2. kniha Machabejcov

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

2Mach 1, 1-36

1 Bratia Židia, ktorí žijú v Jeruzaleme a v judskej krajine, posielajú pozdravy a želanie pokoja bratom Židom v Egypte. 2 Kiež vám Boh dá blaho a kiež sa rozpamätá na svoju zmluvu, ktorú urobil so svojimi vernými služobníkmi Abrahámom, Izákom a Jákobom. 3 Nech vám všetkým dá odvahu uctievať ho a z celého srdca aj s ochotnou dušou plniť jeho vôľu. 4 Nech vám otvorí srdce pre svoj zákon a predpisy a nech vám daruje pokoj. 5 Nech vypočuje vaše prosebné modlitby, nech vám dá zmierenie a nech vás neopustí v zlom čase. 6 I my sa teraz modlíme za vás. 7 Za panovania Demetria v roku stošesťdesiatdeväť sme vám my Židia písali: V týchto rokoch na vrchole súženia, ktoré prišlo na nás, keď odpadol Jasón aj so svojimi prívržencami od svätej krajiny a kráľovstva, 8 a keď vypálili chrámovú bránu a preliali nevinnú krv, prosili sme Pána a boli sme vypočutí, prinášali sme obety zápalné i pokrmové, zapaľovali sme lampy a predkladali sme posvätné chleby. 9 Vy teraz zasväťte dni slávnosti stánkov v mesiaci kislev. — Písané v roku stoosemdesiatosem. 10 Obyvatelia Jeruzalema a Judska, Rada starších a Júda posielajú pozdrav a želanie blaha učiteľovi kráľa Ptolemaia Aristobulovi, ktorý je z rodu pomazaných kňazov, a Židom, ktorí bývajú v Egypte. 11 Keď nás Boh zachránil z veľkého súženia, vrúcne mu ďakujeme ako tí, ktorí sme bojovali proti kráľovi. 12 Lebo on sám vyhnal tých, čo vo svätom meste boli pripravení na boj. 13 Lebo keď vládca šiel do Perzie a mal okolo seba zdanlivo nepremožiteľné vojsko, boli porazení v chráme Nanaie, keď kňazi okolo Nanaie použili lesť. 14 Lebo Antiochos prišiel i so svojimi prívržencami na to miesto a chcel vstúpiť s bohyňou do rituálneho manželstva, aby tak získal ako veno väčšie poklady. 15 Kňazi Nanaie mu ich predložili, ale keď Antiochos vošiel s niekoľkými mužmi do posvätného priestoru, zamkli chrám; 16 na streche otvorili skryté dvere, hádzali tade kamene a omráčili vládcu. Na kusy ich rozsekali a odrezali im hlavy; potom ich vyhodili tým, čo boli vonku. 17 Nech je v každom ohľade požehnaný náš Boh, ktorý vydal bezbožníkov záhube. 18 Keďže máme dvadsiateho piateho kisleva svätiť Očistenie chrámu, pokladali sme za potrebné upovedomiť vás o tom, aby ste aj vy zasvätili slávnosť stánkov a ohňa na pamiatku toho, že Nehemiáš, ktorý vystaval chrám a obetný oltár, priniesol obety. 19 Lebo keď naši otcovia boli odvedení do Perzie, vtedy zbožní kňazi tajne vzali trochu z ohňa obetného oltára a ukryli ho v studničnej priehlbine, ktorá vyzerala ako studňa bez vody. Tam ho tak bezpečne skryli, že to miesto ostalo všetkým neznáme. 20 Keď prešlo mnoho rokov, zapáčilo sa Bohu, aby perzský kráľ poslal Nehemiáša. Ten vyslal po oheň potomkov kňazov, ktorí ho ukryli. Keď povedali: Nenašli sme oheň, ale len hustú vodu, rozkázal im nabrať z nej a priniesť. 21 Keď potom bolo prichystané, čo patrí k obetám, Nehemiáš rozkázal kňazom, aby tou vodou poliali drevo a to, čo bolo na ňom položené. 22 Keď sa tak stalo a prešiel nejaký čas, slnko, ktoré predtým bolo za mrakom, zažiarilo. Vtedy sa vznietil veľký plameň, takže všetci užasli. 23 Kým sa obeta spaľovala, modlili sa kňazi a s kňazmi aj všetci ostatní. Jonatán začal a ostatní s Nehemiášom sa pripojili spevom. 24 Tá modlitba znela takto: Pane, Pane Bože, Stvoriteľ všetkých vecí, hrozný, mocný, spravodlivý i milosrdný, jediný Kráľ a Dobrodinca, 25 jediný Darca, jediný Spravodlivý, Všemohúci a Večný. Ty vyslobodzuješ Izrael zo všetkého zla, ty si vyvolil našich otcov a posvätil si ich. 26 Prijmi obetu za celý svoj ľud Izrael, ochraňuj svoj podiel a posväcuj ho. 27 Zhromaždi nás z rozptýlenia, vysloboď tých, čo sú zotročení medzi pohanmi, zhliadni na ponižovaných a potupovaných. Nech pohanské národy spoznajú, že ty si náš Boh. 28 Potrestaj násilných utláčateľov a tých, čo sa v namyslenosti vypínajú. 29 Zasaď svoj ľud na svojom svätom mieste, ako povedal Mojžiš. 30 Potom kňazi spievali hymny. 31 Keď bola obeta spálená, rozkázal Nehemiáš vyliať na veľké kamene aj vodu, ktorá ešte ostala. 32 Keď sa tak stalo, vyšľahol plameň. Ale mizol vo svetle, ktoré žiarilo z obetného oltára. 33 Táto udalosť sa stala všeobecne známou. Perzskému kráľovi oznámili, že na mieste, kde kňazi, ktorí boli odvádzaní do zajatia, ukryli oheň, objavila sa voda a že ňou aj Nehemiášovi ľudia posvätili obetu. 34 Kráľ to preskúmal, ohradil to miesto a vyhlásil ho za nedotknuteľné. 35 Pre tých, čo sa tešili jeho priazni, prijal kráľ mnoho darov a rozdal im ich. 36 Nehemiášovi ľudia túto tekutinu nazvali neftar, čo znamená očistenie. Ale mnohí ho volajú neftai.

