2. kniha Machabejcov

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

2Mach 13, 1-26

1 V stoštyridsiatom deviatom roku sa Júda a jeho ľudia dozvedeli, že Antiochos Eupator tiahne s početným vojskom proti Judsku 2 a že je s ním Lyziáš, jeho tútor a správca ríše. Obaja viedli grécke vojsko v sile stodesaťtisíc pešiakov, päťtisíc tristo jazdcov, dvadsaťdva slonov a tristo vozov vyzbrojených kosami. 3 Pridružil sa k nim aj Menelaos a s veľkou pretvárkou podnecoval Antiocha; pritom mu nešlo o blaho vlasti, ale o to, aby bol znova dosadený do úradu. 4 Avšak Kráľ kráľov vzbudil v Antiochovi hnev proti tomuto ničomníkovi. Keď aj Lyziáš poukázal na to, že on je príčinou všetkého zla, Antiochos prikázal odvliecť ho do Berey a zabiť ho podľa miestneho zvyku. 5 Na tom mieste bola veža vysoká päťdesiat lakťov plná popola. Veža mala kruhové zariadenie, ktoré sa zo všetkých strán lievikovito zvažovalo do popola. 6 Odtiaľ sácali do záhuby každého, kto sa dopustil svätokrádeže alebo iných mimoriadnych zločinov. 7 Takáto smrť stihla odpadlíka Menelaa. Ani len zeme sa mu nedostalo. 8 Celkom spravodlivo! V popole našiel smrť, pretože napáchal mnoho hriechov proti oltáru, ktorého oheň i popol bol posvätný. 9 Kráľ sa blížil a vo svojej divokej zúrivosti sa chystal Židom spôsobiť ešte väčšie utrpenie, ako prežívali za vlády jeho otca. 10 Keď sa o tom dozvedel Júda, prikázal všetkému ľudu, aby vo dne i v noci vzývali Pána a aby ako neraz v minulosti aj teraz pomohol tým, ktorým hrozí, že budú pripravení o zákon, o vlasť i o svätý chrám. 11 Nech nedopustí, aby sa ľud dostal do područia rúhavých pohanov, keď si len nedávno trochu vydýchol. 12 Všetci konali spoločne. Tri dni bez prestania sa v plači postili a ležiac na zemi úpenlivo prosili milosrdného Pána. Potom ich Júda povzbudil a vydal rozkaz, aby boli v pohotovosti. 13 Sám po porade so staršími rozhodol, že treba vyraziť z mesta a s Božou pomocou zviesť boje skôr, než kráľovo vojsko vtrhne do Judska a zmocní sa mesta. 14 Výsledok celkom zveril Stvoriteľovi vesmíru a vyzval svojich ľudí, aby udatne až na smrť bojovali za zákony, chrám, mesto, vlasť a za jej ustanovizne. Potom sa utáboril pri Módeine. 15 Svojim vojakom vydal heslo: Víťazstvo je Božie! Potom si vybral najlepších junákov a v noci vtrhol do tábora medzi kráľovské stany, pozabíjal do dvetisíc mužov a skántril hlavného slona i s jeho pohoničom. 16 Keď nakoniec zachvátila tábor hrôza a zmätok, Židia víťazoslávne odtiahli. 17 Už svitol nový deň, keď sa toto všetko skončilo vďaka ochrane a pomoci, ktorú Júdovi poskytol Pán. 18 Keď kráľ takto zakúsil odvahu Židov, pokúšal sa dobyť opevnené miesta lesťou. 19 Postupoval aj proti mocnej židovskej pevnosti Betsur. Zastavili ho a keď sa znova pokúsil o úder, utrpel ťažké straty. 20 Júda zásoboval tých, čo boli v pevnosti, všetkým potrebným. 21 Nepriateľom však prezrádzal tajomstvá istý Rodokos, vojak židovskej posádky. No odhalili ho, zadržali a popravili. 22 Kráľ znova vyjednával s Betsurčanmi, ponúkol im záruky mieru, aj ich od nich dostal a dal sa na odchod. Zaútočil na Júdovo vojsko, ale podľahol mu. 23 Keď dostal správu, že Filip, ktorého nechal v Antiochii ako správcu ríše, sa vzbúril, veľmi ho to znepokojilo, a tak k sebe povolal Židov, preukázal ochotu robiť ústupky a pod prísahou pristal na všetky ich spravodlivé požiadavky. Na znak zmierenia priniesol obetu, preukázal úctu chrámu a zachoval sa veľkodušne voči svätému miestu, 24 ba vľúdne prijal aj Makabejca. Hégemónida nechal ako vojenského veliteľa územia od Ptolemaidy až po oblasť Gerary. 25 Potom odišiel do Ptolemaidy. Obyvatelia Ptolemaidy boli nahnevaní na dohody, protestovali proti nim a chceli zrušiť tieto zmluvy. 26 Vtedy Lyziáš vystúpil na tribúnu a obhajoval tieto zmluvy, ako len mohol. Podarilo sa mu ich prehovoriť, upokojiť a utíšiť. Potom sa vrátil do Antiochie. Takýto priebeh mala kráľova výprava a jeho ústup.

