Zuzana

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Zuz 1, 1-64

1 V Babylone býval istý muž, ktorý sa volal Jójakim. 2 Za manželku si vzal Chelkiovu dcéru Zuzanu. Bola veľmi pekná a žila v bázni pred Pánom. 3 Jej rodičia boli spravodliví a svoju dcéru vychovali podľa Mojžišovho zákona. 4 Jójakim bol veľmi bohatý a v susedstve svojho domu mal záhradu. Schádzali sa uňho Židia, pretože z nich všetkých bol najváženejší. 5 Toho roku boli za sudcov ustanovení dvaja starší z ľudu. O nich platil výrok Pána: Bezbožnosť vyšla z Babylonu od starších, od sudcov, ktorí viedli ľud iba zdanlivo. 6 Tí sa ustavične zdržiavali v Jójakimovom dome a tam k nim prichádzali všetci, čo mali nejaké súdne spory. 7 Okolo poludnia, keď ľudia odišli, prichádzala Zuzana poprechádzať sa v záhrade svojho manžela. 8 Títo dvaja starší ju každý deň videli, ako vchádza a prechádza sa. Vášnivo po nej zatúžili. 9 Začali rozmýšľať zvrátene, odvracali oči od neba, len aby ho nevideli a aby im ani na um neprišlo, že jestvuje spravodlivý súd. 10 Obaja boli posadnutí túžbou po nej, ale jeden druhému sa nezverili so svojou trýzňou, 11 pretože sa hanbili priznať k svojej vášni, k tomu, že by ju chceli mať. 12 Deň čo deň dychtivo striehli, aby ju videli. 13 Raz si povedali: Je čas obeda, zájdime domov. Rozišli sa každý svojím smerom. 14 Ale potom sa obrátili a stretli sa na tom istom mieste. Keď sa vypytovali na dôvod, museli sa priznať k svojej vášnivej túžbe. Vtedy sa spoločne dohodli na čase, keď ju budú môcť zastihnúť samu. 15 Keď vyčkávali na príhodný deň, stalo sa, že Zuzana aj tretí deň, tak ako predchádzajúce dva dni, vošla iba s dvoma slúžkami a chcela sa okúpať v záhrade, lebo bolo horúco. 16 Nebol tam nikto okrem tých dvoch starcov, ktorí sa skryli a pozorovali ju. 17 Povedala slúžkam: Doneste mi olej a mastičky. Zamknite dvere, aby som sa mohla okúpať. 18 Urobili, ako im prikázala. Zamkli dvere do záhrady a vyšli bočnou bránkou, aby priniesli, čo im nakázala. Starcov však nezbadali, lebo sa skryli. 19 Len čo dievčatá vyšli, obaja starci vstali, pribehli k Zuzane 20 a povedali jej: Pozri, dvere do záhrady sú zamknuté a nikto nás nevidí. My zmierame túžbou po tebe, buď nám teda po vôli a oddaj sa nám. 21 Ak to neurobíš, budeme svedčiť proti tebe, že bol s tebou nejaký mládenec a že preto si slúžky poslala preč. 22 Zuzana zakvílila a povedala: Som v úzkych a niet pre mňa úniku. Ak splním vašu žiadosť, bude to moja smrť; ak ju nesplním, nedostanem sa z vašich rúk. 23 Ale ja to neurobím a radšej upadnem do vašich rúk, ako by som mala zhrešiť pred Pánom. 24 Vtedy Zuzana mocne skríkla, no aj dvaja starci kričali proti nej. 25 Jeden z nich sa rozbehol a otvoril dvere do záhrady. 26 Keď domáci počuli krik zo záhrady, hnali sa ta bočnými vrátkami, aby videli, čo sa jej prihodilo. 27 Keď starci vyriekli svoje obvinenie, služobníctvo sa veľmi hanbilo, pretože nikdy predtým sa o Zuzane nič také nehovorilo. 28 Keď sa na druhý deň zišli ľudia u Jójakima, prišli aj tí dvaja starci. Boli plní zvrátených úmyslov proti Zuzane a chceli ju poslať na smrť. 29 Pred všetkými prítomnými povedali: Pošlite po Chelkiovu dcéru Zuzanu, ktorá je Jójakimovou ženou. Poslali teda po ňu. 30 Ona prišla a s ňou prišli aj jej rodičia, jej deti a celé príbuzenstvo. 31 Zuzana bola veľmi pôvabná a vyzerala krásne. 32 Tí zlosynovia rozkázali, aby jej sňali závoj — bola totiž zahalená —, lebo sa chceli pokochať pohľadom na jej krásu. 