Kniha Rút

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Rút 1, 1-22

1 Za vlády sudcov sa stalo, že v krajine nastal hlad. Vtedy istý muž z judského Betlehema spolu so svojou ženou a oboma synmi odišiel bývať ako cudzinec na Moábske polia. 2 Muž sa volal Elímelech, jeho žena sa menovala Noémi a jeho dvaja synovia Machlón a Kiljón; boli to Efratejčania z judského Betlehema. Prišli na Moábske polia a tam sa usadili. 3 Noémin muž Elímelech však zomrel a ona zostala s dvoma synmi, 4 ktorí sa oženili s Moábčankami. Jedna sa volala Orpa a druhá Rút. Bývali tam asi desať rokov. 5 Potom obaja, Machlón i Kiljón, zomreli a ona zostala sama bez detí a bez muža. 6 Vtedy sa so svojimi nevestami rozhodla odísť z Moábskych polí, lebo tam sa dopočula, že Hospodin navštívil svoj ľud a dal mu chlieb. 7 Spolu s nevestami teda odišla z miesta, kde dosiaľ bývali, a vracali sa cestou do Judska. 8 Noémi vtedy obidvom svojim nevestám povedala: Choďte, vráťte sa každá do domu svojej matky. Nech je k vám Hospodin taký láskavý, ako ste vy boli k zosnulým i ku mne! 9 Nech každej z vás dopraje Hospodin nájsť si muža a spokojný život v jeho dome. Potom ich pobozkala. Ony sa hlasito rozplakali. 10 Povedali jej: My sa vrátime s tebou k tvojmu ľudu. 11 Noémi však odvetila: Moje dcéry, vráťte sa! Prečo by ste šli so mnou? Či ešte môžem porodiť synov, čo by vám mohli byť mužmi? 12 Vráťte sa, dcéry moje, choďte, ja som už príliš stará na vydaj. Ak by som aj pripustila: Mám ešte nádej — a tejto noci by som sa vydala a porodila synov, 13 čakali by ste azda, kým dorastú? Mali by ste sa preto zdržiavať a nevydať sa? To nie, dcéry moje! Veď moja trpkosť je väčšia ako vaša, lebo Hospodinova ruka doľahla na mňa. 14 Potom sa znova hlasito rozplakali. Orpa pobozkala svokru a vrátila sa, ale Rút zostala s ňou. 15 Vtedy Noémi povedala: Pozri, tvoja švagriná sa vracia k svojmu ľudu a k svojim bohom. Vráť sa a choď za ňou! 16 Rút však povedala: Nenúť ma, aby som ťa opustila a odvrátila sa od teba. Kamkoľvek pôjdeš ty, ta pôjdem i ja, a kde budeš bývať ty, budem bývať i ja. Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom. 17 Kde zomrieš ty, tam zomriem i ja a tam budem pochovaná! Nech ma Hospodin potresce, ako chce a nech ešte pridá, ak by ma od teba odlúčilo niečo iné než smrť. 18 Keď Noémi videla, že Rút je pevne rozhodnutá ísť s ňou, prestala na ňu naliehať. 19 Šli teda spolu, až prišli do Betlehema. Po príchode do Betlehema sa k nim zhŕklo celé mesto. Ženy sa spytovali: Je to Noémi? 20 Ona im odpovedala: Už ma nevolajte Noémi, volajte ma Mára, lebo Všemohúci mi pripravil veľa trpkostí. 21 Odišla som plná, ale Hospodin ma privádza späť prázdnu. Prečo by ste ma mali volať Noémi, keď sa Hospodin obrátil proti mne a Všemohúci dopustil na mňa nešťastie? 22 Tak sa Noémi vrátila z Moábskych polí so svojou nevestou, Moábčankou Rút. Do Betlehema prišli vtedy, keď sa začínala žatva jačmeňa.