2Mach 13,1 - O Lyziášových výpravách proti Júdsku porov. pozn. k 11,1. Táto druhá Lyziášova výprava bola v r. 149 Sel., t. j. medzi jeseňou 163 a jeseňou 162 pr. Kr. (podľa Kuglera: 164–163 pr. Kr.). O tejto výprave porov. 1 Mach 6,17–31 a tiež príslušné poznámky. V 1 Mach 6,20 sa síce udáva r. 150 Sel., ale nie je to v rozpore s r. 149 v našom verši, lebo spisovateľ 1 Mach počíta roky od nisana, t. j. o 6 mesiacov skôr (spisovateľ 2 Mach začína počítať roky mesiacom tišri). Podľa toho výprava sa uskutočnila medzi májom a septembrom r. 162 pr. Kr. – O príčine, ktorá pohla kráľa k tejto novej vojne proti Židom, porov. 1 Mach 6,20–27; porov. nižšie v. 3. Chcel sa tiež pomstiť za porážku Timoteja (2 Mach 12). O ceste, po ktorej tiahol proti Židom, porov. pozn. k 1 Mach 6,31.

2Mach 13,3-8 - Veľký helenofil Menelaus (porov. 4,23 nn.) sa pripojil k Lyziášovmu vojsku, lebo mal nádej, že znovu nadobudne veľkňazstvo, ktorého bol pozbavený vtedy, keď Júda očistil chrám a obnovil v ňom bohoslužbu. "Dorážal na Antiocha", t. j. huckal ho do vojny; porov. 1 Mach 6,24 n. Menelaus – ako sprostredkovateľ medzi Židmi a kráľom – sklamal, nevedel uspokojiť Machabejcov (porov. 11,29.32), čo mu Lyziáš nevedel odpustiť. Nahuckal proti nemu kráľa, ktorý ho dal odstrániť celkom podľa perzského spôsobu, dal ho totiž vhodiť do horúceho popola. Podľa nášho textu by sa zdalo, že bol Menelaus zabitý hneď na začiatku výpravy, ale stalo sa tak až na konci výpravy, ako dosvedčuje aj Joz. Flávius (Starož. 12,9,7; porov. pozn. k v. 26). Berea, pravdepodobne dnešné Aleppo, východne od Antiochie.

2Mach 13,9 - Kráľ, ako 14-ročný mladík (porov. 1 Mach 6,17), bol úplne v rukách svojho poručníka Lyziáša. Preto všetko, čo sa tu pripisuje kráľovi, je vlastne Lyziášovo dielo.

2Mach 13,13 - Porov. 1 Mach 2,1a pozn. k 1 Mach 3,16.

2Mach 13,15-17 - Porov. podobné heslo v 8,23. Podobný, ale rozdielny prípad pozri v 1 Mach 6,43–46.

2Mach 13,18 - Porov. 1 Mach 6,31 n.

2Mach 13,20 - "Zabili", doslovne "uväznili"; v 2 Mach častejšie treba brať slovo "uväzniť" vo význame: "zabiť". Táto zrada znemožnila ďalšie zásobovanie pevnosti, takže Betsura sa musela vzdať a prijať ponúknutý mier. Porov. 1 Mach 6,49 n. a tiež 6,32 n.

2Mach 13,23 - Čo sa dialo po odovzdaní Betsury, o tom porov. 1 Mach 6,47–60. Povstanie v Antiochii, vyvolané Filipom, ktorého Antiochus Epifanes ustanovil za správcu ríše (porov. 1 Mach 6,14 n .55), sa stalo pre Židov záchranou. Obšírnejšie o dojednaní kráľa so Židmi pozri 1 Mach 6,58–62.

2Mach 13,25 - Do Ptolemaidy (1 Mach 5,15) došiel kráľ s Lyziášom. Ptolemaidčania závideli Židom náboženskú slobodu a politickú samosprávu (porov. 1 Mach 5,52; 6,59). Preto bol Lyziáš nútený osobne vystúpiť pred nich a výrečnými slovami ich uspokojiť. – Eupator a Lyziáš tiahli potom proti povstaleckej Antiochii a vyhnali stadiaľ Filipa. Krátko na to boli však Eupator a Lyziáš zabití a tým stratil aj Júda postavenie miestodržiteľa. – Zavraždením Menelaa, čo sa stalo najneskôr hneď po výprave, stratilo Júdsko svojho oficiálneho vodcu a veľkňaza. Po ňom preberá akési hlavné vedenie národa Júda, ako miestodržiteľ. No veľkňazom sa nestal, hoci sa toho židovská tradícia pridŕžala. Až o rok neskoršie, keď nastúpil na trón Demetrius, stal sa veľkňazom Alkimus. Niekedy sa éra Hasmonejcov ráta už od r. 162 pr. Kr., keď sa Júda stal miestodržiteľom, ale zvyčajne sa počíta od doby, keď sa Šimon stal kniežaťom – až po smrť Antigona, t. j. od r. 142/41– 37 pr. Kr.