2. kniha Machabejcov

1 (EKU) Bratia Židia, ktorí žijú v Jeruzaleme a v judskej krajine, posielajú pozdravy a želanie pokoja bratom Židom v Egypte.
1 (KAT) „Židovským bratom v Egypte pozdrav! Židovskí bratia v Jeruzaleme a v júdskej krajine želajú vám pokoj a blaho.

2 (EKU) Kiež vám Boh dá blaho a kiež sa rozpamätá na svoju zmluvu, ktorú urobil so svojimi vernými služobníkmi Abrahámom, Izákom a Jákobom.
2 (KAT) Kiež vám dobre robí Boh a pamätá na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jakubom, svojimi vernými služobníkmi!

3 (EKU) Nech vám všetkým dá odvahu uctievať ho a z celého srdca aj s ochotnou dušou plniť jeho vôľu.
3 (KAT) Nech vám všetkým dá ducha, aby ste ho ctili a plnili jeho vôľu veľkomyseľne a ochotne!

4 (EKU) Nech vám otvorí srdce pre svoj zákon a predpisy a nech vám daruje pokoj.
4 (KAT) Kiež otvorí vaše srdce zákonu a svojim príkazom a udelí vám pokoj!

5 (EKU) Nech vypočuje vaše prosebné modlitby, nech vám dá zmierenie a nech vás neopustí v zlom čase.
5 (KAT) Nech vyslyší vaše modlitby, zmieri sa s vami a neopúšťa vás v zlom čase!

6 (EKU) I my sa teraz modlíme za vás.
6 (KAT) Tak sa ustavične modlíme za vás teraz,

7 (EKU) Za panovania Demetria v roku stošesťdesiatdeväť sme vám my Židia písali: V týchto rokoch na vrchole súženia, ktoré prišlo na nás, keď odpadol Jasón aj so svojimi prívržencami od svätej krajiny a kráľovstva,
7 (KAT) za panovania Demetria, v stošesťdesiatom deviatom roku.“ „My, Židia, písali sme vám v rokoch vrcholného súženia, ktoré na nás doľahlo, keď odpadol Jason so svojimi prívržencami od svätej zeme a od kráľovstva.

8 (EKU) a keď vypálili chrámovú bránu a preliali nevinnú krv, prosili sme Pána a boli sme vypočutí, prinášali sme obety zápalné i pokrmové, zapaľovali sme lampy a predkladali sme posvätné chleby.
8 (KAT) Vypálili (chrámovú) bránu a vyliali nevinnú krv. My sme sa však modlili k Pánovi a boli sme vyslyšaní. Prinášali sme zápalné i suché obety, rozžali sme svetlá a predložili chleby.

9 (EKU) Vy teraz zasväťte dni slávnosti stánkov v mesiaci kislev. — Písané v roku stoosemdesiatosem.
9 (KAT) Tak aj vy slávte Dni stánkov v mesiaci kislev!

10 (EKU) Obyvatelia Jeruzalema a Judska, Rada starších a Júda posielajú pozdrav a želanie blaha učiteľovi kráľa Ptolemaia Aristobulovi, ktorý je z rodu pomazaných kňazov, a Židom, ktorí bývajú v Egypte.
10 (KAT) Dané v stoosemdesiatom ôsmom roku.“ „Obyvatelia Jeruzalema a Júdska s veľradou i Júda želáme Aristobulovi, učiteľovi kráľa Ptolemea, pochádzajúcemu z pokolenia pomazaných kňazov, ako aj egyptským Židom zdravie a blaho!

11 (EKU) Keď nás Boh zachránil z veľkého súženia, vrúcne mu ďakujeme ako tí, ktorí sme bojovali proti kráľovi.
11 (KAT) Bohom vyslobodení z veľkých nebezpečenstiev vzdávame nesmiernu vďaku tomu, ktorý tak mocne vystúpil proti kráľovi.

12 (EKU) Lebo on sám vyhnal tých, čo vo svätom meste boli pripravení na boj.
12 (KAT) On totiž vyhnal nepriateľov zo svätého mesta.

13 (EKU) Lebo keď vládca šiel do Perzie a mal okolo seba zdanlivo nepremožiteľné vojsko, boli porazení v chráme Nanaie, keď kňazi okolo Nanaie použili lesť.
13 (KAT) Lebo keď prišiel vojvodca so svojím vojskom, zdanlivo nezdolateľným, do Perzie, padli v chráme Naney. Naneini kňazi použili úskok.