2Mach 1,1 - Úvod do 2 Mach je nižšie (2,20–33) a vlastné rozprávanie začína až 3. hl. O počte listov, ktoré poslali palestínski Židia egyptským, niet jednoty medzi vykladateľmi; pripúšťajú buď 1 (Niese), buď 2 (Knabenbauer, Herkenne), alebo 3 listy (Bruston, Laqueur, Wellhausen).

2Mach 1,7 - R. 169 Sel. = 144/43 alebo 143/42 pr. Kr., teda asi 2 roky po nastúpení Ptolemea Euergeta Fyskona na trón a asi v 5. roku panovania Demetria II. Nikatora v Sýrii. Jonatán už bol asi veľkňazom. – Druhý list. Židia skutočne zažili v Palestíne ťažké súženia za Demetria II. (porov. 1 Mach 11,53). Jason zapredal záujmy Svätej zeme (t. j. Palestíny; pozri Zach 2,16; Ex 3,5; Sk 7,33) a Božieho kráľovstva, keď sa spojil s Epifanesom a zakúpil si veľkňazstvo (4,7 nn.).

2Mach 1,8 - O znesvätení a očiste chrámu za Antiocha Epifanesa porov. 1 Mach 4,36–58; 1,39 a 2 Mach 6 (vyliatie nevinnej krvi); o chrámových bránach pozri 8,33. O modlitbe Židov sa hovorí v 8,14 n.23. – "Dni stánkov v mesiaci kislev" (na rozdiel od sviatku Stánkov v mesiaci tišri) je osemdenná slávnosť posvätenia jeruzalemského chrámu; porov. nižšie 10,6 a 1 Mach 4,59.

2Mach 1,10 - R. 188 Sel. = 125/4 pr. Kr. – Tretí list. Aristobulus bol členom veľkňazskej rodiny jeruzalemskej ("pokolenie pomazaných kňazov"=veľkňazi a ich rod, Lv 4,3.5.16) a bol "učiteľom" (t. j. poradcom) kráľa Ptolemea Filometora (pozri 1 Mach 1,18) alebo jeho brata Ptolemea Fyskona. Aristobulus je známy židovský peripatetický filozof, ktorý venoval kráľovi Ptolemeovi alegorický výklad Pentateuchu, tak Klement Alex., Euzébius.

