2. kniha Machabejcov

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

2Mach 9, 1-29

1 V tom istom čase sa stiahol Antiochos s hanbou z perzského územia. 2 Vnikol totiž do mesta, ktoré sa volá Perzepolis, a pokúšal sa vyrabovať chrám a zmocniť sa mesta. Preto sa ľud vzbúril a chopil sa zbrane. Tak sa stalo, že domáci obyvatelia zahnali Antiocha a ten sa musel dať na potupný ústup. 3 Keď bol na ceste do Ekbatán, zastihla ho správa o tom, čo sa stalo s Nikanorom a s Timotejovými ľuďmi. 4 V záchvate zlosti si zaumienil, že sa na Židoch vyvŕši aj za zlo, ktoré mu spôsobili tí, čo ho zahnali na útek. Preto prikázal svojmu pohoničovi, aby bez zastavenia uháňal až do cieľa. Pravda, súd z neba už visel nad ním. Antiochos namyslene povedal: Z Jeruzalema, len čo ta prídem, urobím hromadný hrob Židov. 5 Vševediaci Pán, Boh Izraela, ho zasiahol neviditeľnou a nevyliečiteľnou chorobou. Len čo vyriekol tie slová, zachvátili ho neznesiteľné bolesti vnútorností a prudké vnútorné kŕče. 6 Stihlo ho to plným právom, lebo sám trápil vnútro druhých mnohými neslýchanými mukami. 7 Ani trocha nechcel popustiť zo svojej bezočivosti, ba plný nadutosti a zlosti ako oheň sršal hnevom proti Židom a rozkázal ešte zrýchliť cval. Z rútiaceho sa voza však vypadol a pri tom ťažkom páde si dolámal celé telo. 8 Ten, čo sa krátko predtým vo svojej vystatovačnosti domnieval, že je viac ako človek a že môže rozkazovať morským vlnám, ten, čo si namýšľal, že môže na vážkach odvážiť končiare hôr, ocitol sa na zemi a museli ho niesť na nosidlách. Takto sa na ňom všetkým ukázala veľkosť Božej moci. 9 Z bezbožníkovho tela vyliezali červy a zaživa mu v bolestiach odpadávali kusy mäsa. Celé vojsko ťažko zamoroval zápach hniloby, ktorý z neho vychádzal. 10 Toho, ktorý sa len krátko predtým nazdával, že sa môže dotýkať nebeských hviezd, nevládal nikto niesť pre ťažký a neznesiteľný zápach. 11 Keď sa jeho bolesti čoraz väčšmi stupňovali, zdrvený začal upúšťať zo svojej veľkej povýšenosti a začal si uvedomovať, že je to Boží trest. 12 Keď už ani sám nemohol vydržať svoj vlastný zápach, povedal: Je spravodlivé podrobiť sa Bohu, smrteľník nemá zmýšľať bohorovne. 13 Ten ničomník sa modlil k Pánovi, ktorý sa už nemienil nad ním zľutovať. Hovoril, 14 že udelí slobodu svätému mestu, do ktorého sa práve ponáhľal, aby ho zrovnal so zemou a premenil na hromadný hrob; 15 že zrovnoprávni všetkých Židov s Aténčanmi, hoci predtým ich neuznal za hodných ani pochovať a chcel ich dať za potravu dravým vtákom a spolu s batoľatami pohodiť šelmám. 16 Svätý chrám, ktorý krátko predtým vyplienil, že ozdobí najskvostnejšími obetnými darmi a všetky posvätné nádoby mnohonásobne nahradí, ba zo svojich vlastných príjmov bude hradiť výdavky potrebné na obety. 17 Okrem toho, že sám sa stane Židom, prejde každé obývané mesto a bude hlásať Božiu moc. 18 Keď sa však jeho útrapy nezmenšovali — doľahol naňho spravodlivý Boží súd —, prestal si robiť nádej a napísal Židom odprosujúci list tohto znenia: 19 Kráľ a vojvodca Antiochos posiela drahým židovským obyvateľom mnoho pozdravov a želaní zdravia a blaha. 20 Ak sa vám i vašim deťom dobre darí a ak sa vám vodí podľa vášho želania, som rád. Ja mám svoju nádej už len v nebesiach. 21 S láskou spomínam na vašu úctu a oddanosť. Keď som odchádzal z krajín Perzie, upadol som do ťažkej choroby. Pokladal som za potrebné myslieť na spoločnú bezpečnosť všetkých a postarať sa o ňu. 22 Neklesám na duchu, pokiaľ ide o môj stav, naopak, mám veľkú nádej, že vyviaznem z tejto choroby. 23 Mám však na pamäti to, že aj môj otec v období, keď sa vydal na výpravu do hornatých krajov, určil svojho nástupcu, 24 aby v prípade, že sa prihodí niečo neočakávané alebo že by došla nejaká nepríjemná správa, obyvatelia krajiny neboli znepokojení, aby vedeli, komu bolo prenechané spravovanie verejných vecí. 25 Okrem toho mám na zreteli, že okolití panovníci a susedia kráľovstva striehnu na vhodnú chvíľu a vyčkávajú, čo bude. Preto som určil za kráľa svojho syna Antiocha, ktorého som pri svojich častých zásahoch v náhorných satrapiách mnohým z vás zveroval a odporúčal. Jemu som napísal list, ktorého odpis tu prikladám. 26 Dôrazne vás teda prosím, aby ste pamätali na dobrodenia, ktoré som preukázal tak všetkým spoločne, ako aj každému osobitne, a aby ste terajšiu oddanosť voči mne zachovávali aj voči môjmu synovi. 27 Lebo som presvedčený, že on bude pokračovať v miernosti a priateľskosti podľa mojich zásad a že bude s vami dobre vychádzať. 28 A tak tento vrah musel vytrpieť to najhoršie, čo pripravoval iným, a v cudzine na horách hroznou smrťou skončiť svoj život. 29 Filip, jeho najbližší priateľ, pochoval jeho telo, ale zo strachu pred Antiochovým synom uchýlil sa do Egypta k Ptolemaiovi Filométorovi.