14 (EKU) Lebo Antiochos prišiel i so svojimi prívržencami na to miesto a chcel vstúpiť s bohyňou do rituálneho manželstva, aby tak získal ako veno väčšie poklady.
14 (KAT) Antiochus totiž prišiel na to miesto aj so svojimi priateľmi pod zámienkou, že sa chce zosobášiť (s bohyňou), aby si tak mohol privlastniť poklady ako jej veno.

15 (EKU) Kňazi Nanaie mu ich predložili, ale keď Antiochos vošiel s niekoľkými mužmi do posvätného priestoru, zamkli chrám;
15 (KAT) Naneini kňazi ich vyložili a keď vošiel sám s niekoľkými do obvodu svätyne, uzavreli chrám.

16 (EKU) na streche otvorili skryté dvere, hádzali tade kamene a omráčili vládcu. Na kusy ich rozsekali a odrezali im hlavy; potom ich vyhodili tým, čo boli vonku.
16 (KAT) Ako (do neho) Antiochus vkročil, otvorili tajné dvere na povale, hádzali kamenie, a tak vodcu utĺkli. Rozkúskovali ich a hlavy povyhadzovali pred tých, čo boli vonku.

17 (EKU) Nech je v každom ohľade požehnaný náš Boh, ktorý vydal bezbožníkov záhube.
17 (KAT) Za to všetko nech je zvelebený náš Boh, ktorý vydal koristníkov (na skazu)!

18 (EKU) Keďže máme dvadsiateho piateho kisleva svätiť Očistenie chrámu, pokladali sme za potrebné upovedomiť vás o tom, aby ste aj vy zasvätili slávnosť stánkov a ohňa na pamiatku toho, že Nehemiáš, ktorý vystaval chrám a obetný oltár, priniesol obety.
18 (KAT) Dvadsiateho piateho kisleva zamýšľame sláviť (pamiatku) očisty chrámu a pokladali sme si za povinnosť upovedomiť vás o tom, aby ste aj vy slávili Deň stánkov a Deň ohňa, lebo keď Nehemiáš postavil chrám a oltár, priniesol obety.

19 (EKU) Lebo keď naši otcovia boli odvedení do Perzie, vtedy zbožní kňazi tajne vzali trochu z ohňa obetného oltára a ukryli ho v studničnej priehlbine, ktorá vyzerala ako studňa bez vody. Tam ho tak bezpečne skryli, že to miesto ostalo všetkým neznáme.
19 (KAT) Keď totiž odvádzali našich otcov do Perzie, vtedajší nábožní kňazi tajne vzali trochu z ohňa z obetného oltára a ukryli ho v dutine akejsi vyschnutej cisterny. Uschovali ho tak, aby nik nevedel o tom úkryte.

20 (EKU) Keď prešlo mnoho rokov, zapáčilo sa Bohu, aby perzský kráľ poslal Nehemiáša. Ten vyslal po oheň potomkov kňazov, ktorí ho ukryli. Keď povedali: Nenašli sme oheň, ale len hustú vodu, rozkázal im nabrať z nej a priniesť.
20 (KAT) Po uplynutí mnohých rokov zaľúbilo sa Bohu, aby perzský kráľ poslal Nehemiáša. On rozkázal potomkom kňazov, ktorí oheň ukryli, aby ho vyhľadali. A keď nám zvestovali, že nenašli oheň, ale iba hustú tekutinu,

21 (EKU) Keď potom bolo prichystané, čo patrí k obetám, Nehemiáš rozkázal kňazom, aby tou vodou poliali drevo a to, čo bolo na ňom položené.
21 (KAT) kázal im načerpať z nej a priniesť. Keď už boli obety pripravené, rozkázal Nehemiáš kňazom pokropiť tekutinou drevo a čo bolo na ňom položené.

22 (EKU) Keď sa tak stalo a prešiel nejaký čas, slnko, ktoré predtým bolo za mrakom, zažiarilo. Vtedy sa vznietil veľký plameň, takže všetci užasli.
22 (KAT) Tak sa aj stalo, a keď nadišla chvíľa, že zas zasvietilo slnko, ktoré bolo predtým za mrakom, zapálil sa veľký oheň, takže sa všetci divili.