Rut 1,1 - Moab je krajina, ktorá leží východne od Mŕtveho mora. Najmä rovina pozdĺž Mŕtveho mora je podnes veľmi úrodná. Ale pri dobrom obrábaní sú pozemky úrodné aj na moabskej výšine a kopcoch. Hranice Moabska sa menili. V dobe Sudcov siahali od rieky Arnon (dnes El-Modžib) až po južný koniec Mŕtveho mora (Nm 21,13; Sdc 11,18). Časom postúpili na sever, ďaleko za Arnon až po Hesebon (Hesbán). Tak sa zdá, že v prvých časoch Sudcov Moabčania zaujali aj okolie Jericha, a tak Izraeliti, osadení v Jerichu a na okolí, stali sa im poplatníkmi (Sdc 3,12 n.). Veľké priateľstvo nebolo medzi Izraelitmi a Moabčanmi. Ukázalo sa to už pri prechode Izraelitov cez ich krajinu, keď tiahli do zasľúbenej zeme (Nm 22), a tak aj v neskorších dejinách, keď sa Moab stal poplatníkom kráľov izraelských. Ale vždy si vedel vybojovať svoju nezávislosť.

Rut 1,2 - Elimelech a jeho rod je označený prívlastkom: Efratejci. Pochádzajú od Efraty, manželky Kalebovej (1 Krn 2,19). Ich potomstvo bývalo v Betleheme. Preto mal Betlehem aj meno Efrata (Gn 35,16 a 19; Mich 5,2).

Rut 1,8-9 - Noemi praje svojim nevestám plné požehnanie od Boha, ktoré by sa prejavilo v tom, žeby sa jej ovdovelé nevesty znovu mohli vydať. Osud vdovy u východných národov bol veľmi krušný. Po manželovej smrti stala sa obyčajne cudzou rodine zosnulého manžela a jej vlastní pokrvní ju zasa pokladali za cudziu, odkedy sa vydala. Tak ostala vdova mnoho ráz úplne opustená. Preto odporúča Písmo sv. pomoc vdovám ako zvlášť záslužný skutok milosrdenstva. Tento ťažký osud zaľahol najmä na mladšie vdovy, ak nemali dieťa zo svojho manželstva. Bezdetnosť sa pokladala za veľký trest od Boha, a tak v očiach ľudí bola potupou.

Rut 1,11-13 - Ani Noemi nemala výhľad na ďalších synov, aby si títo, podľa povinnosti zákonom stanovenej o švagrovskom manželstve, vzali vdovy po bratoch za manželky (Dt 25,5–10).Ak Noemi hovorí o sebe, že jej osud je tvrdší, ako je osud jej neviest, tento jej výrok treba chápať takto: Mať dietky a radovať sa z nich bolo vonkajším znakom priazne Božej. Noemi už ani nemá nádeje, že by vo svojom pokročilom veku mohla ešte porodiť dietky: oproti tomu jej nevesty v Moabsku sa azda ešte môžu vydať a pri svojom mladšom veku môžu mať dietky, ktoré by im boli na radosť.

Rut 1,15 - Podľa vtedajšieho chápania každá krajina mala svojho vlastného boha, ktorý zasa určité územie pokladal za svoje vlastné. Kto sa vrátil do Moabska (ako to robí Orfa), zaväzuje sa tým, že bude naďalej ctiť národného boha Moabčanov (Molocha-Bála). Porov. 1 Sam 26,19; Sdc 11,24. Keď Rút zostáva pri svojom úmysle ísť do Betlehema, toho prirodzeným dôsledkom bolo, že prijala aj úctu Jahveho, ktorý bol zasa Bohom Izraelovým.

Rut 1,16-18 - Možno predpokladať, že Rút aj vo svojom srdci je presvedčená o tom, že Bohu Izraelovmu treba dať prednosť pred všetkými inými bohmi pohanských krajín; preto ochotne chce uctievať Jahveho a prisahá na jeho svätosť.

Rut 1,17 - Nech mi Pán tak urobí… – Čokoľvek určí Pán, či ma požehná, či ma stresce, len smrť nás rozlúči.

Rut 1,20 - Noemi znamená 'Moja rozkoš, Moje potešenie’ (tak asi hovorila matka svojmu malému dieťaťu). Mara znamená 'Horká, Trpká, Plná žalosti, bolesti’.

Rut 1,22 - Žatva v Palestíne sa začína v apríli, máji.