2. kniha Machabejcov

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

2Mach 3, 1-40

1 Obyvatelia svätého mesta žili v nerušenom pokoji a príkladne zachovávali zákony vďaka zbožnosti veľkňaza Oniáša a vďaka tomu, že nenávidel zlo. 2 V súlade s tým aj sami králi mali toto miesto v úcte a chrám preslávili veľmi vzácnymi darmi. 3 Tak sa zachoval aj Seleukos, kráľ Ázie, ktorý hradil z vlastných príjmov všetky výdavky potrebné na vykonávanie služieb. 4 No istý Šimon z Benjamínovho kmeňa, ustanovený za predstaveného chrámu, dostal sa do rozporu s veľkňazom vo veci trhového poriadku v meste. 5 Keď nemohol zvíťaziť nad Oniášom, vybral sa za Apollóniom, synom Tarsea, ktorý bol v tom čase hlavným správcom Koilesýrie a Fenície. 6 Hovoril mu o tom, že pokladnica v Jeruzaleme je plná nesmiernych hodnôt, takže množstvo darov sa nedá ani spočítať. Keďže nie sú určené na vykonávanie obiet, bolo by možné, aby pripadli pod kráľovu moc. 7 Keď sa Apollónios stretol s kráľom, oboznámil ho s prezradeným bohatstvom. Ten zaraz poveril Heliodora, správcu nad majetkami, a dal mu príkaz, aby zariadil vydanie spomenutého bohatstva. 8 Heliodoros sa hneď vydal na cestu pod zámienkou, že chce navštíviť mestá Koilesýrie a Fenície, ale v skutočnosti preto, aby splnil kráľovo poverenie. 9 Keď prišiel do Jeruzalema a keď ho veľkňaz mesta priateľsky prijal, predostrel, čo sa vyzradilo, a vysvetlil, po čo vlastne prišiel. Vyzvedal sa, či sa to zakladá na pravde. 10 Veľkňaz vysvetlil, že ide o peniaze, ktoré zložili vdovy a siroty, 11 že niečo patrí aj Tobiášovmu synovi Hyrkánovi, mužovi, ktorý bol veľmi vážený. Bolo to v rozpore s tým, čo hovoril bezbožný Šimon. Všetkého striebra je v skutočnosti štyristo talentov a zlata dvesto talentov. 12 Spáchalo by sa bezprávie, keby boli poškodení tí, čo sa spoľahli na posvätnosť toho miesta, na vznešenosť chrámu, ktorý je na celom svete v úcte a na jeho nedotknuteľnosť. 13 Heliodoros v súlade s kráľovskými rozkazmi, ktoré dostal, vyhlásil, že všetko sa musí odviesť do kráľovskej pokladnice. 14 Určil deň, keď vojde do chrámu, aby dozrel na vykonanie týchto nariadení. V meste z toho vzniklo nemalé pobúrenie. 15 Kňazi v kňazských rúchach vrhli sa na zem pred obetným oltárom a volali do nebies k tomu, ktorý dal ustanovenia o zbieraní cenností, aby ich neporušené ochránil pre tých, čo si ich uložili. 16 Kto videl výzor veľkňaza, tomu krvácalo srdce. Jeho tvár a jej zmenená farba naznačovali jeho bolestivý duševný zápas. 17 Zmocnila sa ho úzkosť a telo sa mu chvelo, takže tí, čo sa na neho pozerali, zreteľne poznali, že v srdci má veľký žiaľ. 18 Z domov húfne vychádzali ľudia na spoločné úpenlivé modlitby, lebo posvätné miesto malo byť znesvätené. 19 Ženy v kajúcich rúchach podviazaných pod prsami zaplnili ulice. Panny, ktoré inak boli zamknuté doma, zbehli sa jedny k bránam, iné na hradby a zasa iné pozerali cez okná. 20 Všetky však vystierali ruky k nebu a modlili sa kajúcne modlitby. 21 Bolo poľutovaniahodné, ako všetci bez rozdielu ležali dolu tvárou a ako veľkňaz v hlbokej úzkosti očakával, čo sa bude diať. 22 Ľudia úpenlivo prosili všemocného Pána, aby cennosti tých, ktorí si ich s dôverou uložili, uchránil neporušené a v bezpečí. 23 Ale Heliodoros sa rozhodol vykonať, čo mal prikázané. 24 Keď už bol so svojimi ozbrojencami pred pokladnicou, vládca duchov a všetkých mocností spôsobil veľké zjavenie. Všetkých, čo sa odvážili vojsť s ním, Božia moc postihla bezvládnosťou a strachom. 25 Ukázal sa im totiž hrôzostrašný kôň s jazdcom ozdobený nádherným postrojom. Cvalom sa hnal na Heliodora a prednými kopytami sa naňho oboril. Jazdcova zbroj žiarila zlatom. 26 Pred ním sa objavili ďalší dvaja silní nádherne oblečení urastení mladíci, krásni na pohľad. Postavili sa z oboch strán k Heliodorovi, neprestajne ho bičovali a zasypávali ho mnohými ranami. 27 Heliodoros klesol na zem a obklopila ho úplná temnota. Zobrali ho a položili na nosidlá. 28 Toho, ktorý vtrhol do spomenutej pokladnice s veľkým sprievodom a s celým zborom ozbrojencov, vynášali bezvládneho. Spoznali, že sa tam zjavne prejavila Božia moc. 29 Tak zásahom božskej moci onemel a ležal zbavený akejkoľvek nádeje na záchranu. 30 Vtedy prítomní dobrorečili Pánovi, ktorý nadmieru preslávil svoje miesto. Chrám krátko predtým naplnený strachom a nepokojom sa naplnil radosťou a plesaním, lebo sa zjavil všemocný Pán. 31 Niektorí z Heliodorovho sprievodu rýchlo prosili Oniáša, aby vzýval Najvyššieho, nech daruje život tomu, ktorý ležal a strácal dych. 32 Veľkňaz priniesol obetu za záchranu tohto muža, lebo sa obával, aby v kráľovi nevzniklo podozrenie, že Židia vykonali Heliodorovi čosi zlé. 33 No keď veľkňaz konal obetu zmierenia, Heliodorovi sa opäť ukázali tí istí mladíci oblečení do takých istých šiat. Pristúpili k nemu a povedali: Si zaviazaný veľkou vďakou veľkňazovi Oniášovi, lebo Pán ti kvôli nemu daroval život. 34 Pretože na teba dopadol bič z neba, rozhlasuj všetkým nesmiernu moc Boha. Keď to povedali, zmizli. 35 Heliodoros priniesol Pánovi obetu a Bohu, ktorý mu vrátil život, sa zaviazal veľkými sľubmi. Rozlúčil sa s Oniášom a potom sa aj s vojskom vrátil ku kráľovi. 36 Všetkým vydal svedectvo o skutkoch najvyššieho Boha, ktoré videl na vlastné oči. 37 Keď sa kráľ vypytoval Heliodora, kto by bol vhodný, aby ho nanovo poslal do Jeruzalema, povedal: 38 Ak máš nejakého nepriateľa alebo odbojníka, pošli ho tam. Vráti sa ti zbičovaný, ak sa vôbec zachráni, pretože na tom mieste naozaj pôsobí nejaká božská moc. 39 Lebo ten, ktorý tam má svoj nebeský príbytok, stráži a ochraňuje to miesto. Tých, čo prídu, aby tam robili zle, bije a hubí. 40 Takto sa odohral príbeh Heliodora a záchrana pokladnice.

