1. kniha Machabejcov

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

1Mach 7, 1-50

1 V roku stopäťdesiatjeden utiekol z Ríma Seleukov syn Demetrios. S niekoľkými mužmi vystúpil do prímorského mesta a začal tam kraľovať. 2 Keď vošiel do kráľovského domu svojich predkov, vojsko zajalo Antiocha a Lyziáša, aby mu ich predviedli. 3 Dozvedel sa o tom a povedal: Neukazujte mi ich tváre! 4 Vojaci ich zabili a Demetrios zasadol na trón svojho kráľovstva. 5 Vtedy prešli k nemu všetci nešľachetní a bezbožní mužovia z Izraela. Viedol ich Alkimos, ktorý chcel byť veľkňazom. 6 U kráľa žalovali na ľud: Júda a jeho bratia zahubili všetkých tvojich priateľov a nás vyhnali z vlastnej krajiny. 7 Teraz teda pošli muža, ktorému dôveruješ. Nech príde a vidí celé to spustošenie, ktoré Júda spáchal na nás i na kráľovej krajine. Nech potrestá ich aj všetkých, čo im pomáhali. 8 Kráľ si vybral Bakchida, jedného zo svojich priateľov, ktorý spravoval územie za riekou, bol vážený v kráľovstve a verný kráľovi. 9 Poslal Bakchida i bezbožníka Alkima, ktorého ustanovil za veľkňaza, a prikázal mu, aby vykonal pomstu na Izraelitoch. 10 Obaja vyrazili a vtrhli s veľkým vojskom do judskej krajiny. Vtedy poslali poslov k Júdovi a jeho bratom, aby ich podviedli cez ponuku mieru. 11 Tí však nedbali na ich reči. Videli totiž, že prišli s veľkým vojskom. 12 U Alkima a Bakchida sa zhromaždila skupina zákonníkov, aby našli spravodlivé riešenie. 13 Medzi synmi Izraela boli na poprednom mieste chasidi, ktorí sa usilovali o zmier medzi nimi. 14 Povedali totiž: Prišiel kňaz z Áronovho potomstva s veľkou vojenskou mocou, predsa nám nebude škodiť. 15 Keď s nimi hovoril o mieri a prisahal: Nepodnikneme nič zlé ani proti vám, ani proti vašim priateľom, 16 vtedy mu uverili. Bakchides však vzal spomedzi nich šesťdesiat mužov a za jediný deň ich zabil, ako hovorí Písmo: 17 Telá tvojich svätých rozhádzali a ich krv rozliali okolo Jeruzalema. Nenašiel sa nik, kto by ich pochoval. 18 Hrôza a strach doľahli na celý ľud a hovorili: Niet v nich pravdy ani spravodlivého súdu, lebo zrušili dohodu a zloženú prísahu. 19 Potom Bakchides vyrazil z Jeruzalema a utáboril sa v Betsaide. Dal pochytať aj mnohých mužov, ktorí k nemu prebehli, i niektorých z ľudu, zabil ich a hodil do veľkej cisterny. 20 Krajinu podriadil Alkimovi a zanechal pri ňom vojsko, aby mu bolo na pomoci. Potom Bakchides odišiel ku kráľovi. 21 Alkimos bojoval o veľkňazskú hodnosť. 22 Zhromaždili sa pri ňom všetci, čo poburovali ľud, zmocnili sa judskej krajiny a v Izraeli spôsobili veľkú pohromu. 23 Keď Júda videl, že všetko zlo, ktoré Alkimos a jeho spoločníci popáchali na synoch Izraela, je horšie ako zo strany pohanov, 24 pochodil všetky oblasti Judska a vykonal pomstu na mužoch, ktorí od neho zutekali. Tak im znemožnil podnikať výpady po krajine. 