2. kniha Machabejcov

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

2Mach 5, 1-27

1 V tom čase sa chystal Antiochos na druhú výpravu proti Egyptu. 2 Vtedy sa stalo, že po celom meste skoro štyridsať dní bolo vidieť vo vzduchu cválajúcich jazdcov v zlatom oblečení, oddiely vyzbrojené kopijami s vytasenými mečmi. 3 Zoradené oddiely jazdy na seba navzájom útočili a napádali sa, štíty sa dvíhali proti množstvu oštepov a vystreleným šípom, zlaté ozdoby sa jagali na rozmanitých brneniach. 4 Preto všetci prosili, aby toto zjavenie bolo predzvesťou niečoho dobrého. 5 Keď sa rozniesol falošný chýr, že Antiochos prišiel o život, Jasón nemeškal, zobral nie menej ako tisíc mužov a zaútočil na mesto. Obrancov hradieb zatlačili a mesto napokon dobyli. Menelaos utiekol do pevnosti. 6 Jasón začal bezohľadné krviprelievanie medzi vlastnými spoluobčanmi. Neuvážil si, že vojenský úspech proti vlastným občanom je najväčším neúspechom. Domnieval sa, že dosiahol víťazstvo nad nepriateľmi, nie nad príslušníkmi vlastného národa. 7 K vláde sa však nedostal, ba nakoniec za svoj výpad zožal len hanbu a opäť ako utečenec odišiel do Amónska. 8 Napokon ho stihla hrozná pohroma, keď ho obžalovali u arabského tyrana Areta. Utekal z mesta do mesta, všetci ho prenasledovali, nenávideli ho ako odpadlíka od zákonov a opovrhovali ním ako katom vlasti a spoluobčanov; napokon ho zahnali do Egypta. 9 On, ktorý mnohých vypovedal z vlasti do cudziny, zahynul v cudzine, keď sa preplavil k Lacedémončanom, kde chcel nájsť útočisko u príbuzných. 10 Toho, čo mnohých nechal pohodených a nepochovaných, nikto neoplakával, nedostalo sa mu žiadneho pochovania ani odpočinku v hrobe jeho predkov. 11 Keď sa kráľ dozvedel o tom, čo sa stalo, myslel si, že sa Judsko od neho odtrhlo. Vnútri duše rozzúrený ako zver vytiahol z Egypta s ozbrojenou mocou a obsadil mesto Jeruzalem. 12 Vojakom rozkázal bez milosti zabíjať tých, čo im padnú do rúk a povraždiť aj tých, čo sa stiahnu do domov. 13 Tak prepuklo krviprelievanie mladých i starých, zabíjanie mužov, žien a detí, vraždenie panien a dojčiat. 14 Za celé tri dni prišlo mesto o osemdesiattisíc obyvateľov: štyridsaťtisíc zahynulo v boji zblízka a nemenej toľkých predali do otroctva. 15 Kráľovi to nestačilo, odvážil sa vniknúť do najsvätejšieho chrámu na celej zemi. Viedol ho Menelaos, ktorý zradil zákony i vlasť. 16 Poškvrnenými rukami bral posvätné nádoby a nečistými rukami odvliekol i dary, čo iní králi venovali na vyvýšenie, slávu a česť tohto miesta. 17 Antiochos sa vypínal vo svojej mysli a nevedel, že Pán sa nakrátko rozhneval na obyvateľov mesta pre ich hriechy, a preto nevzhliadol na toto miesto. 18 Keby nebolo zaťažené mnohými previneniami, bolo by sa s ním stalo to isté, čo s Heliodorom, ktorého kráľ Seleukos kedysi poslal prezrieť chrámovú pokladnicu; aj Antiochos by bol okamžite po svojom vniknutí potrestaný a odstúpil by od svojej bezočivosti. 19 Ale Pán si nevyvolil národ kvôli tomuto miestu, lež miesto kvôli národu. 20 Preto aj toto miesto malo podiel na ťažkostiach, ktoré na národ doľahli, ale neskôr malo účasť aj na dobrodeniach; hoci v hneve Všemohúceho bolo opustené, opäť malo byť povýšené v celej sláve, až sa veľký Pán uzmieri. 21 Antiochos teda odvliekol z chrámu najmenej tisícosemsto talentov a rýchlo sa stiahol do Antiochie. Vo svojej pýche zamýšľal urobiť zem splavnou a more zas schodným — toľká povýšenosť bola v jeho srdci. 22 Nechal tam však dozorcov, aby ľudu robili zle: v Jeruzaleme Filipa, rodom z Frýgie, v spôsoboch ešte surovejší ako ten, čo ho ustanovil. 23 Na Garizime nechal Andronika a popri nich Menelaa, ktorý sa voči spoluobčanom správal ešte horšie ako ostatní; voči židovským občanom prechovával odpor. 24 Poslal veľmi nenávideného vodcu Apollónia s vojskom v počte dvadsaťdvatisíc mužov s rozkazom, aby pozabíjal všetkých dospelých a aby predal ženy a mladších. 25 Dorazil teda do Jeruzalema a až do sobotného svätého dňa sa pokrytecky tváril, že mu ide o mier. Keď videl, že Židia svätia sobotu, prikázal svojim podriadeným nástup do zbrane. 26 Všetkých, čo vyšli zúčastniť sa na tejto slávnosti, dal zabiť a potom so zbraňou vtrhol do mesta a pozabíjal tam veľké množstvo ľudí. 27 No Júda, nazývaný aj Makabejský, sa s deviatimi ďalšími v družine uchýlil na púšť, kde so svojimi druhmi žil v horách ako divá zver. Živili sa len bylinami, aby sa neznečistili.

