden druhému sa nezverili so svojou trýzňou,
10 ----

11 (EKU) pretože sa hanbili priznať k svojej vášni, k tomu, že by ju chceli mať.
11 ----

12 (EKU) Deň čo deň dychtivo striehli, aby ju videli.
12 ----

13 (EKU) Raz si povedali: Je čas obeda, zájdime domov. Rozišli sa každý svojím smerom.
13 ----

14 (EKU) Ale potom sa obrátili a stretli sa na tom istom mieste. Keď sa vypytovali na dôvod, museli sa priznať k svojej vášnivej túžbe. Vtedy sa spoločne dohodli na čase, keď ju budú môcť zastihnúť samu.
14 ----

15 (EKU) Keď vyčkávali na príhodný deň, stalo sa, že Zuzana aj tretí deň, tak ako predchádzajúce dva dni, vošla iba s dvoma slúžkami a chcela sa okúpať v záhrade, lebo bolo horúco.
15 ----

16 (EKU) Nebol tam nikto okrem tých dvoch starcov, ktorí sa skryli a pozorovali ju.
16 ----

17 (EKU) Povedala slúžkam: Doneste mi olej a mastičky. Zamknite dvere, aby som sa mohla okúpať.
17 ----

18 (EKU) Urobili, ako im prikázala. Zamkli dvere do záhrady a vyšli bočnou bránkou, aby priniesli, čo im nakázala. Starcov však nezbadali, lebo sa skryli.
18 ----

19 (EKU) Len čo dievčatá vyšli, obaja starci vstali, pribehli k Zuzane
19 ----

20 (EKU) a povedali jej: Pozri, dvere do záhrady sú zamknuté a nikto nás nevidí. My zmierame túžbou po tebe, buď nám teda po vôli a oddaj sa nám.
20 ----

21 (EKU) Ak to neurobíš, budeme svedčiť proti tebe, že bol s tebou nejaký mládenec a že preto si slúžky poslala preč.
21 ----

22 (EKU) Zuzana zakvílila a povedala: Som v úzkych a niet pre mňa úniku. Ak splním vašu žiadosť, bude to moja smrť; ak ju nesplním, nedostanem sa z vašich rúk.
22 ----

23 (EKU) Ale ja to neurobím a radšej upadnem do vašich rúk, ako by som mala zhrešiť pred Pánom.
23 ----

24 (EKU) Vtedy Zuzana mocne skríkla, no aj dvaja starci kričali proti nej.
24 ----

25 (EKU) Jeden z nich sa rozbehol a otvoril dvere do záhrady.
25 ----

26 (EKU) Keď domáci počuli krik zo záhrady, hnali sa ta bočnými vrátkami, aby videli, čo sa jej prihodilo.
26 ----

27 (EKU) Keď starci vyriekli svoje obvinenie, služobníctvo sa veľmi hanbilo, pretože nikdy predtým sa o Zuzane nič také nehovorilo.
27 ----

28 (EKU) Keď sa na druhý deň zišli ľudia u Jójakima, prišli aj tí dvaja starci. Boli plní zvrátených úmyslov proti Zuzane a chceli ju poslať na smrť.
28 ----

29 (EKU) Pred všetkými prítomnými povedali: Pošlite po Chelkiovu dcéru Zuzanu, ktorá je Jójakimovou ženou. Poslali teda po ňu.
29 ----

30 (EKU) Ona prišla a s ňou prišli aj jej rodičia, jej deti a celé príbuzenstvo.
30 ----

31 (EKU) Zuzana bola veľmi pôvabná a vyzerala krásne.
31 ----

32 (EKU) Tí zlosynovia rozkázali, aby jej sňali závoj — bola totiž zahalená —, lebo sa chceli pokochať pohľadom na jej krásu.
32 ----

33 (EKU) Jej blízki plakali a takisto všetci, čo ju videli.
33 ----

34 (EKU) Tí dvaja starci sa zdvihli uprostred ľudu a položili ruky na jej hlavu.
34 ----

35 (EKU) Ona plačúc pohliadla k nebu, lebo jej srdce bolo plné dôvery v Pána.
35 ----

36 (EKU) Starci povedali: Keď sme sa sami prechádzali v záhrade, táto žena vošla s dvoma slúžkami, dala zavrieť dvere do záhrady a slúžky poslala preč.
36 ----

37 (EKU) Potom k nej prišiel jeden mladík, ktorý bol skrytý, a ležal s ňou.
37 ----

38 (EKU) My sme boli v kúte záhrady, no keď sme videli tú neprávosť, rozbehli sme sa k nim.
38 ----