25 Keď Alkimos videl, že Júda a jeho spoločníci zosilneli, a spoznal, že im nevládze odporovať, vrátil sa ku kráľovi a vzniesol proti nim najhoršie obvinenia. 26 Vtedy kráľ poslal Nikanora, jedného zo svojich najslávnejších kniežat, ktorý nenávidel Izrael a bol voči nemu nepriateľsky zaujatý. Rozkázal mu vyhubiť ten národ. 27 Nikanor prišiel do Jeruzalema s veľkým vojskom. Poslal poslov k Júdovi a jeho bratom s navonok mierovými, ale ľstivými slovami: 28 Nech nie je vojna medzi mnou a vami. Prídem len s hŕstkou mužov, aby som v pokoji videl vaše tváre. 29 Prišiel k Júdovi a navzájom sa priateľsky pozdravili, ale nepriatelia boli pripravení Júdu násilne odviesť. 30 Keď si Júda uvedomil, že k nemu prichádza so ľsťou, zhrozil sa a už sa s ním nechcel viac stretnúť. 31 Keď Nikanor spoznal, že jeho úmysel bol odhalený, odtiahol do Kafarsalamy, aby sa stretol s Júdom v boji. 32 Z Nikanorových ľudí tam padlo asi päťsto mužov, ostatní ušli do Dávidovho mesta. 33 Po týchto udalostiach Nikanor vystúpil na vrch Sion. Spomedzi kňazov svätyne a starších ľudu vyšli niektorí, aby ho v pokoji pozdravili a ukázali mu spaľovanú obetu prinášanú za kráľa. 34 On ich však vysmial, potupil, znevážil a povyšoval sa rečami. 35 S hnevom prisahal takto: Ak mi Júda a jeho vojsko nebudú ihneď teraz vydaní do rúk, po svojom víťaznom návrate spálim tento dom. Odišiel odtiaľ s veľkou zlosťou. 36 Vtedy kňazi vošli, zastali pred obetným oltárom a pred svätyňou a s plačom sa modlili: 37 Ty si vyvolil tento dom, aby tu bolo vzývané tvoje meno, aby to bol dom modlitieb a prosieb pre tvoj ľud. 38 Vykonaj pomstu na tomto človekovi a na jeho vojsku. Nech padnú mečom! Pamätaj na ich rúhania a nenechaj ich ďalej žiť! 39 Nikanor vytiahol z Jeruzalema a utáboril sa v Bét-Choróne. Pripojili sa k nemu sýrske vojenské sily. 40 Júda sa utáboril v Adase s tritisíc mužmi. Júda sa modlil takto: 41 Keď sa rúhali kráľovi ľudia, vyšiel tvoj anjel a pozabíjal z nich stoosemdesiatpäťtisíc. 42 Rozdrv tak dnes tento vojenský tábor pred nami. Nech tí, čo ostanú, spoznajú, že Nikanor sa rúhal tvojej svätyni. Súď ho podľa jeho zloby! 43 Vojská na seba narazili v boji v trinásty deň mesiaca ádar. Nikanorovo vojsko bolo rozdrvené. On sám ako prvý padol v boji. 44 Keď jeho vojsko videlo, že Nikanor padol, odhodili zbrane a dali sa na útek. 45 Júdovi vojaci ich prenasledovali až po Gazaru, čo je vzdialenosť jednodňového pochodu z Adasy. Za nimi trúbili na poľniciach. 46 Vtedy vyšli ľudia zo všetkých okolitých judských dedín a z boku ich napádali. Obrátili sa síce späť, no všetci padli mečom. Neostal z nich ani jeden. 47 Potom Židia pobrali ich výzbroj a zmocnili sa koristi. Nikanorovi uťali hlavu a pravú ruku, ktorú kedysi povýšenecky vystieral, vzali ich a verejne vystavili v Jeruzaleme. 48 Vtedy sa ľud veľmi radoval — ten deň slávili ako deň veľkej radosti. 49 Stanovili, že každoročne budú svätiť tento deň trinásteho ádara. 50 Potom judská krajina žila krátky čas v pokoji.

