Ester Grécky

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

EsG 4, 1-40

1 Keď sa Mardochej dozvedel, čo sa deje, roztrhol si odev, obliekol sa do vrecoviny, posypal sa popolom, vybehol von a po uliciach mesta kričal silným hlasom: Národ, ktorý nespáchal nijakú neprávosť, vydávajú na záhubu. 2 Prišiel až ku kráľovskej bráne a zastavili ho. Nedovolili mu vstúpiť do paláca, lebo mal na sebe vrecovinu a popol. 3 V každej provincii, kam prípis doručili, zavládol medzi Židmi veľký smútok, nárek a kvílenie; obliekli sa do vrecoviny a posypali sa popolom. 4 Keď prišli komorné a eunusi kráľovnej a oznámili jej, čo sa stalo, zhrozila sa nad tým, čo počula. Poslala Mardochejovi odkaz, aby sa riadne obliekol a zložil zo seba vrecovinu. On ju však neposlúchol. 5 Ester si zavolala svojho eunucha Achrataia, ktorý jej slúžil, a poslala ho, aby sa od Mardocheja dozvedela niečo presnejšie. 7 Mardochej mu povedal o všetkom, čo sa stalo, aj o sľube, ktorý dal Haman kráľovi, že venuje do pokladnice desaťtisíc talentov, aby vyhubil Židov. 8 Okrem toho mu dal odpis rozkazu uverejneného v Súzach o tom, že majú byť vyhubení, aby ho ukázal Ester, a povedal mu, nech ju vyzve, aby išla ku kráľovi a prosila ho za ľud: Nezabúdaj na dni, keď si žila v skromnosti, ako som ťa živil vlastnými rukami, pretože Haman, ktorý je druhým mužom v ríši, nahovoril kráľa proti nám, aby nás odsúdil na smrť. Vzývaj Pána, porozprávaj kráľovi o nás a vytrhni nás zo smrti. 9 Keď sa Achrataios vrátil, porozprával jej všetko, čo mu Mardochej povedal. 10 Ester povedala Achrataiovi: Choď za Mardochejom a povedz mu: 11 Všetky národy kráľovstva vedia, že niet záchrany pre nijakého muža alebo ženu, ak vojde ku kráľovi do jeho vnútorného dvora bez pozvania. Výnimkou je, ak k takému človeku vystrie kráľ zlaté žezlo. Jedine ten bude zachránený. No ja som za posledných tridsať dní nebola pozvaná, aby som vstúpila ku kráľovi. 12 Achrataios odovzdal Mardochejovi všetky slová Ester. 13 Nato povedal Mardochej Achrataiovi: Choď a povedz jej: Ester, nenahováraj si, že sa zachrániš ty jediná spomedzi všetkých Židov v ríši. 14 Lebo ak v takejto chvíli ostaneš ticho, z iného miesta sa Židom dostane pomoc a ochrana, ale zahynieš ty aj dom tvojho otca. A kto vie, či si sa nestala kráľovnou práve pre túto chvíľu. 15 Ester po poslovi odkázala Mardochejovi túto odpoveď: 16 Choď a zvolaj na zhromaždenie Židov zo Súz. Postite sa za mňa a vo dne v noci, tri dni ani nejedzte, ani nepite. Ani ja a moje komorné nebudeme prijímať pokrm. A potom napriek tomu zákonu vojdem ku kráľovi, aj keby som mala zahynúť. 17 Mardochej išiel a konal podľa pokynov, ktoré mu dala Ester. 18 (17a) Pripomínajúc si všetky Pánove skutky, modlil sa k Pánovi a povedal: 19 (17b) Pane, Pán a kráľ všetkých vlád, v tvojej moci je všetko a preto nejestvuje nikto, kto by sa mohol postaviť proti tvojej vôli, keď budeš chcieť zachrániť Izrael. 20 (17c) Veď ty si stvoril nebo i zem a všetko to zázračné, čo sa nachádza pod nebom, si pánom všetkého a niet nikoho, kto by mohol vzdorovať tebe, Pánovi. 21 (17d) Ty poznáš všetko. Ty vieš, Pane, že som to neurobil z pýchy ani nadutosti ani z ctibažnosti, keď som sa neklaňal nadutému Hamanovi. Veď pre záchranu Izraela by som bol rád pobozkal aj chodidlá jeho nôh. 22 (17e) No urobil som to, aby som nepovýšil slávu človeka nad slávu Boha. Ja sa nebudem klaňať nikomu okrem teba, svojho Pána, a nebudem to robiť z nadutosti. 