39 (EKU) Videli sme ich spolu, ale jeho sme nevládali zadržať, pretože bol silnejší ako my. Otvoril si dvere a ušiel.
39 ----

40 (EKU) Ju sme však chytili a spýtali sme sa jej, kto je ten mládenec.
40 ----

41 (EKU) Nechcela nám to však prezradiť. Toto dosvedčujeme. — Ako starším ľudu a sudcom im zhromaždenie uverilo a ju odsúdili na smrť.
41 ----

42 (EKU) Zuzana zvolala silným hlasom: Večný Bože, ktorý poznáš to, čo je skryté, a ktorý vieš všetko skôr, ako sa to stane,
42 ----

43 (EKU) ty vieš, že vydali proti mne falošné svedectvo. Hľa, mám umrieť, hoci som nevykonala nič z toho, čo títo dvaja zločinne nastražili proti mne.
43 ----

44 (EKU) Pán vypočul jej volanie.
44 ----

45 (EKU) Keď ju už viedli na popravu, vzbudil Boh Ducha Svätého v ešte veľmi mladom mužovi Danielovi.
45 ----

46 (EKU) Ten zvolal mocným hlasom: Ja sa nepoškvrním krvou tejto ženy.
46 ----

47 (EKU) Všetci ľudia sa k nemu obrátili a pýtali sa: Čo to bolo za slovo, ktoré si povedal?
47 ----

48 (EKU) On si zastal medzi nich a povedal: Ste takí pochabí, synovia Izraela? Ani ste nevyšetrovali, ani ste dopodrobna nepreskúmali prípad a odsúdili ste dcéru Izraela?
48 ----

49 (EKU) Obnovte súd, pretože proti nej svedčili falošne.
49 ----

50 (EKU) Všetok ľud sa rýchlo vrátil a starší povedali Danielovi: Poď sem a sadni si medzi nás a vysvetli nám, o čo ide. Lebo tebe dal Boh vážnosť starca.
50 ----

51 (EKU) Daniel im povedal: Oddeľte týchto dvoch ďaleko od seba. Budem ich vypočúvať.
51 ----

52 (EKU) Keď boli oddelení, zavolal si jedného z nich a povedal mu: Ty, ktorý si zostarel v zločinných dňoch, teraz vychádzajú na svetlo tvoje hriechy, a to aj tie, ktoré si dávno popáchal
52 ----

53 (EKU) tým, že si nespravodlivo súdil, keď si nevinných odsudzoval a vinníkov prepúšťal, hoci Pán povedal: Nevinného a spravodlivého nezabiješ!
53 ----

54 (EKU) Nuž ak toto vieš, povedz: Pod ktorým stromom si ich videl, ako boli spolu? A on odpovedal: Pod pistáciou.
54 ----

55 (EKU) Daniel povedal: Práve si vyslovil lož proti svojej vlastnej hlave. Boží anjel totiž už dostal od Boha príkaz, aby ťa rozsekol vo dvoje.
55 ----

56 (EKU) Keď ho poslal preč, kázal priviesť druhého a povedal mu: Semeno Kanaánu, nie Júdu! Zviedla ťa krása a tvoja vášnivá túžba ti prevrátila srdce.
56 ----

57 (EKU) To ste robili s dcérami Izraela. Tie sa vám zo strachu oddávali. Ale dcéra Júdu nestrpela vašu neprávosť.
57 ----

58 (EKU) Teraz mi povedz: Pod ktorým stromom si ich prichytil, ako boli spolu? A on povedal: Pod dubom.
58 ----

59 (EKU) Daniel mu povedal: Aj ty si práve vyslovil lož, ktorá padne na tvoju vlastnú hlavu. Lebo Boží anjel čaká s mečom, aby ťa preťal napoly a aby vás zmárnil.
59 ----

60 (EKU) Vtedy celé zhromaždenie zvolalo mocným hlasom a dobrorečilo Bohu, ktorý zachraňuje tých, čo v neho dúfajú.
60 ----

61 (EKU) Oborili sa na tých dvoch starcov, pretože ich Daniel ich vlastnými ústami usvedčil ako falošných svedkov. Zaobchádzali s nimi tak, ako oni zločinne chceli zaobchádzať s blížnym.
61 ----

62 (EKU) Naložili s nimi podľa Mojžišovho zákona a zabili ich. Tak bola ten deň zachránená nevinná krv.
62 ----

63 (EKU) Chelkia a jeho žena oslavovali Boha pre svoju dcéru Zuzanu spolu s jej mužom Jójakimom a s celým príbuzenstvom za to, že sa na nej nenašlo nič nepekné.
63 ----

64 (EKU) Daniel sa v ten deň už natrvalo stal veľkým v očiach ľudu.
64 ----