1. kniha Samuelova

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

1Sam 18, 1-30

1 A stalo sa, keď dohovoril Saulovi, že duša Jonatánova sa pevne spojila s dušou Dávidovou, takže ho miloval Jonatán ako svoju vlastnú dušu. 2 A Saul ho vzal k sebe toho dňa a nedal mu, aby sa vrátil do domu svojho otca. 3 A Jonatán učinil spolu s Dávidom smluvu, pretože ho miloval ako svoju vlastnú dušu. 4 Jonatán si svliekol plášť, ktorý mal na sebe, a dal ho Dávidovi i svoje rúcho, ba ešte i svoj meč i svoje lučište i svoj opasok. 5 A Dávid išiel všade, kamkoľvek ho poslal Saul, a rozumne si počínal. Preto ho ustanovil Saul nad vojakmi. A ľúbil sa všetkému ľudu i služobníkom Saulovým. 6 A stalo sa, keď prišli, keď sa navracoval Dávid od zabitia Filištína, že vyšly ženy zo všetkých miest Izraelových, aby spievaly, i tanečnice, vústrety Saulovi, kráľovi, s bubny vesele a s cymbalmi. 7 A spievajúci odpovedaly si hrajúce sa ženy navzájom a vravely: Saul porazil svoje tisíce, ale Dávid svoje desaťtisíce. 8 Vtedy sa veľmi nahneval Saul, a tá vec bola zlá v jeho očiach, a povedal: Dávidovi daly desaťtisíce a mne daly tisíce. Iného už netreba, len aby mu ešte pririekly aj kráľovstvo! 9 Od toho dňa neprestal Saul krivým okom hľadieť na Dávida. 10 A stalo sa druhého dňa, že zlý duch od Boha prišiel na Saula, a preto zúril prostred svojho domu, a Dávid hral svojou rukou jako inokedy, a kopija bola v ruke Saulovej. 11 A Saul hodil kopiju a povedal: Vrazím ju do Dávida, že ho prerazí, a to až do steny. Ale Dávid sa dva razy vyhnul pred ním. 12 A Saul sa bál Dávida, pretože bol Hospodin s ním a od Saula odišiel. 13 Preto ho odstránil Saul od seba a ustanovil si ho za veliteľa tisíca, a vychádzal a vchádzal pred ľudom. 14 A Dávid si múdre počínal na všetkých svojich cestách. A Hospodin bol s ním. 15 Keď potom videl Saul, že si počína veľmi múdre, bál sa ho. 16 A celý Izrael i Júda milovali Dávida, pretože vychádzal a vchádzal pred nimi. 17 A Saul povedal Dávidovi: Hľa, moja staršia dcéra Mérab, tú ti dám za ženu, len mi buď chrabrým mužom a bojuj boje Hospodinove. Ale Saul povedal sám u seba: Nech nezomrie od mojej ruky, ale nech zomrie od ruky Filištínov. 18 A Dávid riekol Saulovi: Kto som ja, a čo je môj rod, čeľaď môjho otca v Izraelovi, aby som bol zaťom kráľovým?! 19 A stalo sa v tom čase, keď mala byť Mérab, dcéra Saulova, daná Dávidovi, že bola daná Adrielovi Mecholatskému za ženu. 20 Ale Míchaľ, druhá dcéra Saulova, milovala Dávida, a keď to oznámili Saulovi, ľúbila sa mu tá vec. 21 Lebo Saul povedal v sebe: Dám mu ju, aby mu bola osídlom, a nech zomrie od ruky Filištínov. A tedy povedal Saul Dávidovi: Toto už dvoma sa mi stávaš dnes zaťom. 22 Saul rozkázal svojim služobníkom: Hovorte Dávidovi tajne a vravte: Hľa, ľúbiš sa kráľovi, a všetci jeho služobníci ťa majú radi. Buď tedy zaťom kráľovým. 23 A keď hovorili služobníci Saulovi tie slová v uši Dávidovi, riekol Dávid: Či sa vám to vidí takou ľahkou vecou stať sa zaťom kráľovým, keď, ako vy dobre viete, som ja chudobný človek a opovržený? 24 A služobníci Saulovi to oznámili jemu, Saulovi, a riekli: Tak a tak hovoril Dávid. 25 Na to povedal Saul: Takto poviete Dávidovi: Kráľ si nežiada ženíchovho kúpneho, iba sto neobriezok od Filištínov, aby bolo pomstené na nepriateľoch kráľových. Ale Saul zamýšľal spôsobiť to, aby Dávid upadol do rúk Filištínov. 26 A keď oznámili jeho služobníci tie slová Dávidovi, ľúbilo sa to Dávidovi byť zaťom kráľovým. A stalo sa to, čo sa ani nevyplnily obvyklé dni. 27 Lebo Dávid vstal a išiel, on i jeho mužovia, a zabil z Filištínov dvesto mužov a tak doniesol Dávid ich neobriezky, a oddali ich v plnom počte kráľovi, aby bol zaťom kráľovým, a tak mu dal Saul Míchaľ, svoju dcéru, za ženu. 28 A Saul videl a poznal, že je Hospodin s Dávidom. A Míchaľ, dcéra Saulova, ho milovala. 29 A Saul sa i ďalej, a to ešte väčšmi bál Dávida. A Saul bol nepriateľom Dávidovi po všetky dni. 30 A kniežatá Filištínov vychádzavaly proti Izraelovi. A bývalo, že kedykoľvek vyšly, Dávid si rozumnejšie počínal od všetkých služobníkov Saulových, a takým činom stalo sa jeho meno veľmi drahým.

