2. kniha Machabejcov

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

2Mach 12, 1-45

1 Po uzavretí týchto zmlúv sa Lyziáš vybral ku kráľovi a Židia sa opäť venovali roľníctvu. 2 No Timotej a Genaiov syn Apollónios, Hieronym a Demofón, vojvodcovia v tých krajoch, a okrem nich aj Nikanor, miestodržiteľ Cypru, nedopriali im žiť v pokoji. 3 Vtedy sa obyvatelia Joppe dopustili takejto nehanebnosti: Pozvali Židov, svojich spoluobčanov, aby nastúpili do pripravených člnov aj so ženami a s deťmi, ako keby voči nim neprechovávali nijaké nepriateľstvo. 4 Konali tak podľa všeobecného uznesenia mesta. Židia to prijali ako prejav vôle nažívať v pokoji a nemali nijaké podozrenie. No keď ich zaviezli na šíre more, potopili ich; nie menej ako dvesto osôb. 5 Keď sa Júda dozvedel o tejto ukrutnosti spáchanej na svojich krajanoch, oznámil to mužom svojej družiny. 6 Potom vzýval Boha, spravodlivého sudcu, a vyrazil proti vrahom svojich bratov. V noci zapálil ich prístav, spálil ich člny a mečom pozabíjal tých, čo tam hľadali útočisko. 7 Pretože mesto bolo zavreté, ustúpil s úmyslom, že príde znova a vykynoží všetkých obyvateľov mesta Joppe. 8 Keď sa však dozvedel, že aj obyvatelia Jamnie sa chcú takým istým spôsobom vyvŕšiť na miestnych Židoch, 9 v noci zaútočil na nich a zapálil ich prístav aj s loďami, takže žiaru plameňov bolo vidieť až do Jeruzalema, vzdialeného dvestoštyridsať stadií. 10 Keď sa počas výpravy proti Timotejovi odtiaľ vzdialili na deväť stadií, prepadli ho Arabi. Bolo ich nie menej než päťtisíc pešiakov a päťsto jazdcov. 11 Strhol sa tuhý boj. Júdovi bojovníci vďaka Božej pomoci úspešne zvíťazili a porazení kočovníci prosili Júdu, aby im podal pravicu na zmierenie; sľubovali, že mu odovzdajú svoje stáda a že mu poslúžia aj v ostatných veciach. 12 Júda predpokladal, že by im naozaj mohli byť osožní v mnohých veciach, a tak súhlasil so zmierením. Podali si teda pravice a oni sa vrátili do svojich stanov. 13 Napadol aj isté mesto menom Kaspin, ktoré bolo zo všetkých strán opevnené valmi a hradbami. Bývala v ňom zmes najrozličnejších národov. 14 Miestni obyvatelia sa spoliehali na pevnosť múrov a na zásoby potravín. Voči Júdovým ľuďom sa správali nadmieru bezočivo, urážali ich a okrem toho sa rúhali a rozprávali to, čo sa nesmelo. 15 Tí, čo boli s Júdom, však vzývali veľkého Vládcu vesmíru, ktorý zboril Jericho bez baranidiel a obliehajúcich zariadení za čias Jozuu a divoko sa vyrútili proti hradbám, 16 z Božej vôle mesto dobyli a urobili také neslýchané krvipreliatie, že neďaleko ležiace jazero široké dve stadiá sa zdalo preplnené preliatou krvou. 17 Odtiaľ odtiahli sedemstopäťdesiat stadií ďalej a prišli do Charaky, k Židom, ktorí sa volajú Tubiančania. 18 Timoteja na tom mieste nezastihli, pretože tam vtedy neuspel a odišiel, ale na istom mieste zanechal veľmi silne opevnenú posádku. 19 Dositeos a Sósipatros, Makabejcovi vojvodcovia, pritiahli a zahubili tých, čo Timotej zanechal v pevnosti. Bolo to vyše desaťtisíc mužov. 20 Makabejec preskupil vojsko, ktoré ho sprevádzalo do oddielov a ich dvoch postavil na čelo oddielov. Potom sa vydal za Timotejom, ktorý mal okolo seba stodvadsaťtisíc pešiakov a dvetisícpäťsto jazdcov. 21 Keď sa Timotej dozvedel o Júdovom príchode, ženy a deti aj so zásobami poslal dopredu na miesto, ktoré sa volalo Karnion. To miesto sa totiž dalo ťažko dobyť, prístup k nemu bol veľmi ťažký, lebo na tých miestach boli všade úzke priesmyky. 