23 (17f) Teraz však, Pán, Boh a Kráľ, Boh Abraháma, ušetri svoj ľud, lebo zamýšľajú nás zničiť a túžia zahubiť dedičstvo, ktoré je tvojím od počiatku. 24 (17g) Nenechaj bez povšimnutia tvoje vlastníctvo, ktoré si vykúpil pre seba z egyptskej krajiny. 25 (17h) Vypočuj moju modlitbu a buď milostivý k svojmu dedičstvu. Náš nárek zmeň na plesanie, aby sme žili a ospevovali tvoje meno, Pane, a nedaj zaniknúť ústam, ktoré ťa chvália. 26 (17i) A celý Izrael kričal zo všetkých síl, pretože smrť hľadela do ich očí. 27 (17k) Aj kráľovná Ester sa v zajatí smrteľnej úzkosti utiekala k Pánovi. Zložila zo seba nádherný kráľovský šat a obliekla si kajúci, smútočný odev. Namiesto skvostných voňaviek zasypala svoju hlavu popolom a špinou, svoje telo nesmierne pokorila a každé miesto na sebe, ktoré krásou pôsobilo radosť, zakryla svojimi postrapatenými vlasmi. Modlila sa k Bohu Izraela: 28 (17l) Pán môj a náš kráľ, ty si jediný Boh. Pomôž mne osamelej, lebo nemám pomocníka okrem teba, pretože sa púšťam do nebezpečenstva. 29 (17m) Od narodenia som v kmeni svojich otcov počúvala, že ty, Pán, si sa ujal Izraela spomedzi všetkých národov a našich otcov spomedzi všetkých tých, čo žili pred nimi, aby si ich mal ako večné dedičstvo, a urobil si pre nich všetko, čo si im sľúbil. 30 (17n) Lenže my sme zhrešili pred tvojou tvárou, nuž si nás vydal do rúk našich nepriateľov za to, že sme oslavovali ich bohov. Spravodlivý si, Pane. 31 (17o) Lenže im nestačí, že sme v trpkom otroctve. Položili svoje ruky na ruky svojich modiel, aby navnivoč obrátili rozhodnutie tvojich úst a aby zničili tvoje dedičstvo, aby zapchali ústa tých, čo ťa chvália, a vyhasili slávu tvojho domu a oheň tvojho oltára, 32 (17p) aby otvorili ústa pohanov na chválu prázdnych modiel a aby naveky bol obdivovaný kráľ so smrteľným telom. 33 (17q) Nevydaj, Pane, svoje žezlo tým, čo nejestvujú, nech sa neposmievajú pre náš pád, ale obráť ich zámer proti nim a toho, od ktorého vyšlo sprisahanie proti nám, prísne potrestaj. 34 (17r) Pamätaj na nás, Pane! Prejav svoju moc v čase našej tvŕdze a mne vlej odvahu, kráľ bohov a panovník nad každou vládou. 35 (17s) Daruj mojim ústam podmanivú reč, keď predstúpim pred toho leva, a zmeň jeho srdce, aby znenávidel toho, čo brojí proti nám, a aby skoncoval s ním i s jeho prívržencami. 36 (17t) Nás však vysloboď svojou rukou a pomôž, Pane, mne osamelej, veď nemám nikoho okrem teba. 37 (17u) Ty vieš všetko a vieš, že nenávidím nádheru tých, ktorí neuznávajú zákon, že sa mi hnusí lôžko neobrezaných a každého cudzinca. 38 (17v) Ty vieš, v akej som tiesni a že sa mi hnusí znak mojej nadradenosti, ktorý musím mať na hlave v dňoch, keď vystupujem na verejnosti. Hnusí sa mi ako bielizeň zašpinená mesačným výtokom a ani ho nenosím, keď oddychujem v súkromí. 39 (17x) Tvoja služobnica nejedla z Hamanovho stola. Nepoctila som svojou prítomnosťou kráľovskú hostinu ani som nepila z vína zasväteného modlám. 40 (17y) Tvoja služobnica od dňa svojho vstupu do paláca nepoznala nijakú radosť okrem radosti z teba, Pán, Boh Abraháma. 41 (17z) Bože, ktorý mocne vládneš nad všetkými, vypočuj hlas zúfalých a vysloboď nás z ruky zákerných. A mňa zbav môjho strachu.