2Mach 5,1 - Porov. 1 Mach 1,18–22.

2Mach 5,2-4 - Výklad, podľa ktorého by mali byť tie zvláštne úkazy len výplodom podráždenej fantázie, nijako neobstojí, lebo ich charakter a doba trvania poukazujú na skutočné znamenie (podobné zjavy sa vraj diali aj pred pádom Jeruzalema r. 70 po Kr.; Joz. Flávius, Žid. vojna 6,5.3; Tacitus, Hist. 5,13).

2Mach 5,5-7 - Porov. pozn. k 1 Mach 1,21.

2Mach 5,16 - 1 Mach 1,23 nn. a Joz. Flávius jasne hovoria, že Epifanes chrám aj vyplienil.

2Mach 5,17-20 - O Heliodorovi pozri 3,23 n.; o oslávení chrámu 10,3–9. Porov. 1 Mach 2,49.

2Mach 5,21 - Porov. 1 Mach 1,23 nn.; 3,30.

2Mach 5,22 - Pred svojím odchodom z Jeruzalema ustanovil Epifanes akýchsi vojensko-politických komisárov (nie sú to tí dozorci, o ktorých je reč v 1 Mach 1,53) pre Samáriu a Judeu. Pridelil ich k miestam, kde sa ľud húfne schádzaval. Na Garizime, kde mali Samaritáni svoju svätyňu, bol Andronikus (iný než v 4,31–38) a v Jeruzaleme Filip (pozri 6,11).

2Mach 5,24 - Apolonius (porov. 1 Mach 1,30–34; 3,10) sa tu označuje ako "mysarches" (=nenávidený vodca), čo niektorí vzhľadom na 1 Mach prekladajú: Knieža, vodca Mýzie. – Toto je už druhý krvavý kúpeľ, ktorý nastal po dvoch rokoch po prvom (v. 11–15), t. j. r. 145 Sel.= 168/7 pr. Kr.

2Mach 5,27 - Medzi tými "deviatimi" bol iste aj Júdov otec Matatiáš; porov. 1 Mach 2,28. – Chránili sa poškvrnenia, k akému bol donucovaný aj Eleazar (6,18 nn.). Porov. 1 Mach 1,65 nn.