2. kniha Machabejcov

1 (KAT) Keď sa Nikanor dozvedel, že Júdove oddiely sú v samarijských miestach, zaumienil si, že ich so všetkou istotou napadne v sobotný deň.
1 ----
1 ----
1 (EKU) Keď sa Nikanor dozvedel, že Júdovi stúpenci sa zdržiavajú v osadách na území Samárie, usúdil, že bude pre neho celkom bezpečné napadnúť ich v deň odpočinku.

2 (KAT) Niektorí Židia, ktorí boli donútení slúžiť v jeho vojsku, povedali: „Nenič ich tak divo a barbarsky, ale maj v úcte deň, ktorý Vševidiaci oddávna za svätý vyhlásil!“
2 ----
2 ----
2 (EKU) No Židia, ktorí boli z donútenia v jeho sprievode, mu hovorili: Nezahub ich takto surovo a barbarsky! Rešpektuj deň, ktorý osobitne vyznačil cťou a svätosťou ten, ktorý všetko vidí.

3 (KAT) Tu sa ten naničhodník opýtal: „Je na nebi vladár, ktorý prikázal svätiť sobotný deň?“
3 ----
3 ----
3 (EKU) No ten trojnásobne prekliaty ničomník sa spýtal: Vari jestvuje na nebi nejaký vládca, ktorý prikázal svätiť sobotný deň?

4 (KAT) A keď oni odpovedali: „Je to sám živý Pán, vladár na nebi, ktorý prikázal sláviť sobotný deň,“
4 ----
4 ----
4 (EKU) Oni mu jasne povedali: Áno, živý Pán. On sám, vládca v nebi, prikázal zachovávať siedmy deň.

5 (KAT) on riekol: „Na zemi som vládcom ja a rozkazujem vziať zbraň a konať kráľovské služby!“ Nebol však schopný vykonať svoju bezočivú vôľu.
5 ----
5 ----
5 (EKU) On však odvetil: Ja som zasa vládca na zemi a prikazujem chopiť sa zbraní a byť kráľovi plne k službám. Napriek tomu nebol schopný vykonať svoj krutý zámer.

6 (KAT) Vo svojej bujnej namyslenosti si Nikanor umienil, že postaví verejný pamätník svojho víťazstva nad Júdovými oddielmi.
6 ----
6 ----
6 (EKU) Nikanor sa vo svojej veľkej pýche vystatoval a pomýšľal na to, že postaví verejný pamätník víťazstva nad Júdovými mužmi.

7 (KAT) Machabejec sa však ustavične s pevnou dôverou spoliehal, že mu Pán príde na pomoc.
7 ----
7 ----
7 (EKU) Makabejec však neprestával dúfať a v hlbokej nádeji sa spoliehal na Pánovu pomoc.

8 (KAT) A povzbudzoval svojich, aby nemali strach pred útokom pohanov, ale aby si pripomínali, koľkú pomoc už dostali z neba, a aby dôverovali, že s pomocou Všemohúceho zvíťazia aj teraz.
8 ----
8 ----
8 (EKU) Povzbudzoval svojich, aby nemali strach z útoku pohanov, aby pamätali, koľkokrát sa im už dostalo pomoci z neba. Nech aj teraz očakávajú víťazstvo, ktoré im udelí Všemohúci.

9 (KAT) Tešil ich zo Zákona a prorokov, pripomínal im boje, ktoré už prekonali, a tak im dodal odvahy.
9 ----
9 ----
9 (EKU) Upokojoval ich slovami zákona a prorokov, pripomenul im boje, ktoré už vybojovali, a tak vystupňoval ich odvahu.

10 (KAT) Keď ich celkom oduševnil, vydal rozkazy, ale poukázal aj na vierolomnosť pohanov a na to, ako porušovali prísahy.
10 ----
10 ----
10 (EKU) Keď v nich prebudil oduševnenie, posmeľoval ich ešte ďalej: poukazoval na to, ako pohania nedodržiavajú zmluvy a porušujú prísahy.