2Mach 9,1 - Porov. 1 Mach 6,1–16. Asi na jar r. 163 pr. Kr. – Persepolis, mesto starej Perzskej ríše, ležalo skoro 400 km južne od Aspadany.

2Mach 9,3 - Porov. pozn. k 1 Mach 5,1–9. – Timotej a Nikanor boli generáli Lyziáša; Júda ich porazil v novembri r. 164 pr. Kr. (porov. 8,30). Lyziáš sa vari usiloval utajiť svoju porážku v Palestíne (nov. 164), a tak sa mohol dozvedieť Epifanes o tomto Lyziášovom nezdare až o 4–5 mesiacov neskoršie, teda asi na jar r. 163, a to pravdepodobne v Gabae.

2Mach 9,9 - Nezvyčajná nemoc sa tu považuje za Boží trest. Porov. Sk 12, 23 o Herodesovi Agripovi. Aká to bola nemoc, nevedno.

2Mach 9,11-17 - K zmene Epifanesovho zmýšľania porov. 1 Mach 6,12. Porov. vyššie 3,36 správanie sa Heliodora a tiež Nabuchodonozorov dekrét Dan 3,98 n.

2Mach 9,18 - Zdá sa, že list nebol písaný priamo pre jeruzalemských Židov, ale skôr pre antiochijských Židov.

2Mach 9,19-24 - Otec Epifanesov bol Antiochus III. Veľký, ktorý tiež podnikol výpravu do Elymaidy (Justín, Diodor Sicil., Strabo).

2Mach 9,28 - Filip odtiahol do Sýrie, kde sa tiež zdržoval nejaký čas; porov. 13,23 a 1 Mach 6,55 n.63. Do Egypta odišiel až vtedy, keď bol od Lyziáša vypustený z Antiochie.