1. kniha Samuelova

1 (EKU) Bol akýsi muž z Ramátajim-Cófimu, z Efrajimského pohoria, menom Elkána. Bol synom Jerocháma, syna Elíhua, syna Tochúa, syna Efraťana Cúfa.
1 (ROH) A bol nejaký muž z Ramataim-cofíma, s vrchu Efraimovho, ktorému bolo meno Elkána, syn Jerocháma, syna Elihu-va, syna Tochu-va, syna Cúfovho, Efraťan.

2 (EKU) Elkána mal dve ženy. Jedna sa volala Anna, druhá Peninna. Peninna mala deti, Anna však bola bezdetná.
2 (ROH) Ten mal dve ženy; jednej bolo meno Anna, a meno druhej bolo Peninna. Peninna mala deti, ale Anna nemala detí.

3 (EKU) Elkána chodieval každoročne zo svojho mesta do Šíla klaňať sa a obetovať Hospodinovi zástupov. Tam boli Hospodinovými kňazmi Éliho synovia Chofni a Pinchás.
3 (ROH) Človek chodieval z roka na rok zo svojho mesta hore klaňať sa a obetovať Hospodinovi Zástupov bitnú obeť v Síle, kde boli dvaja synovia Éliho, Chofni a Pinchas, kňazmi Hospodinovi.

4 (EKU) Keď raz Elkána prinášal obetný dar, dal z neho po kuse svojej žene Peninne i všetkým jej synom a dcéram.
4 (ROH) A bývalo vše toho dňa, keď obetoval Elkána bitnú obeť, že dal Peninne, svojej žene, i všetkým jej synom i jej dcéram diely.

5 (EKU) Anne však dal mimoriadny diel, lebo ju miloval, hoci jej Hospodin uzavrel lono.
5 (ROH) Ale Anne dal dvojnásobný diel, lebo Annu miloval. Lež Hospodin bol zavrel jej život.

6 (EKU) Jej sokyňa ju ustavične urážala a trápila, lebo Hospodin jej uzavrel lono.
6 (ROH) A jej protivnica ju veľmi popudzovala, aby ju rozrušovala, pretože Hospodin bol zavrel je život.

7 (EKU) Tak to bývalo rok čo rok, kedykoľvek Anna putovala do Hospodinovho domu. Peninna ju doháňala až k slzám, takže ani nejedávala.
7 (ROH) Tak robieval Elkána každého roku, kedykoľvek išla hore do domu Hospodinovho, a tamtá ju vždy tak popudzovala, a ona plakávala a nejedávala.

8 (EKU) Jej muž Elkána sa spýtal: Anna, prečo plačeš a neješ? Prečo sa tak trápiš? Nie som ti vzácnejší než desať synov?
8 (ROH) A Elkána jej muž, jej povedal: Anna, prečo plačeš? A prečo neješ? A prečo je smutné tvoje srdce? Či nie som ti ja lepší ako desať synov?

9 (EKU) Keď sa raz v Šíle najedli a napili, Anna vstala. Kým kňaz Éli sedel na stolci pri dverách Hospodinovho chrámu,
9 (ROH) A Anna vstala, keď boli jedli v Síle a keď boli pili. A Éli, kňaz, sedel na stolici pri podvojach chrámu Hospodinovho.

10 (EKU) ona sa v žalostnom plači modlila k Hospodinovi.
10 (ROH) A ona bola rozžialenej duše a modlila sa Hospodinovi a plakala veľmi.

11 (EKU) Pritom zložila tento sľub: Hospodin zástupov, ak milostivo pozrieš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na mňa, ak na ňu nezabudneš, ale jej dáš mužského potomka, darujem ti ho, Hospodin, na celý život a britva sa jeho hlavy nedotkne.
11 (ROH) A sľúbila sľub a riekla: Hospodine Zástupov, ak pohliadnuť pohliadneš na trápenie svojej dievky a rozpomenieš sa na mňa a nezabudneš na svoju dievku, ale dáš svojej dievke plod mužského pohlavia, dám ho Hospodinovi, aby bol jeho po všetky dni svojho života, a britva nevstúpi na jeho hlavu.

12 (EKU) Keď sa už dlho modlila pred Hospodinom, Éli pozoroval jej ústa.
12 (ROH) A stalo sa, keď sa len dlho modlila pred Hospodinom, že Éli pozoroval na jej ústa.

13 (EKU) Anna si však hovorila iba v srdci. Keďže sa jej pohybovali len pery a hlas nebolo počuť, Éli ju pokladal za opitú.
13 (ROH) Ale Anna hovorila vo svojom srdci; iba jej rty sa pohybovaly, a jej hlasu nebolo počuť. Preto myslel o nej Éli, že je opilá.

14 (EKU) Éli sa jej spýtal: Dokedy budeš opitá? Vytriezvi z opojenia!
14 (ROH) A Éli jej povedal: Dokedyže budeš opilá? Vytriezvej zo svojho vína!