11 (KAT) Každého z nich vyzbrojil, nie však ochranným štítom a oštepom, ale povzbudzujúcimi a statočnými slovami. Rozpovedal im aj svoj úplne hodnoverný sen, ktorým všetkých rozradostnil.
11 ----
11 ----
11 (EKU) Každého z nich vyzbrojil nie istotou, ktorú poskytujú štíty a oštepy, ale tým, že im dobrými slovami dodával odvahu. Okrem toho im vyrozprával sen, naozaj vierohodné videnie v bdelom stave, ktoré všetkých potešilo.

12 (KAT) Mal takéto videnie: Videl Oniáša, niekdajšieho veľkňaza, muža dokonalého a šľachetného, skromného v obcovaní, jemného povahou, dôstojného v reči a od detstva starostlivo cvičeného vo všetkých čnostiach, ako sa s rozpätými rukami modlí za celú židovskú pospolitosť.
12 ----
12 ----
12 (EKU) Videl toto: Ukázal sa mu niekdajší veľkňaz Oniáš, vznešený a dobrý muž, skromného vystupovania, miernych spôsobov, uhladený v reči, ktorý od detstva pestoval cnosť každého druhu. Videl ho, ako vystiera ruky a modlí sa za židovskú pospolitosť.

13 (KAT) Potom sa mu ukázal aj iný muž so šedinami, skvelého výzoru a ožiarený obdivuhodne krásnym jasom.
13 ----
13 ----
13 (EKU) Potom sa mu zjavil iný muž, nápadne bielovlasý a velebný, ktorého obklopovala zázračná a veľkolepá vznešenosť.

14 (KAT) Tu sa Oniáš ujal slova a riekol: „Toto je milovník svojich bratov, ktorý sa mnoho modlí za národ a za sväté mesto, Jeremiáš, Boží prorok.“
14 ----
14 ----
14 (EKU) Nato sa ujal Oniáš slova a povedal: To je priateľ našich bratov, ktorý sa veľa modlí za národ a za sväté mesto — Boží prorok Jeremiáš.

15 (KAT) Nato vystrel Jeremiáš ruku, aby odovzdal Júdovi zlatý meč. Keď mu ho podával, povedal toto:
15 ----
15 ----
15 (EKU) Potom Jeremiáš vystrel pravicu a odovzdal Júdovi zlatý meč so slovami:

16 (KAT) „Prijmi tento zlatý meč, dar od Boha! Ním porazíš odporcov.“
16 ----
16 ----
16 (EKU) Prijmi tento svätý meč ako dar od Boha. Ním premôžeš nepriateľov.

17 (KAT) Takto povzbudení mimoriadne krásnymi Júdovými slovami, ktoré boli ozaj spôsobilé pobádať k chrabrosti a vzpružiť mysle junákov, rozhodli sa, že sa neutiahnu do (opevneného) tábora, ale že sa rázne pustia do boja a s nasadením všetkých síl prevedú rozhodný boj, pretože ako mesto, tak aj náboženstvo a chrám boli v nebezpečenstve.
17 ----
17 ----
17 (EKU) Takéto naozaj krásne Júdove slová podnietili duše mládencov k udatnosti a vliali im mužnú odvahu a povzbudili ich. Odhodlali sa, že nebudú viesť zdĺhavú vojnu, ale že chrabro udrú a s nasadením všetkých síl v boji muža proti mužovi rozhodnú o všetkom, lebo bolo ohrozené aj mesto, aj náboženstvo, aj chrám.

18 (KAT) Lebo o svoje manželky a deti, bratov a príbuzných mali menšiu obavu, a ich najväčší a najprednejší strach patril svätému chrámu.
18 ----
18 ----
18 (EKU) Strach mali aj o ženy, deti, ako aj o bratov a príbuzných, ale najviac a predovšetkým ich trápil strach o svätý chrám.

19 (KAT) Lež aj tí, čo zostali v meste, prežívali nie menšiu úzkosť a nepokoj pre nastávajúci útok pod šírym nebom.
19 ----
19 ----
19 (EKU) Tí, čo ostali v meste, cítili nemalú úzkosť, lebo mali obavu zo zrážky na otvorenom mieste.

20 (KAT) Všetci už očakávali, že nastane rozhodný boj. Nepriatelia už pritiahli, vojsko bolo zošikované do boja, slony boli postavené na vhodné miesto a jazda bola rozostavená po krídlach.
20 ----
20 ----
20 (EKU) Všetci očakávali rozhodnutie, ktoré malo prísť. Nepriatelia už sústredili svoje sily, zoradili vojsko do šíku, rozostavili zvieratá na vhodné miesta a jazdu umiestnili na krídla.