2Mach 3,1-3 - Začína s idealizovaným popisom pokoja a blaha v Júdsku za Seleuka IV. Filopatora (187–175). Porov. pozn. k 1 Mach 1,11. – V 3. stor. obdarúvali jeruzalemský chrám aj egyptskí Ptolemeovci, ako Ptolemeus II. (285–246) a Ptolemeus III. (246–221). Po dobytí Palestíny (1 Mach 1,11) preukazoval blahosklonnosť voči Židom aj Antiochus III. Veľký (Joz. Flávius, Starož. 12,3,3), ba na počiatku svojej vlády robieval tak aj Seleukus IV., ktorý si chcel získať Židov a odviesť ich od egyptofilskej politiky, ktorej zástancom bol aj veľkňaz Oniáš III. a jeho rodina (Oniášovci). Oniáš III., syn Šimona II., bol veľkňazom ešte pred nastúpením Seleuka IV., porov. 1 Mach 1,12 n.

2Mach 3,4 - Šimon bol Benjamínovec. (Niektorí opravujú slovo "Benjamín" na: "Miniamin" alebo na "Balgea" [porov. Neh 12,5]; starolat. text pôvodne vraj takto čítal.) Niektorí v ňom vidia akéhosi nakupovateľa bohoslužobných potrieb ("správca chrámu").

2Mach 3,10 - Hyrkán žil v Amonsku po blúznivom (ako mesiáš) a nevydarenom útoku na Jeruzalem. Už Nehemiáš poznal Tobiáša z Amonska ("Amonský sluha"; Neh 3,35; 13,4–8), kto si tiež uložil svoj majetok v chráme.

2Mach 3,35 - Heliodor "priniesol obetu", t. j. objednal obetu.