23 (EKU) Kým sa obeta spaľovala, modlili sa kňazi a s kňazmi aj všetci ostatní. Jonatán začal a ostatní s Nehemiášom sa pripojili spevom.
23 (KAT) Keď sa obeta dokonávala, kňazi a všetci prítomní sa modlili. Jonatán začínal a ostatní spolu s Nehemiášom odpovedali.

24 (EKU) Tá modlitba znela takto: Pane, Pane Bože, Stvoriteľ všetkých vecí, hrozný, mocný, spravodlivý i milosrdný, jediný Kráľ a Dobrodinca,
24 (KAT) Modlitba znela takto: »Pane, (ty) Pán a Boh, stvoriteľ všetkých vecí, hrozný a silný, spravodlivý a milosrdný, ty jediný si Kráľ a dobrotivý,

25 (EKU) jediný Darca, jediný Spravodlivý, Všemohúci a Večný. Ty vyslobodzuješ Izrael zo všetkého zla, ty si vyvolil našich otcov a posvätil si ich.
25 (KAT) jediný dobrodinca, jediný spravodlivý, všemohúci a večný, ktorý vyslobodzuješ Izrael zo všetkého zlého, ktorý si vyvolil našich otcov a posvätil si ich:

26 (EKU) Prijmi obetu za celý svoj ľud Izrael, ochraňuj svoj podiel a posväcuj ho.
26 (KAT) prijmi túto obetu za všetok svoj izraelský ľud! Chráň a posväcuj svoj dedičný podiel!

27 (EKU) Zhromaždi nás z rozptýlenia, vysloboď tých, čo sú zotročení medzi pohanmi, zhliadni na ponižovaných a potupovaných. Nech pohanské národy spoznajú, že ty si náš Boh.
27 (KAT) Zhromaždi nás, rozptýlených, vysloboď tých, ktorí sú v porobe u pohanov; zhliadni na potupených a zneuctených! Nech pohania spoznajú, že ty si náš Boh!

28 (EKU) Potrestaj násilných utláčateľov a tých, čo sa v namyslenosti vypínajú.
28 (KAT) Strestaj tých, ktorí nás vo svojej namyslenosti utláčajú a potupujú!

29 (EKU) Zasaď svoj ľud na svojom svätom mieste, ako povedal Mojžiš.
29 (KAT) Zasaď svoj ľud na svojom svätom mieste, ako sľúbil Mojžiš!«

30 (EKU) Potom kňazi spievali hymny.
30 (KAT) Kňazi potom spievali chválospevy.

31 (EKU) Keď bola obeta spálená, rozkázal Nehemiáš vyliať na veľké kamene aj vodu, ktorá ešte ostala.
31 (KAT) Keď už bola obeta strávená, rozkázal Nehemiáš vyliať zvyšok tekutiny na väčšie kamene.

32 (EKU) Keď sa tak stalo, vyšľahol plameň. Ale mizol vo svetle, ktoré žiarilo z obetného oltára.
32 (KAT) Keď sa tak stalo, plameň sa zapálil, ale strávilo ho svetlo, ktoré zažiarilo na oltári.

33 (EKU) Táto udalosť sa stala všeobecne známou. Perzskému kráľovi oznámili, že na mieste, kde kňazi, ktorí boli odvádzaní do zajatia, ukryli oheň, objavila sa voda a že ňou aj Nehemiášovi ľudia posvätili obetu.
33 (KAT) Táto udalosť sa rozchýrila; aj perzskému kráľovi oznámili, že na mieste, kde kňazi, ktorých potom odviedli do zajatia, ukryli oheň, ukázala sa len tekutina, ktorou Nehemiášovi ľudia posvätili obety.

34 (EKU) Kráľ to preskúmal, ohradil to miesto a vyhlásil ho za nedotknuteľné.
34 (KAT) Keď kráľ vec dôkladne preskúmal, dal miesto ohradiť a vyhlásil ho za posvätné.

35 (EKU) Pre tých, čo sa tešili jeho priazni, prijal kráľ mnoho darov a rozdal im ich.
35 (KAT) A tým, ktorým chcel kráľ preukázať svoju blahovôľu, dával bohaté dary a také aj prijímal.

36 (EKU) Nehemiášovi ľudia túto tekutinu nazvali neftar, čo znamená očistenie. Ale mnohí ho volajú neftai.
36 (KAT) Nehemiášovi ľudia nazvali tú tekutinu Neftar, čo znamená »Očista«. Mnohí ju však nazývajú Neftai.