33 Jej blízki plakali a takisto všetci, čo ju videli. 34 Tí dvaja starci sa zdvihli uprostred ľudu a položili ruky na jej hlavu. 35 Ona plačúc pohliadla k nebu, lebo jej srdce bolo plné dôvery v Pána. 36 Starci povedali: Keď sme sa sami prechádzali v záhrade, táto žena vošla s dvoma slúžkami, dala zavrieť dvere do záhrady a slúžky poslala preč. 37 Potom k nej prišiel jeden mladík, ktorý bol skrytý, a ležal s ňou. 38 My sme boli v kúte záhrady, no keď sme videli tú neprávosť, rozbehli sme sa k nim. 39 Videli sme ich spolu, ale jeho sme nevládali zadržať, pretože bol silnejší ako my. Otvoril si dvere a ušiel. 40 Ju sme však chytili a spýtali sme sa jej, kto je ten mládenec. 41 Nechcela nám to však prezradiť. Toto dosvedčujeme. — Ako starším ľudu a sudcom im zhromaždenie uverilo a ju odsúdili na smrť. 42 Zuzana zvolala silným hlasom: Večný Bože, ktorý poznáš to, čo je skryté, a ktorý vieš všetko skôr, ako sa to stane, 43 ty vieš, že vydali proti mne falošné svedectvo. Hľa, mám umrieť, hoci som nevykonala nič z toho, čo títo dvaja zločinne nastražili proti mne. 44 Pán vypočul jej volanie. 45 Keď ju už viedli na popravu, vzbudil Boh Ducha Svätého v ešte veľmi mladom mužovi Danielovi. 46 Ten zvolal mocným hlasom: Ja sa nepoškvrním krvou tejto ženy. 47 Všetci ľudia sa k nemu obrátili a pýtali sa: Čo to bolo za slovo, ktoré si povedal? 48 On si zastal medzi nich a povedal: Ste takí pochabí, synovia Izraela? Ani ste nevyšetrovali, ani ste dopodrobna nepreskúmali prípad a odsúdili ste dcéru Izraela? 49 Obnovte súd, pretože proti nej svedčili falošne. 50 Všetok ľud sa rýchlo vrátil a starší povedali Danielovi: Poď sem a sadni si medzi nás a vysvetli nám, o čo ide. Lebo tebe dal Boh vážnosť starca. 51 Daniel im povedal: Oddeľte týchto dvoch ďaleko od seba. Budem ich vypočúvať. 52 Keď boli oddelení, zavolal si jedného z nich a povedal mu: Ty, ktorý si zostarel v zločinných dňoch, teraz vychádzajú na svetlo tvoje hriechy, a to aj tie, ktoré si dávno popáchal 53 tým, že si nespravodlivo súdil, keď si nevinných odsudzoval a vinníkov prepúšťal, hoci Pán povedal: Nevinného a spravodlivého nezabiješ! 54 Nuž ak toto vieš, povedz: Pod ktorým stromom si ich videl, ako boli spolu? A on odpovedal: Pod pistáciou. 55 Daniel povedal: Práve si vyslovil lož proti svojej vlastnej hlave. Boží anjel totiž už dostal od Boha príkaz, aby ťa rozsekol vo dvoje. 56 Keď ho poslal preč, kázal priviesť druhého a povedal mu: Semeno Kanaánu, nie Júdu! Zviedla ťa krása a tvoja vášnivá túžba ti prevrátila srdce. 57 To ste robili s dcérami Izraela. Tie sa vám zo strachu oddávali. Ale dcéra Júdu nestrpela vašu neprávosť. 58 Teraz mi povedz: Pod ktorým stromom si ich prichytil, ako boli spolu? A on povedal: Pod dubom. 59 Daniel mu povedal: Aj ty si práve vyslovil lož, ktorá padne na tvoju vlastnú hlavu. Lebo Boží anjel čaká s mečom, aby ťa preťal napoly a aby vás zmárnil. 60 Vtedy celé zhromaždenie zvolalo mocným hlasom a dobrorečilo Bohu, ktorý zachraňuje tých, čo v neho dúfajú. 61 Oborili sa na tých dvoch starcov, pretože ich Daniel ich vlastnými ústami usvedčil ako falošných svedkov. Zaobchádzali s nimi tak, ako oni zločinne chceli zaobchádzať s blížnym. 62 Naložili s nimi podľa Mojžišovho zákona a zabili ich. Tak bola ten deň zachránená nevinná krv. 63 Chelkia a jeho žena oslavovali Boha pre svoju dcéru Zuzanu spolu s jej mužom Jójakimom a s celým príbuzenstvom za to, že sa na nej nenašlo nič nepekné. 64 Daniel sa v ten deň už natrvalo stal veľkým v očiach ľudu.