22 Keď sa objavil prvý Júdov oddiel, na nepriateľov doľahla hrôza a prepadli panike z prítomnosti toho, ktorý všetko vidí. Obrátili sa na útek a každý sa hnal iným smerom, takže neraz vlastní spôsobovali škody svojim a prebodávalo ich ostrie vlastných mečov. 23 Júda sa pustil do dôsledného prenasledovania a skántril ničomníkov; zahubil do tridsaťtisíc mužov. 24 Sám Timotej padol do rúk Dositeovej a Sósipatrovej družiny. Žiadal, aby ho prepustili živého a zdravého, a pritom prefíkane pripomínal, že má v moci rodičov, prípadne bratov z nich a že inak by sa im stalo zle. 25 Keď mnohými prísahami sľúbil, že ich vráti bez ujmy, prepustili ho kvôli záchrane svojich bratov. 26 Potom Júda vytiahol na Karnion a Atergateion a tam zabil dvadsaťpäťtisíc osôb. 27 Keď tieto miesta utrpeli pohromu a boli zničené, vydal sa s vojskom k opevnenému mestu Efrón, kde sa zdržiavalo množstvo rozličných vojsk a Lyziáš. Mohutní mládenci sa rozostavili pred múry a udatne sa bránili. Bolo tam veľké množstvo bojových zariadení a striel. 28 Vtedy Židia vzývali Mocného, ktorý svojou silou drví moc nepriateľov, zmocnili sa mesta a podmanili si ho. Pozabíjali v ňom na dvadsaťpäťtisíc obyvateľov. 29 Odtiaľ sa vydali na pochod a tiahli proti Skytopolu, vzdialenému od Jeruzalema šesťsto stadií. 30 Keď miestni Židia dosvedčili, že Skytopolčania sa správali voči nim blahosklonne a aj naďalej v neprajných časoch im vyšli v ústrety, 31 poďakovali sa im za to, ešte ich aj povzbudili, aby aj naďalej boli blahosklonní voči ich národu. Potom odišli do Jeruzalema, lebo bolo už bezprostredne pred slávnosťou týždňov. 32 Po sviatku, ktorý sa volá Päťdesiatnica, obrátili sa proti Gorgiovi, idumejskému miestodržiteľovi. 33 Gorgias vytiahol s tromi tisícami pešiakov a so štyristo jazdcami. 34 Keď sa zrazili v boji, padlo zopár Židov. 35 No istý Dositeos, jazdec z Bakénorových ľudí, udatný muž, chytil Gorgiasa, držal ho za plášť a násilne ho odvádzal preč. Chcel totiž toho ničomníka zajať živého. V tom sa však oboril na neho ktorýsi z tráckych jazdcov a odťal mu rameno. Nato Gorgias ušiel do Marisy. 36 Esdris a jeho družina bojovali už pridlho a boli celkom vyčerpaní. Vtedy Júda vzýval Pána, aby sa ukázal, že je ich spolubojovník a vodca v boji. 37 Mocným hlasom v reči svojich otcov zanôtil bojový spev, nečakane udrel na Gorgiove oddiely a donútil ich zutekať. 38 Potom Júda zhromaždil svoje vojsko a odviedol ho do mesta Adullám. Keď nastával siedmy deň, podľa zvyku sa očistili a svätili tam sobotu. 39 Na druhý deň vyšli Júdovi ľudia, aby odniesli telá padlých, lebo to bolo už nanajvýš potrebné, a uložili ich vedľa ich príbuzných do otcovských hrobov. 40 Pod spodným rúchom každého zo zabitých však našli amulety modiel z Jamnie, čo zákon Židom zakazuje. Všetci si uvedomili, že to bola príčina, prečo padli. 41 Všetci teda dobrorečili Pánovi ako spravodlivému sudcovi, ktorý odhaľuje skryté veci. 42 Potom sa začali modliť a prosili, aby im tento hriech, ktorého sa dopustili, bol celkom odpustený. Šľachetný Júda vyzval všetkých, aby sa chránili pred hriechom, veď na vlastné oči videli, čo sa stalo pre hriech, ktorého sa dopustili tí, čo padli. 43 Potom urobil medzi mužstvom zbierku, ktorá vyniesla dvetisíc drachiem v striebre. Poslal peniaze do Jeruzalema, aby priniesli obetu za hriechy. Bol to veľmi krásny a ušľachtilý skutok, lebo myslel na vzkriesenie. 44 Keby totiž nebol očakával, že padlí budú raz vzkriesení, bolo by zbytočné a pochabé modliť sa za mŕtvych. 45 Bol teda presvedčený o tom, že je prichystaná dokonalá odmena pre tých, čo ako zbožní zosnuli. Je to posvätná a zbožná myšlienka. Preto prikázal priniesť zmiernu obetu za zomretých, aby boli zbavení hriechu.