2Mach 1,13 - Pod "vojvodcom Antiochom", ktorý sa v našom texte spomína, treba rozumieť Antiocha III. Veľkého, ktorý zahynul v Perzii, keď sa pokúšal vydrancovať chrám v Elymaide. Tento chrám bol síce zasvätený bohu Beliovi, ale je odôvodnená mienka, že bol zasvätený aj bohyni Nanee, lebo Bel bol s touto bohyňou ženatý. – Antiochus III. Veľký podnikol výpravu na biblický Východ, aby si zadovážil peniaze na vojnu s Rimanmi. V Elymaide sa chcel zmocniť chrámových pokladov, ale aby sa nezdalo, že jeho čin je svätokrádež, predstieral, že chce uzavrieť obradné manželstvo s bohyňou Naneou, a tak by chrámové poklady, ako veno Naneino, patrili jemu. – Nanea by mohla byť bohyňa Anáhita (Anaia, Anaitis); skôr však je to bohyňa Naná (Na-na-a, Na-na-ai), známa z babylonsko-asýrskych nápisov ako bohyňa plodnosti (Artemis, Diana). V starších dobách sa nazývala Niná (Pani vôd), dcéra boha Ea (Apsu), dieťa z Eridu, mesta to boha Ea.

2Mach 1,18 - List povzbudzuje egyptských Židov k spoločnej oslave dvoch sviatkov. S výročnou slávnosťou očisty chrámu v mesiaci kislev (nazýva sa "Deň stánkov", lebo sa konala obdobne ako slávnosť Stánkov v mesiaci tišri; porov. vyššie v. 6; 2,16; 10,6) má sa sláviť aj pamiatka nájdenia posvätného ohňa za Nehemiáša. – Len v prenesenom alebo rozšírenom zmysle možno povedať, že Nehemiáš "postavil chrám" (to bolo dielo Zorobábelovo); Nehemiáš dobudoval múry Jeruzalema. Možno pripustiť, že niečo opravil alebo dostavoval na chráme (Neh 2,8; Joz. Flávius, Starož. 11,5,7).

2Mach 1,20-23 - Od pádu Jeruzalema (r. 587 pr. Kr.) až do Nehemiášovho návratu do Jeruzalema (r. 444 pr. Kr.) uplynulo 143 rokov. Nehemiáša poslal Artaxerxes I. Miesto "keď nám zvestovali" niektorí čítajú: "keď zvestovali Nehemiášovi"; ale je možné, že to "nám" je z prameňa, ktorý bol napísal očitý svedok.

2Mach 1,24-30 - Krásna liturgická modlitba, v ktorej sú uvedené viaceré vlastnosti Boha, najmä ako: stvoriteľ a udržovateľ všetkého stvorenia (porov. Múd 11,25). On "posvätil" svoj národ tým, že ho zasvätil svojej službe a oddelil od ostatných národov. – "Sväté miesto"=Palestína; Sir 50,12–25. – K tejto modlitbe porov. Ex 15,17; Dt 30,3–5; 32,9.

2Mach 1,31-35 - Zvyškom tekutiny, ktorá zostala po vyliatí na drevo a obetu (v. 21), poliali kamene. Horľavina sa zapálila od plameňov oltárneho ohňa, čím bolo naznačené, že na oltári nemá byť nijaký iný oheň, okrem posvätného ohňa.

2Mach 1,36 - Z pomenovania "Neftar" alebo z ľudového názvu "Neftai" (Nefi, Neftaei) sa dá usúdiť, že tá "hustá tekutina" bola vlastne "nafta", t. j. olej; známy tiež pod menom "médsky olej". Za tento výklad je aj talmudská tradícia (Scholion Megillat Taanit), podľa ktorej našli Židia po návrate z Babylonska zapečatený hrniec oleja, ktorým sa naplňovali svietniky.