Verš 27

Lebo Dávid vstal a išiel, on i jeho mužovia, a zabil z Filištínov dvesto mužov a tak doniesol Dávid ich neobriezky, a oddali ich v plnom počte kráľovi, aby bol zaťom kráľovým, a tak mu dal Saul Míchaľ, svoju dcéru, za ženu.

2Sam 3:14 - A Dávid poslal poslov k Iš-bóšetovi, synovi Saulovmu, aby mu riekli: Daj mi moju ženu Míchaľ, ktorú som si zasnúbil za sto neobriezok Filištínov.

Verš 7

A spievajúci odpovedaly si hrajúce sa ženy navzájom a vravely: Saul porazil svoje tisíce, ale Dávid svoje desaťtisíce.

Ex 15:21 - A Mária im odpovedala: Spievajte Hospodinovi, lebo sa veľmi zvelebil; koňa i s jeho jazdcom hodil do mora.

1Sam 21:11 - A služobníci Achišovi povedali jemu, Achišovi: Či nie je toto Dávid, kráľ zeme? Či to nespievali tomuto v kolotancoch hovoriac: Saul porazil svoje tisíce, ale Dávid svoje desaťtisíce?

1Sam 29:5 - Či nie je toto Dávid, ktorému spievali v kolotancoch a vraveli: Saul porazil svoje tisíce, ale Dávid svoje desaťtisíce?

1Sam 18,4 - Beduíni podnes dávajú svojim priateľom do daru svoje šaty a zbrane.

1Sam 18,6 - Verš 6 je dnes, tak sa zdá, už trocha porušený.

1Sam 18,18 - Lepšie je čítať len: "Čo som ja a čo je dom môjho otca."

1Sam 18,19 - Mechola je dozaista mesto, ktoré sa inde (Sdc 7,22; 1 Kr 4,12; 19,16) volá Abel-Mechola. Ležalo na jordánskej rovine, neďaleko Betsanu (Skýtopolis, dnes Beisan).

1Sam 18,25 - "Zásnubné" je dar, ktorý musel ženích dať pri zasnúbení nevestinmu otcovi. U niektorých starovekých národov si mužovia manželky dokonca kupovali. – Filištínci boli neobrezaní. Predkožkami vzatými z tela zabitých Filištíncov mal Dávid dokázať, že Filištíncov skutočne pobil.