1Mach 7,1 - Demetrius I. Soter (162–150 pr. Kr.), syn Seleuka IV. Filopatora (= brat Antiocha Epifanesa) a bratanec Antiocha V. Eupatora. Porov. o ňom pozn. k 1,11 a 6,17. – Keď sa Demetrius (ako rukojemník v Ríme) dozvedel o smrti svojho strýca Epifanesa, dvakrát sa obrátil na senát s prosbou, aby bol uznaný jeho nárok na trón, ale bezvýsledne. Rimania radšej videli Sýriu pod správou Lyziáša a bezmocného Eupatora, než v rukách energického Demetria. Vo v. 1 sa udáva, že Demetrius unikol z Ríma r. 151 Sel., čo by bolo medzi jarou 161 a jarou 160 pr. Kr.

1Mach 7,8 - Kráľ ustanovil (a či len potvrdil?) Alkima za veľkňaza a vymenoval Bakchidesa za veliteľa trestnej expedície proti Židom. Bakchides (spomínaný v hl. 9 a v 2 Mach 8,30) bol dôverným poradcom Demetria I. a predtým Epifanesa (porov. Joz. Flávius, Starož. 12,10,2). Bol miestodržiteľom Sýrie, azda hlavným satrapom celej západnej Sýrie (= Záriečie, Abarnahara). Pri jeho 2. výprave do Júdska zahynul Júda. Neskoršie uzavrel dohodu s Jonatánom.

1Mach 7,10-16 - Alkimus sa stal veľkňazom, keď aj nepochádzal, ako sa zdá, od Áronovho syna Eleazara. Nárok na veľkňazstvo mal mladý Oniáš, syn zavraždeného Oniáša III. Porov. 2 Mach 4,38.

1Mach 7,17 - Svätopisec vyjadruje svoju bolesť nad zločinom slovami Ž 79,2 n. (citované voľne podľa gr.).

1Mach 7,19 - Bezet (Vg: Bethzecha) sa často stotožňuje s osadou Bethzetho pri Jeruzaleme (Joz. Flávius, Starož. 12,10,2) alebo s neskoršou severnou časťou Jeruzalema, zvanou "Bezetha". Najpravdepodobnejšie bol Bezet na mieste dnešnej zrúcaniny Bét-Zéta (Beit-Zeita), 5 km severne od Bét-Sury a blízko inej zrúcaniny Chirbet Kúfin, medzi Betlehemom a Hebronom. Južne od Bét-Zéty je cisterna, zvaná "Cisterna hrdinov" (Bir Djaber), ktorá bola tak pomenovaná asi na pamiatku opísaného zločinu.

1Mach 7,26 - Tento Nikanor (asi nie ten istý, o ktorom je reč v 3,38) vystupuje v 2 Mach 14,12 ako veliteľ slonov.

1Mach 7,27-30 - Porov. 2 Mach 14,12–22.

1Mach 7,31 - Podľa Abela sa boj odohral v údolí medzi Chirbet Adasou a Kafarsalamou (Uádi ed-Damm). Kafarsalama by bola dnešná zrúcanina Chirbet Erhá, asi 20 min. východne od Adasy. Meno "Salama" sa zachovalo v názve neďalekého kláštora "Deir Sellám". Bojište teda bolo asi 8–9 km severne od Jeruzalema.

1Mach 7,33 - Alkimus uzavrel s Demetriom akýsi konkordát, v dôsledku čoho sa prinášali obety za kráľa. Porov. Ezd 6,10; Jer 29,7 (obety za perzského kráľa). Neskôr sa prinášala obeta aj za rímskeho cisára (J. Flávius Žid. voj. 2,17,2).

1Mach 7,35 - Porov. o tom 2 Mach 14,33 nn. a 15,1–6.

1Mach 7,36-42 - K v. 36 porov. Joel 2,17. – K v. 37 porov. 1 Kr 8,29 n. 43; 9,3; Iz 4,1. O Bethorone porov. 3,16. – Adasa (Vg: Adarsa) bola 11 km východne od Bethoronu, asi tam, kde je dnes Chirbet Adase. – K v. 41 n. porov. 2 Kr 19, 35; Iz 37,36.

1Mach 7,43 - Podľa Kuglera 13. adar=štvrtok 8. marca 160 pr. Kr.

1Mach 7,45 - Gazera (Vg: Gazara=Gezer, Gezeron; 4,15). Od "Chirbet Adasa" je k Tell-Džezeru asi 35 km. "Ani jeden z nich nezostal" – znamená dokonalú porážku. Porov. Ex 14,28; Joz 8,22; 10,28 nn.; 11,8.22.

1Mach 7,47-50 - Porov. 2 Mach 15,30–33. – Na pamiatku veľkého víťazstva bol povýšený 13. adar na "Nikanorov deň". A 14. adara bol zas deň Mardochejov (2 Mach 15,37). K v. 50 porov. Sdc 3,11; 5,31.