2. kniha Machabejcov

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

2Mach 14, 1-46

1 O tri roky neskôr sa Júdovi ľudia dozvedeli, že Seleukov syn Demetrios sa po medzipristátí v Tripolise priplavil so silným vojskom a loďstvom 2 a potom, čo dal zabiť Antiocha a jeho tútora Lyziáša, zmocnil sa krajiny. 3 Istý Alkimos, bývalý veľkňaz, ktorý sa v čase rozbrojov bez donútenia poškvrňoval, pochopil, že sa už nijakým spôsobom nemôže zachrániť a tobôž nie získať prístup k svätému oltáru. 4 Preto v stopäťdesiatom prvom roku prišiel ku kráľovi Demetriovi, priniesol mu zlatý veniec, palmovú ratolesť a okrem toho niekoľko olivových vetvičiek, aké sa zvyčajne používali v chráme. V ten deň nepodnikol nič iné. 5 Keď ho však Demetrios pozval na zasadanie rady a vypytoval sa, aká je situácia medzi Židmi a aké majú plány, chopil sa príležitosti uplatniť svoj nerozumný zámer a odpovedal: 6 Skupina Židov, ktorí sa nazývajú chasidi a ktorých vedie Júda Makabejský, podnecujú vojny a vyvolávajú vzbury. Nedovoľujú, aby sa ríša dožila trvalého pokoja. 7 Preto som bol zbavený svojej dedičnej hodnosti — hovorím o veľkňazskom úrade — a prišiel som sem, 8 a to predovšetkým z úprimnej starostlivosti o záujmy kráľa a okrem toho aj z ohľadu na svojich spoluobčanov. Lebo pre nerozumnosť spomenutých ľudí je ťažko postihnutý celý náš národ. 9 Moja rada, kráľ: Ráč preskúmať toto všetko do podrobností a ujmi sa našej krajiny a nášho sužovaného ľudu, veď si známy svojou ľudomilnosťou, ktorá každému vychádza v ústrety. 10 Lebo kým je Júda nažive, nebude v ríši pokoj. 11 Keď toto Alkimos povedal, ostatní kráľovi dôverníci nepriateľsky naladení proti Júdovi sa ponáhľali Demetria ešte viac podnecovať. 12 Kráľ si hneď povolal Nikanora, dovtedajšieho náčelníka oddielov slonov a ustanovil ho za správcu Judska. 13 Vyslal ho ta s rozkazom, aby zabil Júdu, aby rozprášil jeho spolubojovníkov a aby ustanovil Alkima za veľkňaza svätého chrámu. 14 Pohania v Judsku, ktorí utekali pred Júdom, húfne sa pridávali k Nikanorovi, lebo sa nazdávali, že nešťatie a pohromy Židov budú znamenať ich šťastie. 15 Keď sa Židia dopočuli, že sa Nikanor približuje a že sa k nemu pripájajú pohania, sypali na seba prach a úpenlivo prosili toho, ktorý si pred vekmi vyvolil svoj ľud a vždy sa viditeľnými zásahmi ujímal svojho vlastníctva. 16 Na rozkaz veliteľa sa hneď pohli a pri dedine Dessau sa stretli s nepriateľom. 17 Keď sa Júdov brat Šimon zrazil s Nikanorom, takmer utrpel porážku, lebo ho nepriatelia znenazdania vydesili. 18 No keď Nikanor počul o veľkej chrabrosti Júdových spolubojovníkov a o ich oduševnení v bojoch za vlasť, vzdal sa úmyslu prelievať krv. 19 Poslal preto Posidónia, Teodota a Matatiáša, aby ponúkli a prijali záruky mieru. 20 Po veľmi dôkladnom preskúmaní podrobností veliteľ oboznámil vojakov so stavom vecí. Keď sa ukázalo, že majú rovnaký názor, vyjadrili súhlas s dohodou. 21 Určili deň, keď sa stretnú medzi štyrmi očami. Z jednej i z druhej strany vyšiel dopredu voz a postavili kreslá. 22 Júda rozostavil na vhodných miestach ozbrojených mužov, aby zabránil nečakanej nečestnosti zo strany nepriateľov. Spoločné rozhovory však prebiehali v ovzduší súladu. 23 Nikanor sa potom zdržiaval v Jeruzaleme a neurobil nič neprístojné. Prepustil zástupy, ktoré sa k nemu húfne nahrnuli. 24 Júdu mal stále pri sebe a bol tomuto mužovi srdečne naklonený. 25 Povzbudzoval ho, aby sa oženil a mal deti. Júda sa oženil, mal sa dobre a tešil sa zo života. 26 Keď Alkimos videl vzájomnú zhodu medzi Nikanorom a Júdom, zadovážil si odpis uzavretých zmlúv, išiel s nimi k Demetriovi a žaloval, že Nikanor má protištátne zámery, pretože určil Júdu, zákerného nepriateľa ríše, za svojho nástupcu. 27 Tieto obvinenia z úst tohto podliaka zaúčinkovali na kráľa tak, že vzbĺkol hnevom a v rozčúlení napísal Nikanorovi. Oznámil mu, že vonkoncom nesúhlasí so zmluvami, a prikázal, aby ihneď poslal toho Makabejca v putách do Antiochie. 28 Keď sa to Nikanor dozvedel, ohromilo ho to. Veľmi ťažko sa zmieroval s tým, že by mal zrušiť, čo už bolo dohodnuté. Veď ten druhý sa nedopustil nijakého bezprávia. 29 Kráľovi však odporovať nemohol. Preto striehol na vhodnú príležitosť, keď to bude môcť vykonať úskokom. 30 Lenže Makabejec si všimol, že Nikanor sa voči nemu správa chladnejšie a že pri stretnutiach je menej zdvorilý ako zvyčajne. Z toho usúdil, že táto odmeranosť neveští nič dobré, a tak zhromaždil okolo seba nemalý počet svojich ľudí a skrýval sa pred Nikanorom. 31 Keď si Nikanor uvedomil, že ho Júda šikovne oklamal, prišiel k veľkému svätému chrámu, práve keď kňazi prinášali predpísané obety. Rozkázal, aby mu toho muža vydali. 32 Keď pod prísahou tvrdili, že nevedia, kde je teraz ten, ktorého hľadá, 33 vystrel svoju pravicu proti chrámu a zaprisahal sa: Ak mi nevydáte Júdu zviazaného, zrovnám tento Boží dom so zemou. Zrúcam obetný oltár a postavím tu nádherný chrám Dionýzovi! 34 Po týchto slovách odišiel. Kňazi však vystreli ruky k nebu a vzývali toho, ktorý vždy vedie boj za náš národ: 35 Tebe, Pánovi všetkého, hoci nič nepotrebuješ, sa zapáčilo mať príbytok medzi nami. 36 Teraz, svätý Pane, od ktorého vychádza každé posvätenie, zachovaj naveky bez poškvrny tento nedávno očistený dom. 37 Istého Razisa, jedného z jeruzalemských starších, udali u Nikanora. Bol to muž, ktorý miloval spoluobčanov a mal vynikajúcu povesť. Pre jeho dobrotu ho nazývali otcom Židov. 38 Veď len nedávno, za čias roztržky, ho obžalovali, že sa neochvejne drží židovstva; bol totiž ochotný za židovstvo so všetkou horlivosťou vydať telo i dušu. 39 Nikanor chcel dať jasne najavo svoj odpor voči Židom, preto poslal vyše päťsto vojakov, aby ho zadržali. 40 Myslel si, že im jeho zatknutím spôsobí ťažký úder. 41 Keď sa vojenské roty už-už mali zmocniť veže a vylomiť bránu do dvora, a keď im kázali priniesť oheň a podpáliť brány, Razis, obkľúčený zo všetkých strán, nastavil meč proti sebe. 42 Radšej chcel čestne zomrieť než padnúť do rúk hriešnikom a svoju šľachetnosť vystaviť nedôstojnej potupe. 43 V tej náhlivosti a rozčúlení sa však nezasiahol presne. Medzitým už roty vnikali dnu cez brány, a tak vybehol odvážne na múr a udatne sa vrhol na zástup. 44 Vojaci sa rýchlo rozostúpili, takže vznikla medzera a on padol doprostred na prázdne miesto. 45 Ešte žil a plný vášnivého hnevu sa postavil. Prúdom sa mu valila krv z bolestivých rán. Behom prenikol cez zástupy a zastal na strmej skale. 46 Keď už celkom stiekol z krvi, vytrhol si vnútornosti a oboma rukami ich hodil na zástupy. Pritom vzýval Vládcu života a ducha, aby mu ich znova vrátil. Takto opustil tento svet.

