Jeremiášov list

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Jl 1, 1-72

1 Odpis listu, ktorý poslal Jeremiáš zajatcom, ktorých odvliekol babylonský kráľ do Babylonu. Poslal ho preto, aby im oznámil, čo mu prikázal Boh. Pre hriechy, ktorými ste sa previnili proti Bohu, budete odvedení do Babylonu ako zajatci babylonského kráľa Nabuchodonozora. 2 Keď prídete do Babylonu, budete tam mnoho rokov a dlhý čas, až po siedme pokolenie. Potom vás odtiaľ odvediem v pokoji. 3 Teraz však budete vidieť v Babylone bohov strieborných, zlatých a drevených, ktorých nosia na pleciach, aby národom nahnali strach. 4 Dajte si teda pozor, aby ste sa aj vy nestali celkom podobnými pohanom a aby sa strach pred nimi nezmocnil aj vás. 5 Keď uvidíte zástupy pred nimi i za nimi, ako sa im klaňajú, v duchu si povedzte: Tebe sa treba klaňať, Vládca. 6 Môj anjel je totiž s vami a dáva pozor na vaše duše. 7 Veď jazyk tých božstiev vyleštil remeselník, pozlátil a postriebril ich, sú však falošné a neschopné hovoriť. 8 Berú zlato a zhotovujú z neho vence na hlavy svojich bohov ako pre dievča, parádnicu. 9 Stáva sa však aj to, že kňazi zoberú zlato a striebro zo svojich bohov a použijú ho pre seba, ba dajú z neho aj smilniciam, ktoré postávajú pred domami. 10 Ozdobujú bohov šatami ako ľudí — bohov strieborných, zlatých a drevených. Ale nevládzu ich uchrániť pred hrdzou a spráchnivením. 11 Hoci sú tí bohovia oblečení do purpurového rúcha, utierajú im tváre, pretože v dome je prach a veľa ho sadá na nich. 12 Modla drží aj žezlo ako sudca krajiny, ale tých, čo sa proti nej previnia, nezabije. 13 V pravici má dýku a sekeru, no sama seba nezachráni ani v boji, ani z moci zbojníkov. 14 Z toho je zrejmé, že to nie sú bohovia. A tak sa ich nebojte! 15 Ako sa stáva pre človeka neužitočnou nádoba, keď sa rozbije, tak je to s ich bohmi, ktorí sú umiestnení v ich domoch. 16 Ich oči sú plné prachu zvíreného nohami tých, čo prichádzajú. 17 Ako sa zamykajú nádvoria pred niekým, kto sa previnil proti kráľovi a koho za to odvádzajú na smrť, tak kňazi zabezpečujú svoje domy bránami, zámkami a závorami, aby ich zbojníci nevykradli. 18 Zapaľujú im lampy, a to vo väčšom množstve ako sami sebe, ale tí bohovia nemôžu vidieť ani jednu z nich. 19 Sú ako trámy v dome; ich srdce, ako sa hovorí, práchnivie, ale oni vôbec nevnímajú červy zeme, ktoré požierajú ich aj ich odev. 20 Tváre majú začiernené dymom, ktorý je v dome. 21 Na ich telo a na ich hlavu sa zlietajú netopiere, lastovičky a všelijaké vtáctvo, podobne robia aj mačky. 22 Z toho môžete poznať, že nie sú bohmi, preto sa ich nebojte. 23 Ak niekto neočistí škvrny na zlate, ktoré ich pokrýva a krášli, nebudú sa ligotať. Nič necítili, ani keď ich odlievali. 24 Nech ich kúpili za akúkoľvek cenu, nieto v nich ducha. 25 Nemajú riadne nohy, preto ich nosia na pleciach, čím sa ľuďom ukazuje ich ničotnosť. Ba aj tí, čo im slúžia, zahanbia sa, keď tí bohovia niekedy padnú na zem a oni ich musia znova postaviť. 26 Ak ich niekto postaví do rovnej polohy, sami od seba sa nepohnú; ak sa dostanú do šikmej polohy, nevzpriamia sa; no dary im predkladajú ako mŕtvym. 27 Kňazi predávajú im prinesené obety a majú z toho zisk; práve tak aj ich ženy časť obiet nasolia, ale chudobnému ani bezmocnému z toho nedajú. Obiet sa dotýkajú aj ženy počas krvácania a šestonedieľky. 28 Z toho možno poznať, že nie sú bohmi, preto sa ich nebojte. 29 Prečo by sa mali volať bohmi? Veď strieborných, zlatých i drevených bohov obsluhujú ženy. 30 V ich domoch vysedávajú kňazi, ktorí majú roztrhané šaty, oholené hlavy aj brady a nepokryté hlavy. 31 Pred svojimi božstvami vreštia a kričia, ako to robievajú niektorí na kare za mŕtveho. 32 Z odevov bohov si kňazi berú a obliekajú tým svoje ženy a deti. 33 Či utrpia od niekoho zlo, alebo im niekto urobí dobre, nebudú to môcť odplatiť. Kráľa nemôžu ani dosadiť, ani zosadiť. 34 Práve tak nemôžu dať bohatstvo ani peniaze. Ak niekto nedodrží sľub, ktorý im dal, určite ho nebudú vymáhať. 35 Človeka nevytrhnú zo smrti ani neochránia slabšieho pred mocným. 