21 (KAT) Keď Machabejec zbadal príchod vojska, všelijaké druhy zbraní a divokosť zvierat, vystrel ruky k nebu a vzýval divotvorného Pána; bol totiž presvedčený, že víťazstvo sa nezískava zbraňami, ale že (Boh) ho udeľuje tým, ktorých uzná za hodných víťazstva.
21 ----
21 ----
21 (EKU) Keď Makabejec zbadal príchod takého množstva vyzbrojeného zbraňami rozličného druhu a zúrivosť slonov, vystrel ruky k nebu a vzýval Pána, ktorý robí divy. Vedel totiž, že nezáleží na zbraniach, ale na tom, že ak usúdi Pán, zabezpečí víťazstvo tým, ktorých uzná za hodných.

22 (KAT) Keď ho vzýval, modlil sa takto: „Ty, Pane, ktorý si poslal za čias júdskeho kráľa Ezechiáša svojho anjela a pobil zo Sennacheribovho vojska stoosemdesiatpäťtisíc:
22 ----
22 ----
22 (EKU) V modlitbe ho vzýval takto: Pane, ty si poslal svojho anjela za vlády judského kráľa Chizkiju a on zahubil stoosemdesiatpäťtisíc mužov zo Sancheríbovho tábora.

23 (KAT) pošli nám aj teraz, Vládca nebies, dobrého anjela, (aby vzbudil) strach a hrôzu! Svojím mocným ramenom
23 ----
23 ----
23 (EKU) Aj teraz, Vládca nebies, pošli dobrého anjela pred nami, aby vzbudil strach a hrôzu.

24 (KAT) postraš tých, ktorí s rúhaním tiahnu proti tvojmu svätému ľudu!“ Týmito slovami ukončil.
24 ----
24 ----
24 (EKU) Kiež tvoje mocné rameno rozdrví tých, čo s rúhaním tiahnu proti tvojmu svätému ľudu. Týmito slovami skončil.

25 (KAT) Nikanorovo vojsko postupovalo za zvuku trúb a bojových piesní.
25 ----
25 ----
25 (EKU) Nikanorovo vojsko postupovalo za zvukov trúb a bojových piesní.

26 (KAT) Naproti tomu Júdovi bojovníci zaútočili na nepriateľov so vzývaním (Boha) a s modlitbou.
26 ----
26 ----
26 (EKU) Júdovi muži sa vrhli na nepriateľov so vzývaním Boha a s modlitbami.

27 (KAT) Bojovali síce rukami, ale v srdciach sa modlili k Bohu a porazili nie menej ako tridsaťpäťtisíc (mužov), mocne rozradostnení zjavnou Božou pomocou.
27 ----
27 ----
27 (EKU) Rukami bojovali, v srdciach sa modlili k Bohu a tak pozabíjali nie menej ako tridsaťpäťtisíc nepriateľov a veľmi sa tešili zo zjavného Božieho zásahu.

28 (KAT) Keď už bolo po bitke a s radosťou sa vracali, spozorovali, že Nikanor padol vo svojej plnej výzbroji.
28 ----
28 ----
28 (EKU) Keď sa boj skončil a naradostení sa vracali, zistili, že Nikanor padol v plnej zbroji.

29 (KAT) Nastal ryk a hrmot a v materinskej reči zvelebovali Pána.
29 ----
29 ----
29 (EKU) Tu sa strhol radostný krik a velebili Vládcu rečou svojich otcov.

30 (KAT) Júda, ktorý všade bojoval na prvom mieste telom i dušou za svojich spoluobčanov a od mladosti si verne zachoval svoju oddanosť súkmeňovcom, rozkázal odťať Nikanorovi hlavu a pravicu s ramenom a priniesť do Jeruzalema.
30 ----
30 ----
30 (EKU) Júda, ktorý bol telom i dušou vždy a všade prvým bojovníkom za svojich spoluobčanov a od mladosti verne zachoval oddanosť k ľuďom svojho národa, vydal rozkaz, aby Nikanorovi odťali hlavu a ruku až po plece a zaniesli to do Jeruzalema.