15 (EKU) Anna odpovedala: Nie je to tak, môj pane, som žena, ktorá má dušu plnú bôľu. Nepila som víno ani iný opojný nápoj, iba dušu som si vylievala pred Hospodinom.
15 (ROH) Ale Anna odpovedala a riekla: Nie som ja opilá, môj pane; som žena utrápeného ducha a vína ani nijakého opojného nápoja som nepila, ale vylievam svoju dušu pred Hospodinom.

16 (EKU) Nepokladaj svoju služobnicu za ničomnú ženu, lebo čo som doteraz hovorila, pochádzalo z veľkého žiaľu a trápenia.
16 (ROH) Nepovažuj svojej dievky za dcéru beliála, lebo z mnohého svojho úpenia a z veľkého svojho zármutku som hovorila až doteraz.

17 (EKU) Éli na to povedal: Choď v pokoji. Boh Izraela nech splní tvoju prosbu.
17 (ROH) Na to odpovedal Éli a riekol: Idi v pokoji, a Bôh Izraelov nech ti dá to, čo si prosila od neho.

18 (EKU) Odpovedala: Kiež tvoja služobnica nájde u teba priazeň. Žena potom odišla svojou cestou, zajedla si a tvár už nemala smutnú.
18 (ROH) A riekla: Nech najde tvoja dievka milosť v tvojich očiach. A žena išla svojou cestou a najedla sa, a jej tvár nebola viacej smutná.

19 (EKU) Včasráno vstali, vzdali Hospodinovi poctu a vrátili sa domov do Rámy. Potom Elkána poznal svoju ženu Annu a Hospodin sa na ňu rozpomenul.
19 (ROH) Potom vstali skoro ráno a poklonili sa pred Hospodinom a navrátiac sa prišli do svojho domu do Rámy. A Elkána poznal Annu, svoju ženu, a Hospodin sa rozpomenul na ňu.

20 (EKU) Po nejakom čase Anna počala a porodila syna. Dala mu meno Samuel. Povedala totiž: Vyprosila som si ho od Hospodina.
20 (ROH) A stalo sa, keď tomu prišiel čas, že Anna počala a porodila syna a nazvala jeho meno Samuel , lebo riekla: Od Hospodina som ho vyprosila.

21 (EKU) Keď Elkána odišiel s celou rodinou, aby Hospodinovi priniesol výročnú obetu a splnil svoj sľub,
21 (ROH) A človek Elkána zase odišiel hore i s celým svojím domom obetovať Hospodinovi každoročnú obeť bitnú a splniť svoj sľub.

22 (EKU) Anna však nešla s ním. Svojmu mužovi povedala: Až chlapca odstavím, potom ho privediem a predstavím Hospodinovi, aby tam zostal natrvalo.
22 (ROH) Ale Anna neišla hore, lebo riekla svojmu mužovi: Až bude odstavený chlapec, zavediem ho ta, a ukáže sa pred tvárou Hospodinovou a bude tam bývať až na veky.

23 (EKU) Jej muž Elkána povedal: Urob, ako uznáš za správne. Zostaň doma, kým dieťa neodstavíš. Kiež Hospodin splní svoje slovo! Žena teda zostala doma a pridájala syna, kým ho neodstavila.
23 (ROH) A Elkána, jej muž, jej povedal: Učiň to, čo je dobré v tvojich očiach; zostaň, až ho odstavíš, len nech Hospodin postaví, a tak splní svoje slovo. A tak zostala žena a kojila svojho syna, dokiaľ ho neodstavila.

24 (EKU) Keď ho odstavila, vzala ho so sebou a priviedla celkom mladého do Hospodinovho domu v Šíle. Vzala i trojročného býka, éfu múky a mech vína.
24 (ROH) Potom, keď ho odstavila, odviedla ho so sebou hore i s tromi juncami nesúc jednu efu bielej múky jemnej a nádobu vína a doviedla ho do domu Hospodinovho do Síla, a chlapča bolo ešte malé.

25 (EKU) Keď potom býka zarezali a chlapca priviedli k Élimu,
25 (ROH) A zabili junca a doviedli chlapca k Élimu.

26 (EKU) žena povedala: Prosím, pane môj, akože žiješ, pane môj, ja som tá žena, čo tu kedysi stála pri tebe a modlila sa k Hospodinovi.
26 (ROH) A ona riekla: Pohliadni na mňa, môj pane! Jako že žije tvoja duša, môj pane, ja som tá žena, ktorá som stála tu s tebou modliac sa Hospodinovi.

27 (EKU) Za tohto chlapca som prosila a Hospodin splnil moju prosbu, ktorú som mu predložila.
27 (ROH) Za tohoto chlapca som sa modlila, a Hospodin mi dal to, čo som si prosila od neho.

28 (EKU) Vyprosila som si ho od Hospodina, aby mu patril po celý život. Je od neho vyprosený. Potom tam vzdali poctu Hospodinovi.
28 (ROH) Preto ho i ja oddávam Hospodinovi, aby bol jeho po všetky dni, čo bude žiť; je vyprosený pre Hospodina. A poklonili sa tam Hospodinovi.