36 Slepému nedajú zrak, nezachránia človeka, ktorý je v núdzi. 37 Nezľutujú sa nad vdovou, sirote neurobia nič dobré. 38 Drevení, pozlátení a postriebrení bohovia sa podobajú na kamene z vrchov. Tí, čo im slúžia, vyjdú na hanbu. 39 Ako by bolo možné nazdávať sa alebo tvrdiť, že sú bohmi? 40 Dokonca aj sami Chaldeji ich znevažujú. Keď vidia nemého, ktorý nie je schopný rozprávať, prinesú Béla a žiadajú, aby nemý prehovoril, akoby Bél bol schopný vnímať. 41 Hoci si to uvedomujú, nie sú schopní ich opustiť, pretože im chýba zdravý rozum. 42 Ženy ovinuté stuhami sedia pri cestách a ako kadidlo spaľujú otruby. 43 Keď si niektorú z nich odvedie niekto z okoloidúcich a spí s ňou, ona sa vysmeje svojej susede, že nebola uznaná za takú súcu ako ona a že jej stuha ostala neprerezaná. 44 Všetko, čo sa okolo bohov deje, je klamstvo. Ako by bolo možné nazdávať sa alebo tvrdiť, že sú bohmi? 45 Sú dielom rezbárov a zlatníkov. Nebude z nich nič iné, len to, čo z nich chcú vytvoriť remeselníci. 46 Ani tí, čo ich zhotovujú, sa nedožívajú vysokého veku. Ako by teda mohli byť bohmi ich výtvory? 47 Aj svojim potomkom zanechali iba klam a hanbu. 48 Keď totiž na nich doľahne vojna a nešťastie, kňazi sa medzi sebou radia, kam by sa s nimi skryli. 49 Ako teda nemožno nevidieť, že nie sú bohmi, keď z vojny a z nešťastia nezachránia ani sami seba? 50 Sú iba drevení, pozlátení či postriebrení; podľa toho sa pozná, že sú klamom. Všetkým národom a kráľom bude jasné, že to nie sú bohovia, ale dielo ľudských rúk, a že v nich niet ani trochu božského diela. 51 Koho teda ešte treba presviedčať, že to nie sú bohovia? 52 Veď neustanovia kráľa pre krajinu, ani dážď ľuďom nedajú. 53 Nerozsúdia spor medzi nimi, nezachránia toho, komu sa deje bezprávie, pretože sú bezvládni; sú ako vrany medzi nebom a zemou. 54 Keď oheň zachváti dom drevených, pozlátených či postriebrených bohov, ich kňazi ujdú a zachránia sa, ale oni zhoria uprostred požiaru ako trámy. 55 Nepostavia sa proti kráľovi alebo nepriateľom. 56 Ako by bolo možné prijať alebo nazdávať sa, že sú bohmi? 57 Drevené, pozlátené či postriebrené božstvá sa nezachránia ani pred zlodejmi, ani pred zbojníkmi, ktorí sú silní a oberú ich o zlato, striebro i rúcho, do ktorého sú zahalené. Keď to majú, odídu, ale ony nepomôžu ani samy sebe. 58 A tak je viac hoden kráľ, ktorý prejavuje svoju udatnosť, alebo užitočná nádoba v dome, ktorú používa jej majiteľ, než klamní bohovia. Viac sú hodné dvere v dome, ktoré chránia to, čo je vnútri, než klamní bohovia. Takisto drevený stĺp v kráľovskom paláci je viac hoden než klamní bohovia. 59 Veď slnko, mesiac a hviezdy, ktoré slúžia ako svetlá a ich poslaním je prinášať osoh, správajú sa poslušne. 60 Práve tak blesk, keď zažiari, je dobre viditeľný. Rovnako aj vietor veje v každej krajine. 61 Mračná, keď im Boh rozkáže tiahnuť ponad celú zem, vykonajú, čo im bolo prikázané. Oheň zhora zoslaný spáliť vrchy a lesy urobí, čo mu bolo prikázané. 62 Ale tieto božstvá sa im nepodobajú ani zjavom, ani mocou. 63 Preto sa nemožno nazdávať ani tvrdiť, že sú bohmi, keďže nie sú schopné ani rozsúdiť spor, ani dobre robiť ľuďom. 64 Keď teda viete, že nie sú bohmi, nebojte sa ich! 65 Nemôžu kráľov ani prekliať, ani požehnať. 66 Nemôžu národom ukázať znamenia na nebi, ani nežiaria ako slnko, ani nesvietia ako mesiac. 67 Zvieratá sú viac ako ony, lebo tie môžu ujsť do skrýše a pomôcť si. 68 Vôbec nič teda nenaznačuje, že sú bohmi. Preto sa ich nebojte! 69 Sú ako strašiak v uhorkovom poli, ktorý nič neustráži. Takí sú ich drevení, pozlátení a postriebrení bohovia. 70 Takisto sa podobajú na tŕnie v záhrade, na ktoré si sadne hociktorý vták; ich drevené, pozlátené a postriebrené božstvá sa rovnako podobajú na mŕtvolu hodenú do tmy. 71 Podľa purpuru a kmentu, ktorý sa na nich rozpadáva, poznáte, že to nie sú božstvá. Nakoniec budú aj samy zožraté a budú na posmech v tej krajine. 72 Lepšie je teda spravodlivému človeku, ktorý nemá modly, lebo bude ďaleko od zahanbenia.