31 (KAT) Keď ta prišiel, zvolal svojich súkmeňovcov a postavil kňazov pred oltár. Povolal aj tých, čo boli na hrade.
31 ----
31 ----
31 (EKU) Keď ta prišiel, zvolal ľudí svojho národa, pred obetný oltár postavil kňazov a poslal aj po tých, čo boli v pevnosti.

32 (KAT) Nato ukázal hlavu zločinca Nikanora a ruku bohorúhača, ktorú naduto vystrel proti svätému domu Všemohúceho.
32 ----
32 ----
32 (EKU) Nato ukázal hlavu bohorúhača Nikanora a ruku toho ničomníka, ktorú vo svojej veľkej pýche vystrel proti svätému príbytku Všemohúceho.

33 (KAT) Jazyk zločinného Nikanora dal vyrezať a rozkúskovaný vyhodiť (za pokrm) vtákom a zlosynovu ruku dal povesiť oproti chrámu.
33 ----
33 ----
33 (EKU) Jazyk bezbožného Nikanora dal vyrezať, rozsekať na kúsky a hodiť vtákom za pokrm. Rameno dal zavesiť pred chrám ako znamenie trestu za nerozumnosť.

34 (KAT) Potom všetci, obrátení k nebu, velebili Pána, ktorý im tak zjavne pomohol, a volali: „Nech je zvelebený ten, ktorý zachoval svoje miesto nepoškvrnené!“
34 ----
34 ----
34 (EKU) Vtedy všetci, obrátení k nebu, takto velebili Pána, ktorý zjavil svoju moc: Požehnaný, ktorý zachoval svoje miesto nepoškvrnené.

35 (KAT) Potom dal zavesiť Nikanorovu hlavu na hrad ako zreteľné a každému zjavné znamenie Pánovej pomoci.
35 ----
35 ----
35 (EKU) Júda vyvesil odťatú Nikanorovu hlavu na hradný múr na všetkým viditeľné a jasné znamenie Pánovej moci.

36 (KAT) Všetci sa tiež spoločne uzniesli a rozhodli, že nenechajú neoslávený tento veľavýznamný deň,
36 ----
36 ----
36 (EKU) Všetci sa verejným hlasovaním jednomyseľne uzniesli, že nikdy nepripustia, aby tento deň upadol do zabudnutia, a že ho budú svätiť trinásty deň dvanásteho mesiaca — ktorý sa po sýrsky volá ádar, teda deň pred Mardochejovým sviatkom.

37 (KAT) ale že ho zasvätia trinásteho dňa dvanásteho mesiaca - sýrsky sa nazýva adar -, v deň pred Mardochejovým sviatkom.
37 ----
37 ----
37 (EKU) Takto sa to teda skončilo s Nikanorom. Keďže od tých čias je mesto v moci Hebrejov, aj ja tu končím svoje rozprávanie.

38 (KAT) Takto sa skončili príbehy s Nikanorom. Keďže od tých čias zostalo mesto v moci Židov, tu končím i ja svoje rozprávanie.
38 ----
38 ----
38 (EKU) Ak je zostavené pútavo a výstižne, dosiahol som, čo som zamýšľal. Ak je však jednoduché a priemerné, aj tak som urobil, čo bolo v mojich silách.

39 (KAT) Ak je ono zostavené pútavo a zručne, tak sa moje želanie splnilo. Ale ak je skromné a priemerné, aj vtedy som urobil, čo bolo v mojich silách.
39 ----
39 ----
39 (EKU) Piť samé víno alebo samú vodu je odporné, ale víno zmiešané s vodou chutí lahodne a pôsobí radostnú náladu, nech takisto potešia moje usporiadané slová uši tých, čo si vypočujú toto rozprávanie. A týmto končím.

40 (KAT) Ako piť len samo víno alebo samu vodu býva odporné, zatiaľ čo víno miešané s vodou je nielen príjemné, ale zvyšuje aj radostnú náladu; takisto aj upravená a usporiadaná rozprava občerstvuje tých, ktorí rozprávanie čítajú. A týmto aj končím.
40 ----
40 ----
40 ----