2Mach 12,8 - Udaná vzdialenosť Jeruzalema od Jamnie (porov. pozn. 1 Mach 4,15): 240 stadií=asi 45 km zodpovedá skutočnosti.

2Mach 12,10-12 - Správa o Joppe a Jamnii (v. 3–9) nemá súbežného miesta v 1 Mach. Ale táto výprava do Galaádu sa asi kryje s 1 Mach 5,24–53. – Východisko, od ktorého sa vzdialili na 9 stadií, keď sa stretli s Arabmi, nie je tu udané. Tu spomenutí Arabi sú Nabatejci, o ktorých porov. 1 Mach 5,24 n.

2Mach 12,13-16 - O celej výprave Júdu do Galaádu porov. pozn. k 1 Mach 5,24–54. Kaspin (Kasfin) stotožňujú s Kasforom v 1 Mach 5,26; asi dnešný el-Muzérib, východne od ed-Džamidu (Maked) pri Jarmuku. El-Muzérib leží pri jazierku el-Baddža (v. 16). – Iní zasa stotožňujú Kaspin s dnešným Hesbanom (Joz 12,5; 13,27). Západne od Hesbana je tiež rybník, ktorý býva na jar široký asi 310 m, skoro 2 stadiá.

2Mach 12,17 - V. 17 ruší postup výpravy do Galaádu, ako nám ju opisuje 1 Mach 5. Tubinskí Židia nemohli bývať tak ďaleko (750 stadií = asi 150 km) od Kaspina (el-Muzériba). Ak položíme v. 17 pred v. 10, stáva sa v. 17 úvodom správy o galaádskej výprave; 750 stadií počítajme od Jericha a dostaneme sa do krajiny Tubin (Tub). Porov. pozn. k 1 Mach 5,28–31. O Charake porov. pozn. k 1 Mach 5,13.28–31.

2Mach 12,21-25 - Výrazom "ženy, deti…" sú mienené asi rodiny a majetok Arabov v 1 Mach 5,39, ktoré dal Timotej umiestniť v Karnione (=Karnain, 1 Mach 5,26 n.), ďaleko za bojišťom. Porov. tiež pozn. k 1 Mach 5,42–44.

2Mach 12,26-28 - V Karnione bolo "Atargateion"= chrám Atargaty alebo Derketo, ktorú zobrazovali tak, že jej postava sa končila rybím telom. V tomto chráme hľadali mnohí útočište, ale našli tam smrť, lebo Júda ho podpálil. Porov. pozn. k 1 Mach 5,42–44.

2Mach 12,29-31 - Skýtopolis (=Betsan), vzdialený od Jeruzalema 600 stadií, t. j. asi 100 km; 1 stadium = 165 m. Z poznámky vo v. 31 vysvitá, že výprava do Galaádu sa uskutočnila medzi Veľkou nocou a Turícami (="sviatkom Týždňov"), čiže predchádzajúce udalosti sa mohli stať v mesiaci máji r. 163 pr. Kr. O sviatku Týždňov porov. Lv 23,15; Dt 16,9.

2Mach 12,35 - Nie ten Dositeus, o ktorom je reč vo v. 19 a 24. – Maresa (Marisa), mesto v Šefele, dnes Chirbet Meráš, 1 km juhozápadne od Bet-Džibrin; porov. pozn. k 1 Mach 5,66. – Esdris by mohol byť totožný s Ezdrášom (starolat.: "Esdrin", v. 8,23).

2Mach 12,38 - Odolam (Joz 12,15; 1 Sam 22,1) ležal asi 12 km severne od "Bet-Džibrin" (=Dom hrdinov), dnes "Id el-Mije". "Siedmy deň", t. j. sobota. Najprv "sa posvätili", t. j. kúpeľom sa očistili od levitickej nečistoty, ktorej sa dopustili dotýkaním sa mŕtvol padlých. Väčšinu z nich pochovali na mieste, čomu nasvedčuje aj názov novej osady "Dom hrdinov". Len niektorých mohli pochovať v "otcovských hroboch". – Okolo Turíc býva už v Palestíne veľká horúčava, preto "už bolo nanajvýš treba", aby mŕtvoly pochovali.

2Mach 12,40-42 - Pri všetkých padlých našli pod šatami pohanské amulety (Vg: "z darov zasvätených modlám"), ktoré pochádzali z Jamnie. Židia si ich prisvojili najskôr počas bitky v Jamnii (v. 8 nn.), kde ich pobrali z tiel padlých nepriateľov. Zákon zakazoval dotýkať sa takých modlárskych predmetov (Dt 7,26).

2Mach 12,43-46 - Júdovu obetu nemožno chápať ako zmiernu obetu za národ, ktorý zaťažuje vina jeho dietok, lebo vo v. 46 sa výslovne hovorí, že je to "obeta za mŕtvych", a vo v. 43 sa zas nariaďuje použiť zozbierané peniaze na "obetu za hriechy" tých, o ktorých je reč vo v. 42, t. j. padlých. – "Svätá a nábožná to myšlienka" je asi okrajová poznámka, ktorá sa neskoršie dostala do textu. Vo Vg znie v. 46: "Svätá a spasiteľná myšlienka je modliť sa za mŕtvych, aby boli zbavení hriechov". (Starolat. preklady však mali: "…aby boli zbavení hriechu".)