2Mach 14,1 - Údaj "po troch rokoch" sa počíta od r. 149 Sel. (porov. 13,1). Tie tri roky (podľa semitského spôsobu počítania, kde sa do súčtu berie aj rok, od ktorého sa začína, aj rok, ktorým sa doba končí) sú r. 149–151. Rok 151 Sel. (podľa 2 Mach) sa začínal na jeseň 161 pr. Kr. a končil v jeseni 160 pr. Kr. – Ako sa dostal Demetrius I. Soter na trón, o tom porov. obšírnejšie 1 Mach 7,1–4 aj s poznámkami.

2Mach 14,3 - O Alkimovom pôvode pozri pozn. k 1 Mach 7,10–16. Alkimus sa stal "v časoch nejednoty" (niektoré rukopisy: "za čias zmiešania", t. j. s pohanmi) vierolomníkom, lebo prijímal a šíril pohanské mravy. – Ako čestný dar priniesol kráľovi: olivovú ratolesť (akiste zo zlata), palmovú ratolesť (1 Mach 13,37) a zlatú korunu, ktorá bola akýmsi druhom dane (1 Mach 10,29).

2Mach 14,6 - Alkimus nazval Júdu "vodcom Asidejcov" (o týchto porov. pozn. k 1 Mach 2,42).

2Mach 14,11 - "Priatelia"=(dôverníci) členovia štátnej rady (v. 5). O Nikanorovi, ktorý prevzal po Bakchidesovi vojenské velenie výpravy proti Júdsku, pozri pozn. k 1 Mach 7,26.

2Mach 14,16 - Zrážka nastala pri obci Desau (=najskôr nesprávny prepis z mena "Adasa"; porov. 1 Mach 7,40).

2Mach 14,19-22 - V posolstve, ktoré vyslal Nikanor k Júdovi, boli: Posidonius (pravdepodobne Sýr), Teodotus a Matatiáš.

2Mach 14,25 - "Oženiť sa" vzdať sa vojenského života.

2Mach 14,30-33 - Porov. 1 Mach 7,31–35; 2 Mach 15,30.33; 1 Mach 7,47–50.

2Mach 14,37 - Razis (Razeis, Vg: Raziáš) sa volá v sýr. preklade: Rageš (Rages), čo bolo asi jeho pôvodné meno. – "Za čias roztržky", porov. pozn. k v. 3.